Študovala učiteľstvo na Slovensku, avšak už 14 rokov učí v Nemecku. „Učiteľov na Slovensku často ubíjajú osnovy. Nemajú dostatočný priestor na kreativitu,“ hovorí učiteľka Katarína Petríková.
Na berlínskej základnej škole, kde Slovenka učí primárne tretiakov, sa pozerajú na dieťa holisticky a netlačia ho do vecí, ktoré mu nejdú.
„V tradičnom školstve sa motivácia detí často ubíja. Vytýka sa im to, čo nevedia. Keď sa však podporí to, v čom je dieťa dobré, je na seba samé hrdé. Sebavedomie, ktoré tým v ňom vybudujeme, podporí úspech celej jeho existencie,“ hovorí v rozhovore Katarína Petríková.
Dodáva, že deti do tabuliek netlačia a pripomína, že vzdelávanie má byť individuálne. Pritom cieľom školy, kde pracuje, nie je vychovať skvelých vedcov alebo podnikateľov, ale predovšetkým dobrých ľudí.
Deti učia kriticky myslieť
Učíte na súkromnej škole v Berlíne. V čom je vyučovanie odlišné od štandardnej praxe, akú poznáme na Slovensku?
Na Slovensku zvykne výučba prebiehať formou memorovania a vypĺňania pracovných zošitov, tak to bolo aspoň za mojich školských čias. Na hodine si deti robia poznámky a doma sa z nich učia.
Cieľom našej školy je posun od obsahového učenia ku konceptuálnemu pochopeniu. Dieťa by malo samé zistiť, ako veci fungujú. Poučky sa preto neučíme.
Našim cieľom je, aby ich formulovali deti samé svojimi vlastnými slovami. Je to do veľkej miery zážitkové učenie.
Napríklad, keď sme preberali meranie hmotnosti, deti mali v triede predmety rôznych hmotností a najskôr odhadom, potom vážením skúšali, koľko konkrétny predmet váži.
Za celú hodinu si pritom nenapísali ani čiarku. Dostali sa však do kontaktu s váhami na vlastnej koži. Chceme, aby deti pochopili koncept, teda čo to vlastne hmotnosť je.
Dá sa tento postup praktikovať pri každom predmete?
Snažíme sa o to, rovnako postupujeme napríklad pri matematike. Učíme deti počítať v riadku rôznymi metódami, nie pod sebou.
To by im síce umožnilo dopracovať sa k správnemu výsledku, no nepochopili by súvislosti medzi jednotkami, desiatkami, stovkami, tisíckami a podobne.
Keď to dieťa zvládne koncepčne, až potom sa posunie k zložitejším a abstraktným výpočtom.
Spomeniem iný príklad, nedávno sme hovorili o objavoch, objaviteľoch a vedátoroch. Na príklade objavu Ameriky sme si vysvetľovali, aký odlišný vplyv to malo na objaviteľov — kolonizátorov a aký na pôvodných obyvateľov objavenej krajiny.
Ukazujeme deťom rôzne pohľady na tú istú udalosť. Snažíme sa, aby pochopili perspektívu.
Burza už v treťom ročníku
Máte na vašej skole štandardné predmety?
Vyučovanie máme rozdelené do šiestich transdisciplinárnych tém. Prebratie každej z nich trvá zhruba šesť — sedem týždňov. Tradičné predmety ako matematika, prírodoveda alebo spoločenské vedy sú integrované do každej z tém.
Napríklad, názov jednej z nich je „Kto sme“. V treťom ročníku v rámci toho pokrývame ľudské telo, vo štvrtom je to identita. Ďalšou témou je „Ako sa organizujeme“. Okrem iného tu hovoríme o trhovej ekonomike.
Trhová ekonomika v treťom ročníku? Nie je to priskoro?
Hovoríme o tom, ako byť zodpovedným spotrebiteľom a producentom. Aký dopad má spotreba na spoločnosť a na životné prostredie.
Deti zisťujú, ako funguje dopyt a ako ponuka. Hovoríme aj o tom, ako funguje akciový trh. Robíme fiktívne obchody každý deň a zaznamenávame si priebeh obchodovania.
„Niektoré piatky, keď sú deti zanietené, ani netúžim po víkende. Chcem, aby bol už pondelok a mohli sme pokračovať,“ približuje slovenská učiteľka. Foto: archív Kataríny Petríkovej
Ako to prebieha?
Deti obchodujú s kartami piatich komodít. Tieto nakupujú a predávajú triednej banke, alebo obchodujú medzi sebou. Používame detské peniaze. Každý má na začiatku sto eur a každá komodita stojí v úvode päť eur.
Jej cena sa môže pohybovať v pásme od jedného do desiatich eur. Cieľom je, aby deti pochopili, že keď je cena nízko, vtedy sa oplatí nakupovať, keď je vysoko, vtedy predávať.
To na Slovensku nechápu ani mnohí absolventi vysokej školy…
Deti sa tu učia narábať aj s peniazmi — bankovkami a mincami. Je to jeden z cieľov, ktoré máme definované pre tretí ročník.
Ako bojovať s fast fashion
Čo ďalšie sa deti v treťom ročníku učia o ekonomike?
Napríklad mali za úlohu zistiť, odkiaľ pochádza oblečenie, ktoré majú na sebe. Zaznačili jeho pôvod na mape a zistili, že väčšina ich vecí pochádza z Číny.
Analyzovali sme spolu, či je to zodpovedné, jednak z pohľadu prírodných zdrojov, no aj z pohľadu pracovných miest. V rámci toho sa deti cvičia v matematike. Počítajú, koľko tovaru sa v ktorej krajine sa vyrobí a vytvárajú z toho stĺpcový graf.
Pri tej príležitosti hovoríme aj o fast fashion. Teda o tom, či môže byť móda udržateľná. Výsledkom by mal byť poznatok, že je zodpovednejšie kupovať menej, no kvalitnejšie veci.
Ako to vyzerá na iných hodinách?
Na angličtine napríklad preberáme, ako sa vyvíja charakter postáv v rozprávke, ktorú čítame. Pozorujeme správanie rozprávkového hrdinu a jeho reakcie v rôznych situáciách.
Na základe toho predpovedáme jeho budúce konanie. Chceme tým deti podnietiť ku kritickému mysleniu, aby vedeli veci posúdiť v súvislostiach, teda čo je reálne a čo už nie.
Nevyhýbajú sa citlivým témam
Ako učíte citlivé témy ako sú sexuálna výchova, alebo práva menšín? Neprichádzate do konfliktu s rodičmi?
Rodičia, ktorí zapíšu dieťa na našu školu, s tým musia byť vyrovnaní. Akceptujeme diverzitu a vytvárame podmienky pre inklúziu. O citlivých témach hovoríme otvorene a na rovinu. Medzi takéto témy patrí aj rasizmus alebo sexuálna výchova.
Od akého ročníku s tým začínate?
Už od prvého, no samozrejme vo veku primeranej forme. Začíname s názvami častí ľudského tela. Učíme sa napríklad o reprodukčnom systéme. Preberáme túto tému z biologického pohľadu. V piatom ročníku sa preberá puberta.
Ako sa deti učia o sexuálnych menšinách? Je to témou už v treťom ročníku?
Určite áno. No nehovoríme o menšine. Nepoužívame výrazy, že niekto je odlišný a iný je normálny. Tým by sme len budovali bariéry v mysliach detí. Máme u nás aj rodiny, kde sú obaja rodičia rovnakého pohlavia.
Berieme teda za veľmi prirodzené, že niečo také existuje. Rovnako ako pri rodinách s rozvedenými rodičmi, prípadne s deťmi z iného manželstva. Deti to teda veľmi neriešia.
Vychovať dobrého človeka
Aký človek by mal byť v ideálnom prípade výsledkom vášho vzdelávacieho procesu?
Mal by to byť ohľaduplný, prívetivý, tolerantný a empatický človek, ktorý bude prínosom pre svoju komunitu a rodinu. Jednoducho chceme, aby z detí boli dobrí ľudia. Aby išli za svojimi cieľmi a mali kritické myslenie. Potom budú môcť ovplyvniť aj svet okolo seba.
Nie sú to teda expertné ambície ako pripraviť budúceho dobrého lekára alebo vedca?
V prvom rade chcem, aby z detí vyrástli emočne zdraví ľudia. Keď niekomu nejde matematika, neznamená to, že pre neho život končí. Svet nepotrebuje len výborných matematikárov. Je dôležité nájsť svoje silné stránky a ísť za nimi. Veriť si.
V tradičných školách sa doučujú predmety, v ktorých dieťa zaostáva. Nepozerá sa ale naň komplexne. Deti by sa mali podľa mňa zamerať najmä na to, v čom sú dobré, aby dokázali využiť svoje silné stránky.
Cieľom je posunúť deti k pochopeniu konceptov, nie memorovať veci naspamäť. Foto: archív Kataríny Petríkovej
Cieľom sú skôr mäkké zručnosti ako znalosti?
Pozeráme sa na dieťa holisticky. Nie teda len cez školské predmety. Keď je dieťa akademicky slabšie, no vyniká v tanci alebo speve, podporujeme ho v tom. Poskytujeme mu preto priestor a možnosti, pri ktorých to vie využiť.
V tradičnom školstve sa motivácia detí často ubíja. Vytýka sa im to, čo nevedia. Keď sa však podporí to, v čom je dieťa dobré, je na seba samé hrdé. Sebavedomie, ktoré tým v ňom vybudujeme, podporí úspech celej jeho existencie. Netlačíme teda deti do tabuliek. Vzdelávanie má byť individuálne.
Ako sa to prejavuje na hodinách?
Prihliada sa na individuálne potreby žiaka. Mali sme napríklad druháka, ktorý riešil úlohy zo stredoškolskej fyziky. Ak by sme ho vzdelávali podľa striktných osnov, nemohol by sa rozvíjať.
Nálade v triede prispôsobujeme aj samotnú organizáciu hodín. Keď napríklad vidím, že deti strácajú pozornosť, hodinu preruším a dám im prestávku. Pustíme im hudbu, deti tancujú, prípadne si zacvičíme.
Vyučujúci by mal vedieť, kedy to deti potrebujú. Venovali sme sa napríklad dlho jednej aktivite a vidím, že deti potrebujú robiť niečo iné, aby sa potom mohli opäť koncentrovať. Bolo by zbytočné pokračovať. Ich absorpčná kapacita sa naplnila.
Bez známok a domácich úloh
Pracujete v súkromnej škole. Aký je rozdiel oproti štátnej škole?
Tak ako štátnym školám, aj nám určuje osnovy regionálna vláda Berlína. Náš školsky program PYP (Primary Years Programme), čo je medzinárodný vzdelávací program využívajúci interdisciplinárny model vzdelávania, je oproti štátnym školám odlišný. Dôraz sa kladie na koncepty, zručnosti, postoje, konanie, a samozrejme vedomosti.
Máme teda isté pravidlá, no oproti štátnym školám máme viac voľnosti. Materiály si z veľkej časti vytvárame sami, nemáme predpísané učebnice a pracovné zošity. Len na hodinách angličtiny používame program s názvom Units of Study.
Ako prebieha známkovanie?
Je to slovné hodnotenie a spätná väzba, ktoré ma štyri stupne zvládnutia problematiky. Známky v klasickom zmysle nedávame.
Dávate domáce úlohy?
Deti môžu mať dobrovoľné domáce úlohy na základe ich záujmu alebo potrieb. Vychádzame však zo štúdií, ktoré dokazujú, že na prvom stupni sú plošne zadávané domáce úlohy kontraproduktívne. Deti to zbytočne zaťažuje.
Sme za to, aby viac času trávili rodinnými a mimoškolskými aktivitami. Niečím, čo majú radi, napríklad športom alebo hudbou. Mali by si užívať detstvo. Až od piatej triedy dostávajú domáce úlohy.
Koľko jazykov sa deti v tretej triede učia?
Angličtinu a nemčinu. Nie všetky deti ich ovládajú na úrovni rodného jazyka. Napríklad, v uplynulom roku nám pribudlo viac ukrajinských detí, z ktorých väčšina nevedela po anglicky, či nemecky. Alebo mali len úplné základy.
Ako často deti píšu?
Robia tak každý deň. Trikrát do týždňa majú celú hodinu, teda 45 minút, písania v angličtine. V nemčine je to flexibilnejšie. Písanie integrujeme do každej aktivity, ktorá na to poskytuje prirodzený priestor a spojitosť.
Ako je to s čítaním?
Chceme, aby z detí boli čitatelia. Preto si takzvanné povinné čítanie vyberajú sami. Opak totiž vedie k demotivácii a deti nechcú čítať. Myslím si, že silný čitateľ sa formuje odmalička.
Deti by mali vidieť, že doma čítajú aj ich rodičia. Keď dieťa číta, je úspešnejšie v živote. Má bohatšiu slovnú zásobu, vie sa vyjadrovať a vie sa lepšie učiť cudzie jazyky.
Organizácia triedy
Ako to vyzerá vo vašej triede? Je v niečom rozdiel oproti štandardu?
Deti často pracujú v skupinách, ideálne po štyroch. Zloženie sa však pravidelne mení. Deti sa venujú projektom a po ich ukončení sa skupinky premiešajú. Cieľom je čo najlepšia socializácia a snaha naučiť deti tímovo pracovať. To sledujeme aj pri premiešavaní tried.
Triedy sa teda menia?
V ročníku máme štyri triedy a každý rok ich usporadúvame nanovo. Vždy teda vzniknú štyri nové kolektívy.
Nie je to pre deti stresujúce? Alebo je to účel?
Pre niektoré deti a aj rodičov to je stres, no chceme ich naučiť nielen vychádzať s ostatnými, ale aj vytvárať novú dynamiku v kolektíve. Zároveň tým balansujeme zloženie tried aj z pohľadu detí so špeciálnym výučbovým plánom a zaradenia nových žiakov.
Deti z celého ročníka spolu trávia prestávky, chodia na školské výlety, školy v prírode, sú spolu v družine, a zúčastňujú sa rôznych mimoškolských aktivít. Navzájom sa tak dobre poznajú, takže to nie je pre ne šok.
Koľko žiakov máte v triede?
Aktuálne je to 22 detí. Z nich niektoré majú individuálny študijný plán. Znamená to, že k nim treba pristupovať s ohľadom na ich potreby.
Aký prístup má škola k týmto deťom?
Sme inkluzívna škola. Vieme sa s tým vysporiadať, no musím povedať, že sme už na hranici kapacít. Tieto deti si vyžadujú špeciálny prístup, ktorý je náročnejší na pedagógov.
Ako to riešite?
Pri vyučovaní nám pomáhajú vychovávatelia. Sú prítomní na hodinách, majú na starosti sociálno-emocionálnu asistenciu. Učiteľ učí a vychovávateľ je jeho podporou. Starajú sa o deti aj po vyučovaní a aj cez prázdniny.
Tri mesiace prázdnin
Cez prázdniny?
Áno, aj vtedy je škola otvorená. Rodičia tam môžu dať deti a je o ne postarané. Majú program vo forme rôznych výletov alebo aktivít.
Koľko majú deti v Nemecku prázdnin?
Na jeseň sú to dva týždne, cez Vianoce dva týždne, v januári týždeň a na Veľkú noc dva týždne. V lete je to potom šesť týždňov. Dovedna je to teda 13 týždňov.
Celkom dosť.
Je to dobré pre mentálnu hygienu žiakov, rodičov a aj pre nás učiteľov. Tým, že máme deti z celého sveta, majú možnosť cestovať domov častejšie, ako raz za rok v lete.
Podľa mňa je to lepšie, ako niekoľko mesiacov bez prestávky škola a potom dlhé letné prázdniny.
Rozdiely oproti Slovensku
Je okrem odlišností v spôsobe vyučovania rozdiel aj v úrovni učiteľov v Nemecku a na Slovensku?
Učiteľ by mal chcieť byť dobrý v tom, čo robí. Tak ako chce byť dobrý lekár alebo právnik. Učiteľov však veľakrát ubíjajú osnovy. Tvoria ich často ľudia, ktorí s realitou v školách nemajú nič spoločné.
Osnovy prikazujú, že treba pokryť veľké množstvo obsahu. Učitelia sú preto pod stresom. Navyše v štátnom systéme nie je dostatočný priestor na voľnosť a to kreatívnych učiteľov ubíja.
Medzi mojimi známymi kolujú anekdotálne historky, keď inšpekcia preveruje, či je triedna kniha vyplnená podľa pravítka, či je to modrým alebo červeným perom.
Takéto malicherné veci potom zaberajú priestor, ktorý by sa mohol využiť na profilovanie zručností učiteľa a tým na zlepšenie situácie v slovenskom školstve.
Učiteľ by mal mať svoju prácu rád. Viem však, že niektorých to nebaví a detí to cítia. Nie je to dobré. Všetci tým trpia.
archív Kataríny Petríkovej
Učiteľstvo vyštudovala na Slovensku, no učila aj na Kostarike, v Bavorsku aj v Berlíne. Foto: archív Kataríny Petríkovej
Čo by mohlo školám na Slovensku podľa vás pomôcť?
Mali by k zmenám prizvať odborníkov, najlepších učiteľov a pedagógov z praxe, ktorí by vedeli prispieť svojimi skúsenosťami. Vyučujúci by sa mali môcť pri vzdelávaní detí realizovať.
Ďalšia vec sú financie. Keď si učiteľ nevie zaplatiť nájom a veci nevyhnutné pre život, je to demotivujúce.
Na Slovensku nie sú učitelia platení lukratívne. Ako je to v Nemecku?
Je to určite lepšie. Človek si môže dovoliť cestovať a užívať si život bez toho, aby musel počítať každú korunu. To je mimochodom aj dôvod, pre ktorý som odišla z Bratislavy.
Bývala som vtedy na byte s dvomi ďalšími spolubývajúcimi a aj tak mi to nevychádzalo. Musela som si nájsť ešte večernú prácu v jazykovej škole.
Francúzsko, Kostarika, Nemecko
Kam viedli vaše kroky zo Slovenska? Bolo hneď prvou destináciou Nemecko?
Po škole som v rámci Programu Comenius išla na stáž do Francúzska. Išlo o štipendium Európskej únie. Otvorilo mi to oči. Zistila som, že vzdelávacie systémy sú v rôznych kútoch Európy odlišné.
Istý čas som potom pracovala mimo školstva v Belgicku, Škótsku a Španielsku. Po zvládnutí španielčiny som dostala príležitosť učiť na Kostarike. Bola som na prvom stupni bilingválnej základnej školy.
Potom som chcela zapustiť korene na Slovensku, no narazila som na finančný nedostatok, tak som hľadala ďalej. Našla som inzerát medzinárodnej školy v Bavorsku, kde hľadali učiteľa s kombináciou prvý stupeň a španielčina. Odišla som a pôsobila tam štyri roky.
Dnes som už desiaty rok v Berlíne. Viem tak porovnať rôzne vzdelávacie systémy a školy. Človeka to inšpiruje.
Čo podľa vás definuje dobrého učiteľa?
To je výborná otázka. Je to podľa mňa človek, ktorý vie modelovať hodnoty, inšpirovať, počúvať, vytvárať deťom prostredie na sebarealizáciu, sebaobjavovanie a na dosahovanie svojho potenciálu.
Učiteľ, ktorý vie poskytnúť emočné bezpečie, ktorý posúva hranice možností a schopností. Taký, ktorého si pamätáte až do dospelosti.
Pre mňa to je z mojich školských čias pani učiteľka Krbušíková, ktorá ma učila v tretej triedr a pani profesorka Zverková na osemročnom gymnáziu.
Čo vás motivuje pri práci učiteľa?
Vytvorila som si vlastnú filozofiu. Pre mňa je dôležité, aby som si užívala to, čo robím. Život je krátky. A mňa moja práca veľmi baví. Niektoré piatky, keď vidím, ako sú deti zanietené, ani netúžim po víkende. Chcem, aby bol už pondelok a mohli sme pokračovať. To ma motivuje.
Pripravme deti na zmenu
Ako získa učiteľ, ktorý sám absolvoval štandardné vzdelanie, schopnosť učiť inak?
Je to celoživotný proces. Pôsobenie na školách s rôznymi edukačnými systémami a v rôznych krajinách, ako aj spolupráca s kolegami z celého sveta v medzinárodnom prostredí, sú tou najlepšiou školou. Denne sa od nich učím.
Neustále absolvujem školenia, sledujem trendy vo vzdelávaní, a potom štandardne si robím samoštúdium čítaním odbornej literatúry alebo online webinármi.
Moje vzdelávanie ako učiteľa prebieha naďalej. Teóriu je dôležité neustále overovať v praxi a na vlastnej koži. Doba ide dopredu závratnou rýchlosťou a my musíme vedieť flexibilne reagovať, aby sme deti na túto neustálu zmenu dostatočne pripravili.
Vyžaduje to od vás zamestnávateľ, alebo je to vaša vnútorná motivácia?
Je to kombinácia oboch. Niečo vyžaduje zamestnávateľ, zvyšok je moja osobná snaha. Chcem, aby vyučovanie malo zmysel, aby to na hodinách fungovalo.
Aby som zo školy odchádzala s dobrým pocitom a aby z detí vyrástli komplexné osobnosti s vlastným myslením, zdravým sebavedomím, schopnosťami vytvárať si zdravé vzťahy a celkovo meniť svet k lepšiemu vlastným pričinením.
