Keď v roku 1991 krajské laboratórium v Banskej Bystrici nemalo vlastnú distribúciu, rozhodol sa ho Ľubomír Kamas sprivatizovať a zásobovať lekárne. Pracoval v ňom vtedy takmer tri roky. Na jeho základoch s manželkou vybudovali rodinnú firmu Galvex, ktorú dnes postupne preberá ich syn Martin.
„Keď manžel prišiel a povedal, že si musíme zobrať úver 500-tisíc korún československých, aby sme mohli odkúpiť suroviny a prenajať si prístroje, trošku som sa zľakla. Mala som materskú 600 korún mesačne, bola som doma s tromi deťmi a štvrté bolo na ceste,“ hovorí Libuše Kamasová, ktorá v Galvexe zodpovedá za kvalitu výrokov.
Po prvotnom strese sa však aj ona na podnikateľský zámer svojho manžela začala pozerať ako na víziu. „Dohodli sme sa, že ak by sa nám veľmi nedarilo, vždy to môžeme ukončiť a zamestnať sa. Obaja radi ideme do nových vecí, takže som manžela podporila.“
Súčasť rodiny
Manželia, farmaceuti, tak začali s výrobou tradičných mastí – octanovej, gáfrovej či Holtovho krému. V portfóliu majú napríklad aj kalciové tablety a ich bestsellerom je dodnes magnézium. „Na začiatku som netušila, koľko času manželovi podnikanie zaberie a že budem chodiť deťom ocka občas ukazovať,“ spomína Kamasová.
Najmladší zo štyroch detí Martin však rýchlo dodáva, že podnikanie rodičov ho o krásne detstvo rozhodne neobralo. „Aj to, že sme štyria súrodenci, nám veľmi pomohlo. Keď rodičia potrebovali dlhšie pracovať, nikdy som nebol sám doma. Keď som mal desať rokov, najstaršia sestra už mala šestnásť,“ vysvetľuje Martin.
Dodáva tiež, že aj popri náročnom podnikaní si rodičia víkendy nechávali pre rodinu, spolu chodili na chalupu aj na dovolenky. „Nebolo to tak, že by sme ich nevideli niekoľko týždňov. Myslím, že sme žili normálny rodinný život.“
Veľký dopyt
Rodinná firma nadviazala na výrobný sortiment Galenického laboratória a možno aj preto, že vznikla ešte skôr ako prvá súkromná lekáreň v Banskej Bystrici, o dopyt núdzu nemala.
„Všetko, čo sme vtedy vyrobili, sme dokázali prakticky hneď predať. Vtedy sme nemali tabletovačku s výkonom 70-tisíc za hodinu ako dnes. Mali sme excentre, ktoré vyrobili tri a pol tisíca tabliet za hodinu. Išli prakticky stále. V sobotu aj v nedeľu,“ hovorí Ľubomír Kamas.
„Cez deň sme vyrábali, poobede, keď zamestnanci odišli, som k tomu urobil faktúry a na druhý deň to sám išiel rozviesť našou orieškovo hnedou Škodou 120 do lekární v okolí,“ spomína. „Po pár mesiacoch sme si kúpili prvé distribučné vozidlo – ‚hrncovo modrú‘ 1203-ku. Keď sa objem výroby ešte zväčšil, zamestnali sme aj šoféra.“
V prísnych podmienkach
Galvexu sa darilo rásť tak rýchlo, že Kamasovci museli až do roku 2013 rozširovať alebo sťahovať výrobu v priemere každé štyri roky. „Koncom 90. rokov nás ŠÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn. ed.) zaradil do kategórie výrobcov liekov. Vtedy sme mohli buď skončiť, alebo začať naše výrobky registrovať,“ hovoria manželia.
Sprísnili sa preto aj podmienky, v ktorých mohli vyrábať. „Sprísňujú sa stále. Vďaka dvom vzduchotechnickým jednotkám sa vzduch vo výrobe kompletne vymení každé štyri minúty, v niektorých častiach dokonca každé dve minúty,“ hovorí Martin Kamas.
Pod značkou Galvex dnes v Banskej Bystrici vyrobia v priemere 1,5 milióna kusov produktov ročne. Ďalších 500-tisíc pre zmluvných partnerov. „To je tiež dobrá cesta pre menšie farmaceutické firmy. Veľká firma, ktorej sa neoplatí vyrábať nejaký liek v takých malých množstvách, ako robíme my, si ich môže dať vyrobiť k nám. Zmluvne vyrábame aj pre firmy, ktoré nemajú potrebné technológie,“ vysvetľuje Ľubomír Kamas.
Priama výmena generácií
Najmladší zo štyroch detí sa do firmy zapojil hneď po skončení vysokej školy pred šiestimi rokmi. „Niekto ku generačnej výmene pristupuje tak baťovsky. Najprv pošle syna ‚do sveta‘, kde si pár rokov odpracuje, naučí sa a potom sa vráti to zúročiť. No nájsť v našom odvetví firmu, v ktorej by náš syn mohol niečo robiť tak, aby to pre nás malo aj perspektívne zmysel, si celkom neviem predstaviť,“ vysvetľuje Ľubomír Kamas a dopĺňa, že preňho bolo dôležité, aby generačná výmena v rodinnej firme bola priama.
„Dal som mu kľúče od kancelárie a potichu som sa vytratil. Z môjho pohľadu to bola najlepšia cesta. Mohli sme ešte nejaké dva roky riešiť projekty spoločne, no mohli by sme sa na tom pohádať. Zo začiatku sme všetko spoločne konzultovali a ako plynul čas, nechával som mu stále viac voľnosti a právomocí. Zároveň som Maťkovi nechcel nalinajkovať všetko presne tak, ako som to robil celé tie roky. Aby neprebral aj moje chyby. Som rád, že niektoré veci robí po svojom,“ hovorí zakladateľ.
„Zo začiatku sa aj popálil. No brali sme to pozitívne. Nie je dobré, aby sa človeku vždy všetko darilo na sto percent. Keď mu to ide tak na 70 percent, je to super. Pretože, keď sa niekomu niekoľko rokov darí na 100 alebo aj 99 percent a potom mu zrazu niečo nevyjde, pravdepodobne ho to zlomí. Pokiaľ to nie sú tragické chyby, ktoré by firmu úplne položili, je to v pohode,“ vysvetľuje ďalej.
Rodina na prvom mieste
Libuše Kamasová dopĺňa, že do podnikania zapájali najprv všetky svoje deti. Cez prázdniny napríklad pomáhali s balením, keď ešte v Galvexe nemali baliacu linku. Ako rástli, vyskúšali si prácu viac-menej na všetkých oddeleniach.
„Od začiatku sme si hovorili, že by asi nebolo úplne vhodné, aby sme vo firme pokračovali všetci štyria. Nechceli sme, aby sa nám rodinné vzťahy zničili dohadovaním sa o peniazoch a firemných záležitostiach,“ hovorí syn Martin Kamas.
„Všetci sme mali o firme dosť dobrý prehľad na to, aby sme sa raz do nej mohli zapojiť, ale rodičia nás do ničoho netlačili. Zároveň mali víziu, že cez úspech Galvexu môžu finančne pomôcť svojim deťom rozbehnúť aj iné projekty. Tak to funguje teraz,“ vysvetľuje ďalej nástupca rodinnej firmy.
Dopĺňa tiež, že nechce robiť zásadné zmeny, ktoré by sa nezhodovali s biznisovou filozofiou jeho rodičov. „Nechcem, aby si po pár rokoch povedali, že som firmu dostal niekam, kam sa oni nikdy dostať nechceli.“
Ľudia nie sú čísla
Kamasovci pred viac ako 30 rokmi začínali s tromi zamestnancami, dnes ich v Galvexe pracuje viac ako 50. Stále sa však snažia, aby vo firme vládla rodinná atmosféra.
„Nie je to iba o nás troch, firmu tvorí celý náš kolektív. Na každom oddelení máme odborníkov, na ktorých sa denne spoliehame. Každý z nich musí k svojim úlohám pristupovať zodpovedne, aby sme na konci dostali kvalitné produkty aj s potrebnými dokumentmi a certifikátmi,“ hovorí Martin Kamas.
V práci strávime veľkú časť našich životov, preto je podľa neho dôležité, aby sme sa tam cítili príjemne. „Na našich zamestnancov nikdy nepozeráme ako na čísla. Aj keď majú zdravotné alebo iné problémy, pre ktoré už nemôžu fungovať tak, ako doteraz, snažíme sa pre nich nájsť riešenie – skrátený pracovný čas, inú pozíciu… Tak, aby ten človek mohol s nami zostať,“ zdôrazňuje Martin.
Na dlhé trate
Firma, ktorá minulý rok uzavrela s tržbami 4,01 milióna eur, však stojí pred ďalšími výzvami. Predaj a distribúcia totiž podľa Martina ešte pred pár rokmi fungovali „samospádom“. Lekárnici a distribútori ich výrobky poznali, konkurencie bolo menej a zvyknutí na ne boli aj pacienti.
„V tomto období sa však trh radikálne mení. Najmä, pokiaľ ide o siete a sieťovanie lekární. To, čo sa v lekárni predáva, už nie je na rozhodnutí lekárnika,“ vysvetľuje.
„Snažíme sa naše produkty vyrábať veľmi kvalitne, no zároveň za rozumnú cenu. Keď vieme, že niečo dokážeme vyrobiť za euro, nebudeme to predávať za dvadsať eur.“
Pred dvoma rokmi preto Martin Kamas založil v rámci firmy marketingové oddelenie a do portfólia produktov pridal aj novú radu výživových doplnkov, ktorým sa jeho rodičia dlhšie bránili.
„Náš marketing je skôr o príbehu našej značky, než o produktoch. Galvex podľa názvu dnes často nepoznajú ani Bystričania. No keď im ukážete magnéziové tabletky, náš bestseller, povedia, že tie klasické, v modrej krabičke, celá rodina užíva roky. Ale dostať sa do povedomia je beh na dlhé trate.“
Okrem toho rodinnú firmu čaká ďalšie sťahovanie. „Minulý rok sme v konkurze kúpili areál jednej distribučnej firmy v Banskej Bystrici. Jej sklady sú pre nás ideálne. Plánujeme tam preto presťahovať naše sklady a do ich priestorov rozšíriť baliareň a výrobu, aby sme dokázali vyrábať efektívnejšie,“ uzatvára Martin Kamas, ktorý už naplno prebral rodinnú firmu.