Slovenská investičná spoločnosť Sandberg Capital o sebe dala v Česku vedieť po prvýkrát pred ôsmimi rokmi. Na spoločnej tlačovej konferencii s brnenským podnikateľom Martinom Cíglerom obe strany svetu oznámili, že sa Cígler Software spojil s dovtedy celkom neznámym Sandbergom a spoločne začínajú budovať novú skupinu Solitea.
Tá je dnes popredným stredoeurópskym hráčom v segmente účtovných a podnikových informačných systémov. Sandberg v nej dodnes drží väčšinu a Cíglerovi, čerstvému víťazovi juhomoravského kola a finalistovi celoštátneho českého EY Podnikateľa roka, prislúcha pätinový podiel.
„Martin mal v sebe všetko, čo sme potrebovali. A tiež firmu, na ktorej sa všetko dalo postaviť,“ vracia sa o 10 rokov späť vo veľkom rozhovore partner Sandbergu Michal Rybovič.
Empatický manažér v obleku, ktorý mu dokonale sedí, bol pri vzniku investičnej spoločnosti Sandberg Capital, ktorá sa odpojila z J&T Finance a dnes v dvoch fondoch spravuje aktíva za takmer takmer 407 miliónov eur. V súčasnosti investuje peniaze z vlani otvoreného druhého fondu, do ktorého investori vložili asi 134 miliónov eur.
„Dnes máme, paradoxne, viac investícií v Česku než na Slovensku,“ hovorí partner fondu, ktorý vlastní okrem Solitey napríklad firmy ako Revolgy, Bridgewater, Webglobe alebo Daktela – posledná menovaná podľa neho môže byť druhou Soliteou.
Nielen financie, ale aj stratégia
Býva úloha Sandbergu ako fondu pri investíciách hlavne finančná?
Nielen finančná, nebolo to tak ani u Solitey. Máme vždy aj strategickú úlohu. Máme ľudí v boardoch každej zainvestovanej firmy a určujeme stratégiu a takzvané key success factors (kľúčové faktory pre úspech, pozn. ed.). Pred každou investíciou sa snažíme postaviť taký biznis plán, aby firma s nami násobne vyrástla. U Solitey sme chceli pôvodne späťnásobiť Cígler Software, postupne sme ho navyšovali, až sme dnes na takmer tridsaťnásobku.
Aké u nej boli tie „key success factors“?
Konkrétne u Solitey bolo kľúčové rýchlo urobiť niekoľko vecí. Tými bolo hlavne zameranie sa na akvizície a konsolidáciu trhu. To bola naša úloha ako Sandbergu. Prvú akvizíciu sme realizovali my, Martin však pri celom procese bol, zamiloval si ho a dnes to máme rozdelené tak, že niektoré obchody uzatvára on, niektoré zase my. Naša úloha je teda zvyčajne v stratégii, akvizíciách a asistujeme tiež pri škálovaní firmy.
Rýchly rast
Solitea od svojho založenia v roku 2014 pôsobí ako akvizičný tajfún. Aký náročný je takýto rýchly rast?
Cígler Software bol v tomto dobrý príklad. Keď sme sa s Martinom stretli, jeho firma mala zhruba sto ľudí a obrat okolo 120 miliónov korún (približne 4,2 milióna eur, pozn. ed.). Bola to najväčšia firma, akú kedy Martin viedol a pre takú veľkosť mal nastavený manažment firmy.
Martin Cígler získal ocenenie EY Podnikateľ roka Českej republiky za rok 2021. Foto: archív Solitey
Vtedy sme už mali ideu a víziu, kam celú firmu posunúť. Zároveň sme mali skúsenosti s veľkými firmami, a tak sme mu po celý čas až doposiaľ radili s tým, ako by mal manažment vyzerať, aké potrebuje C-level úlohy, aby Solitea dokázala rýchly rast ustáť a tak ďalej.
Bol Martin Cígler tým, kto priviedol Sandberg do IT?
Skôr sme sa vzájomne potrebovali. Do IT segmentu sme už vtedy chceli ísť, ale bolo pre nás dosť dôležité, s kým tam pôjdeme.
Sandberg je vo všeobecnosti postavený na spolupráci s podnikateľmi. Je pre nás kľúčové, aby sme našli podnikateľov alebo manažment, ktorí majú niečo, čomu hovoríme „bigger game challenge“. To znamená, že má víziu a ťah vytvoriť niečo väčšie.
A taký človek nám chýbal, až kým sme nestretli Martina. Nielenže všetko v sebe mal, ale mal aj firmu, na ktorej sa to dalo postaviť. Rovnako dôležité pre nás je, či si s podnikateľom sadneme aj ľudsky. A s Martinom sme si sadli perfektne.
Správne načasovanie
Postavili by ste to aj bez neho?
Keby sme sa vtedy nedohodli, je dosť možné, že by sme to sami nepostavili a Martin asi tiež nie, lebo išlo o načasovanie. Keby som ho zohnal skôr, nebol by ešte na rýchly rast pripravený, keby neskôr, mohlo by mu utiecť to správne momentum. Takže som veľmi rád, že sa vtedy stretlo to, čo obe strany práve potrebovali.
Spoluvlastník a šéf skupiny Solitea Martin Cígler | Foto: Tomáš Škoda
Soliteu ste vytvorili pred ôsmimi rokmi, nenapĺňa sa tak váš investičný horizont a nebudete chcieť čoskoro exitovať?
Čo môžem určite povedať je, že teraz určite nemáme záujem Soliteu predať. Náš prvý fond bol naraisovaný v roku 2014 s desaťročným horizontom. Ale už teraz diskutujeme o možnosti jeho predĺženia, pretože Solitea je typickým aktívom, ktoré má pred sebou ešte veľký potenciál.
V private equity potrebujeme sledovať potenciál. Samozrejme, nemôžeme ho vyčerpať, lebo časť potenciálu musíme nechať ďalšiemu investorovi. U Solitey však cítime, že ešte môžeme pridať. Dnes ide o platformu, ktorá má vybudovanú silnú M&A kompetenciu, to znamená, že je schopná aj s našou asistenciou – a nemusí byť príliš zásadná – okamžite prikupovať ďalšie firmy.
Zároveň sa nám s každou investíciou znižuje riziko, pretože nielen tu v budove pražskej Rustonky, ale aj v Brne máme silné know-how a vieme tak každú firmu rozobrať do detailu. A ešte pred vstupom do každej firmy perfektne rozumieme rizikám, ktoré sú s investíciou spojené, lebo ide o biznisy, ktoré poznáme. Z tohto pohľadu nám nedáva zmysel predávať Soliteu, lebo tá runway, ktorú vidíme, je obrovská.
A vidíte tiež, v akej časti runway sa nachádzate?
Myslím, že sme tak v tretine toho, čo zo Solitey chceme urobiť. Pôvodný biznisplán, ktorý som mal pred sebou, počítal s tým, že zo stomiliónového Cígler Software urobíme päťstomiliónovú Soliteu, teda investíciu späťnásobíme a budeme exitovať.
Dnes sme na takmer tridsaťnásobku a stále si nedokážeme predstaviť, že by sme ju predávali. To všetko v situácii, keď dostávame atraktívne ponuky.
Záujemcovia sa stále hlása
Kto okolo Solitey krúži?
Odkedy narástla do určitej veľkosti, ozývajú sa fondy, ktoré sú v lige majstrov private equity sveta. Ide napríklad o fondy z Veľkej Británie a USA, ktoré som predtým sledoval ako vzor a dnes s nimi máme schôdzky a telefonáty. Síce sme im povedali, že Soliteu teraz nechceme predať, ale asi si myslia, že to nemyslíme vážne, a tak nám občas zavolajú (smiech). Sme teda v kontakte, ale predaj nie je na programe dňa.
A kedy bude?
Nakoniec je to vždy o rozhodnutí investorov, pred ktorými bude o dva roky, s koncom investičného horizontu prvého fondu, stáť otázka, či chcú exitovať alebo či chcú horizont fondu predĺžiť. Naše odporúčanie ako správcovskej spoločnosti je zostať.
Tým, že vo fonde spravujeme aj naše peniaze, sme ako investori pripravení zostať v Solitei dlho a myslím, že aj naši ďalší investori sú pripravení zostať dlhodobo – ale necítim medzi nimi žiadnu ambíciu podiel predávať. Z tohto pohľadu si preto myslím, že sa akcionárska štruktúra Solitey v nasledujúcich piatich rokoch nezmení.
Je to poklad
Ide o vaše zlaté vajce?
Dnes ide o zlaté vajce, a to z niekoľkých pohľadov. Nielen z toho, ako sa jej darí a z budúceho potenciálu. Solitea bola pre Sandberg dôležitá v tom, že mu pomohla definovať to, čo chceme robiť. Vtedy sme to len deklarovali, Martin nám uveril a vďaka tomu máme dnes konkrétne biznisové príklady.
Michal Rybovič. Foto: Jan Rasch
Bol a je to typický príklad, ako sme chceli a aj do budúcna chceme na private equity trhu fungovať. Stať sa pre ambicióznych podnikateľov partnerom, ktorý ich dokáže doviesť a posunúť na ďalšiu úroveň. Dnes už sa tieto firmy aj vďaka Solitei na nás samy obracajú.
Aká veľká môže byť o päť rokov?
Už sa na ňu nepozeráme ani tak z pohľadu čísiel. Chceme zo Solitey vybudovať skupinu ľudí, ktorých podporíme aj v tom, aby vyhľadávali ďalšie akvizičné a expanzné ciele. Snažíme sa vytvoriť talentovanú skupinu ľudí v IT, ktorí budú prichádzať so zaujímavými nápadmi. Doteraz som akvizície riešil ja s Martinom, dnes už sa k nám pripájajú ďalší kolegovia, ktorí prichádzajú s tým, že tam a tam sú pre nás atraktívne firmy, respektíve príležitosti.
Firmy s potenciálom
Solitea za celú dobu svojej existencie skúpila vyššie desiatky firiem. Bude na českom trhu stále kde brať?
Potenciál je tu stále veľký. A s čím sme išli do Solitey pred takmer desiatimi rokmi, to platí aj dnes. Trh je tu stále do značnej miery nekonsolidovaný. Sú tu desiatky výrobcov podnikového softvéru, ktoré nemajú vyriešené nástupníctvo. Mnoho takých firiem stojí na zakladateľovi, ktorý vymyslel produkt, všetko riadi, ale nemá vyriešené, čo bude ďalej, komu firmu predá.
Táto situácia vám musí nahrávať. Do toho ešte české firmy založené v deväťdesiatych rokoch prechádzajú generačnou obmenou…
O tom sa často a veľa hovorí, ale žiadnu veľkú vlnu v tomto smere nepozorujeme. Skôr je zaujímavé, čo do nášho segmentu priniesol covid – riziko. Veľa zakladateľov a majiteľov firiem má väčšinu svojho majetku vo firme a počas otrasov trhu spôsobených pandémiou si uvedomili, že by bolo dobré nedržať celý svoj majetok vo firme.
Preto sú teraz ochotní sa s niekým spojiť a podeliť sa o časť výnosov aj dané riziko. Dnes teda sami vidíme, že existuje mnoho podnikateľov, ktorí sú ochotní sa určitého podielu vo firme vzdať kvôli diverzifikácii rizika. A sme radi, že sa nám sami ozývajú.
Exit slovenského Swanu
Keď prejdeme k exitom, tých za sebou ešte logicky veľa nemáte. Doposiaľ najväčším zárezom bol predaj polovice štvrtého najväčšieho slovenského operátora Swan vlani v novembri. To bola celkom rýchla divestícia…
To áno, zvládli sme to behom troch rokov a náš investovaný kapitál sme za ten čas viac než strojnásobili. Keď sme do Swanu vstupovali, mal obrat okolo 90 miliónov eur s EBITDA na úrovni 23 miliónov eur. A podarilo sa nám to, čo sa veľmi často nedeje – aj v prostredí klesajúceho trhu sme EBITDA zvýšili na 34 miliónov eur a obrat na sto miliónov eur.
Navyše, Swan je zase príklad toho, že partnerstvo nemusí mieriť k predaju firmy niekomu inému, ale k odkupu späť jej manažérmi či vlastníkmi. Vo Swane sme totiž nemali zámer byť dlhodobo, nie je tam taký vysoký potenciál ako u Solitey. Jej zakladateľom a zároveň našim partnerom sme pomohli vyrásť a usadiť sa na mape najväčších slovenských operátorov.
Dnes ide o štvrtého najväčšieho operátora v krajine, ktorého vlastnia lokálni podnikatelia a konkurujú vedúcej trojici tamojších operátorov Slovak Telekom, Orange a O2. Keď sme chceli podiel predávať, zakladatelia, naopak, chceli pokračovať ďalej. A tak sme sa dohodli na spätnom odkupe k spokojnosti oboch strán.
Vlani ste tiež rozbehli váš druhý fond, do ktorého ste vybrali 3,3 miliardy korún. Kto všetko v ňom má peniaze?
Pôvodne sme chceli 2,5 miliardy, po prvom fundraisingu v ňom skončilo 2,9 miliardy a hneď na to sa začali ozývať ďalší a ďalší investori. Naše maximum však bolo 3,3 miliardy, a tak na niektorých investorov, bohužiaľ, nevyšiel rad. Naším najväčším lead investorom je European Investment fund, ktorý zainvestoval viac než 800 miliónov korún.
Významnú investíciu sme získali aj od skupiny J&T, ktorá investovala už do nášho prvého fondu a sme veľmi radi, že s nami pokračujú aj v druhom. Sandberg sme od začiatku budovali tak, aby sme okrem kapitálu od investorov spravovali aj vlastný kapitál nás troch, partnerov Sandbergu, a do nového fondu sme investovali viac ako pol miliardy korún vlastných peňazí.
Michal Rybovič. Foto: Jan Rasch
Pri podobných fondoch je bežné, že partneri spoluinvestujú. Nie je však až také bežné, že toľko peňazí. Väčšinou je to na úrovni troch až piatich percent, my máme 500 miliónov z celkovej sumy 3,3 miliardy vo vlastných peniazoch, čo je asi pätnásť percent. Dávame tým najavo, že fondu veríme, a zároveň nás to motivuje viac chrániť riziká.
Sme zároveň radi, že sa nám darí presviedčať aj tradičné banky, že im investovanie cez private equity môže dávať dobrý zmysel. Do druhého fondu sa tak pridala Tatra Banka a Slovenská sporiteľňa, pre ktoré to boli prvé priame investície do private equity. A konečne existuje skupina bohatých ľudí, ktorí do private equity investujú časť svojho kapitálu. Ide často o ľudí, s ktorými sme historicky robili biznis a ktorí nám veria.
Koľko investícií budete ročne robiť?
Ak nájdeme dobre riadenú firmu s pre nás zaujímavou perspektívou rastu a sadneme si s majiteľom či manažmentom, sme pripravení robiť dve až tri investície ročne, a to platí aj pre tento rok.
Druhá Solitea
Aký veľký potenciál má český trh pre Sandberg? Inými slovami, koľko peňazí z vášho druhého fondu sem zamieri?
Paradoxne máme celkovo viac investícií v Česku než na Slovensku. Navyše sa kľudne môže stať, že viac než polovica z 3,3 miliardy z druhého fondu pôjde zase do Česka.
Vo všeobecnosti nerobíme desiatky, ale jednotky investícií. Konkrétne v druhom fonde ich máme v pláne urobiť osem – a uvidíme, koľko z nich zamieri do Česka. Ale po predaji Swanu je majorita aktív z prvého fondu v Česku.
A keď sa pozriem na doterajšie investície druhého fondu a vidím tam Bridgewater a hlavne Daktelu, tak majorita dvojky bude pravdepodobne tiež v Česku, aj keď je zatiaľ na začiatku investičného obdobia.
Keď ste spomenuli Daktelu, o tej počúvam čím ďalej tým častejšie…
Daktela môže byť druhá Solitea. Keď sme na Slovensku kúpili telekomunikačného operátora Benestra, bol som takmer dva roky CEO firmy. A vďaka tomu som zistil, že sme ako telekomunikačný operátor predávali službu virtuálnej ústredne so softvérovou nadstavbou pre zákaznícke centra, ktoré sa volali Daktela.
Veľmi dobre sa to predávalo a zároveň sme ju používali v našom call centre. Keď doňho niekto zavolal, všetky procesy začali bežať na Daktele. Toto dnes Daktela robí pre zhruba tisícku firiem. Vtedy som videl, že je to skvelý produkt, ale netušil som, že ide o českú firmu.
Neskôr prišiel kolega s tým, že Daktela hľadá investora a že za ňou stoja dvaja zakladatelia z Prahy. A keď všetko vyložil na stôl, jasne sme sa zhodli, že ide o firmu, ktorú vo svojom portfóliu potrebujeme mať. Keď sme sa so zakladateľmi Davidom Hájkom a Richardom Baarom po prvýkrát stretli, opäť sme si ľudsky veľmi sadli.
Ako rýchlo dnes Daktela rastie?
Pokiaľ ide o obrat, tak vlani vyrástla o štyridsať percent ročne. Ale tu hovoríme o čistom organickom raste, keď už je Daktela okrem Česka a Slovenska aj vo Veľkej Británii, Maďarsku, Rumunsku alebo v Poľsku a dokáže rásť v podstate kamkoľvek v rámci Európy.
Michal Rybovič. Foto: Jan Rasch
Riešenia aj v krízových situáciách ako pandémia či vojna
Za čím tu Daktela stojí?
Poskytuje riešenia pre správu komunikácie so zákazníkmi od tých najmenších firiem až po lídrov vo svojich odboroch, ako je Notino, Rohlík, Mall alebo aj Solitea. Svojim zákazníkom ponúka vlastnú softvérovú platformu prístupnú cez webový prehliadač, služby virtuálnej ústredne, hlasové a SMS služby, komunikáciu cez digitálne kanály, chatboty, voiceboty a tak ďalej.
Na jednom mieste si daná firma vybaví všetko pre jednoduchú a modernú komunikáciu so zákazníkom. Daktela v Česku napríklad počas covidu zaisťovala chod trasovacieho callcentra, to bežalo na jej riešení a rovnaké riešenie sa dnes používa aj počas súčasnej ukrajinskej krízy.
Daktela spolu s ministerstvom zdravotníctva prestavila linku 1221 tak, aby tu mohli začať ukrajinskí operátori poskytovať zdravotnícke poradenstvo svojim spoluobčanom a ďalšie potrebné informácie spojené s agendou po ich príchode do Českej republiky.
Bude Daktela úspešná aj za hranicami?
Pokiaľ sa Daktele bude dobre dariť, môže byť minimálne CEE lídrom v tejto oblasti. Podarilo sa nám ale tiež uzavrieť strategické partnerstvo s nemeckým lídrom v poskytovaní služieb virtuálnych ústrední, spoločnosťou NFON.
Ide o firmu, ktorá je na burze, ale doposiaľ nemala svoje riešenie. Dokázala robiť základné virtuálne ústredne, ale chýbala jej sofistikovaná nadstavba, ktorú by mohla poskytnúť zákazníkom v regióne DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, pozn. red.). Spomedzi všetkých riešení si vybrali práve Daktelu.
A to verím, že sme ešte len na začiatku.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Strouhal.
