Prvé stretnutie detí s prácou je rozhodujúce. Ak to stihnú ešte na základnej škole, podľa nedávnej štúdie publikovanej v časopise Nature získajú zásadný náskok, a to najmä pri počítaní jednoduchých príkladov v každodennom živote.
Návšteva škôl sa javí ako bezvýhradne dobrý nápad, kým to nezačnete skúmať. Naznačil to nedávny výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature. Zúčastnilo sa ho 1436 žiakov predávajúcich na trhoch v Kalkate a Dillí a 471 školákov bez skúseností s predajom.
Ukázalo sa, že na rušných trhoch v indických mestách vedia už osemročné deti rýchlo počítať ceny, rozmieňať peniaze a vykonávať viacstupňové transakcie, a to všetko bez papiera, kalkulačky a zaváhania.
Autori rozdelili deti vo veku 13 až 16 rokov do dvoch skupín. Na tie, ktoré sa učia matematiku len v škole, a tie, ktoré popri štúdiu pracujú a majú skôr pouličnú matematiku. Výsledky ukázali veľké nedostatky. U žiakov, ktorí chodia len do školy.
Vypočítať úlohu, ktorá mala zistiť, koľko zaplatíte za 1,4 kilogramu cibule, ak sa jeden kilogram predáva za 15 rupií, dokázalo iba jedno percento žiakov so „školskou matematikou“.
V skupine žiakov so skúsenosťou s predajom na trhoviskách však dokázalo tú istú úlohu vyriešiť správne 35 percent zapojených. Len tak z hlavy, na počkanie. Keď dostali šancu opraviť sa, podiel úspešných riešiteľov stúpol na 50 percent.
Foto: Unsplash.com
Výskumníci však narazili na zaujímavý fenomén. Keď tie isté deti vstúpili do triedy, ich aritmetické schopnosti sa akosi vytratili.
Nová štúdia vedcov z Massachusettského technologického inštitútu, Harvardovej univerzity a indických inštitúcií zistila, že matematické zručnosti získané v reálnom svete sa neprenášajú do školských lavíc a naopak.
Chcete teda radšej vedieť používať matematiku v škole alebo v reálnom živote?
Škola života
Predstavte si, že by ste predávali kilogram zemiakov za tri eurá a niekto by si chcel od vás kúpiť osemsto gramov. Koľko by ste mu vydali, keby vám podal päťeurovú bankovku?
S podobnými úlohami chodili tajní výskumníci za žiakmi predávajúcimi na trhoch, ibaže s tým rozdielom, že namiesto eur používali rupie. Následne prezradili svoju totožnosť a požiadali účastníkov, aby vyriešili aj abstraktné matematické úlohy zo školského prostredia.
Naozaj potrebujeme, aby skoro polovica ľudí chodila do školy 18 rokov? Vstupujú do dospelého sveta a začínajú tvoriť hodnoty ako 23- až 24-roční. Nie je to trochu neskoro?
Výskumníci chceli zistiť, či sa matematické zručnosti získané v reálnom prostredí prenášajú do škôl a naopak.
„Takmer všetky deti dokázali v práci efektívne používať zložité aritmetické výpočty, avšak neboli schopné vypočítať úlohy rovnakej alebo menšej náročnosti, ak ich mali v abstraktnej forme, ktorá sa zvyčajne používa v školách,“ uvádzajú autori štúdie.
Pri deťoch bez skúseností s matematikou v reálnom živote sa však prejavil opačný pomer. Pri riešení jednoduchých abstraktných úloh dosahovali presnejšie výsledky ako ich pracujúci rovesníci.
Problémy s delením
Na nedostatky vo vyučovaní matematiky upozornila už skoršia štúdia z Indie v roku 2023. Podľa nej vedela iba polovica študujúcich detí vo veku 16 až 18 rokov vydeliť trojciferné číslo jednociferným.
Zároveň iba polovica detí v rovnakom veku vedela vypočítať, koľko čistiacich tabliet treba použiť vo veľkom hrnci, aj keď vedeli presný počet, ktorý potrebujú pre čistenie menšieho hrnca.
„Zdá sa pravdepodobné, že skúsenosti z trhovísk, kde sa tovar mení v závislosti od sezónnych faktorov, kde sa ceny pravidelne menia v priebehu dní alebo kde je vždy časový tlak, vedú deti k objavovaniu flexibilných aritmetických stratégií,“ myslia si autori nedávnej štúdie.
Podľa nich by mali tvorcovia politík zohľadniť, aby sa matematika nespoliehala len na abstraktné riešenie problémov a bola relevantná aj pre každodenný život.
Výskumníci tvrdia, že aby sa medzera preklenula, formálne vzdelávanie by malo využívať viac reálnych príkladov zo života.
Foto: Unsplash.com
Aké je riešenie?
Téme vzdelávania sa pravidelne venuje Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz vo svojom newslettri Pokrok bez povolenia. V nedávnom vydaní sa zamýšľa, aký je optimálny počet rokov školskej dochádzky a kedy sa začne vytrácať pridaná hodnota vzdelania voči obetovanému času.
„Naozaj potrebujeme, aby skoro polovica ľudí chodila do školy 18 rokov? Vstupujú do dospelého sveta a začínajú tvoriť hodnoty ako 23- až 24-roční. Nie je to trochu neskoro?“ pýta sa Chovanculiak.
Počet rokov strávených v školských laviciach už jeden a pol storočia celosvetovo rastie. Kým v roku 1900 pobudol priemerný Európan v škole asi dva roky, v polovici 20. storočia to bolo 5,3 roka a momentálne je to okolo dvanásť rokov.
Vo vyspelých krajinách ako Anglicko, Nemecko aj Slovensko je priemerná dĺžka školskej dochádzky okolo trinásť rokov. V Južnej Kórei dokonca takmer štrnásť.
Priemerná dĺžka školskej dochádzky. Zdroj: Our World in Data
„Na Slovensku máme momentálne 40 percent mladých ľudí, ktorí chodili do školy 18 rokov,“ uvádza Chovanculiak.
Podľa Chovanculiaka sa zdá, akoby súčasný systém smeroval k maximalizácii počtu rokov, ktoré dokážeme deti a mladých ľudí udržať v lavici. Zamýšľa sa, či by sme radšej nemali začať experimentovať s minimalizovaním času, za ktorý dokážeme poskytnúť žiakom potrebné vzdelanie.
Za dôležité to považuje najmä pre demografickú krízu a starnutie populácie, ktoré sa bude chtiac-nechtiac čoraz viac prehlbovať.
„Už teraz chýbajú ľudia na trhu práce, zväčšuje sa sekera v sociálnej poisťovni a mladí ľudia odkladajú zakladanie rodiny a prvé dieťa stále na neskôr. Pýtam sa preto, či náklady dodatočných rokov navštevovania školy naozaj prekonávajú benefity získaných vedomostí a aký je optimálny počet rokov strávených v škole,“ zamýšľa sa Chovanculiak.
Odpoveď podľa neho prináša práve štúdia publikovaná v časopise Nature. Riešením nie je život bez vzdelania, ale schopnosť naučiť sa z hlavy a rýchlo vypočítať, koľko stojí 1,4 kilogramu cibule. Pretože aj keby sa deti v školách naučili o niečo lepšie riešiť abstraktné úlohy z učebníc, otázka je, či by to stálo za to.
„Uznávam, že odpoveď na to nezávisí iba od schopnosti počítať. Nestačí však preukázať, že deti sa za X rokov v škole niečo naučia. Treba preukázať, že sa naučia viac, než by sa naučili v praktickom živote,“ vysvetľuje Chovanculiak.
„V našich podmienkach je pekný príklad takéhoto učenia cudzí jazyk. Ten sa dnes veľká časť detí naučí mimo oficiálneho vyučovania – pri pozeraní videí na YouTube, interakciách na sociálnych sieťach alebo hraním online hier,“ dodáva analytik.
