Slovenská debatná asociácia má spôsob, ako učiť študentov kriticky myslieť. Na konci vlaňajšieho roku si pripomenula štvrťstoročie existencie.
Je piatkové popoludnie a na bratislavskom gymnáziu Juraja Hronca vášnivo debatujú študenti o financovaní kultúry. Gymnazisti z bratislavskej Školy pre mimoriadne nadané deti tvrdia, že „kultúra na Slovensku by nemala byť financovaná z verejných zdrojov“.
Gymnazistky z Párovskej ulice v Nitre zásadne nesúhlasia a prítomnosť verejných peňazí v kultúre obhajujú. Zaujímavosťou je, že ani jeden z trojčlenných tímov neprezentuje vlastný názor. Ich pozíciu im určil žreb. V ďalšom kole budú musieť obhajovať opačný postoj.
Forbes navštívil jedno z podujatí stredoškolskej debatnej ligy. Cieľom je naučiť mladých ľudí kriticky myslieť a snažiť sa rozumieť argumentom druhej strany. Súťažiaci si na záver zatlieskajú, či presnejšie zabúchajú dlaňou po stole. Je to zvyk prevzatý z britského parlamentu. V druhej ruke tak stále môžu držať pero a robiť si poznámky, aby presne vedeli, čo odznelo a na čo reagovať.
Aby podujatie splnilo účel, je potrebné, aby debatné tézy síce provokovali, ale umožnili dialóg. V Slovenskej debatnej asociácii, ktorá súťaže organizuje, sa ich výberu venuje samostatný výbor. „Dávame si pozor, aby témy boli vyrovnané. To znamená, aby rozumný človek mohol s tézou súhlasiť aj nesúhlasiť a aby bolo možné nájsť dostatok argumentov pre obe strany,“ vraví riaditeľ SDA Ondrej Schütz a dodáva, že sa nevyhýbajú ani politickým témam, no nesmú byť stranícke.
foto Miro Nôta
Presný čas. Debatéri majú na svoje vystúpenie určený presný čas. Ak nestihnú prezentovať všetky argumenty, majú smolu. Rovnako majú určený aj takzvaný prípravný alebo tiež odychový čas, počas ktorého sa môžu radiť.
Slovenská debatná asociácia si pripomína 25. výročie vzniku, na Slovensku sa však debatuje o čosi dlhšie, pôvodne bol program súčasťou Nadácie otvorenej spoločnosti. Hoci stále platí, že debata je súťaž, Schütz vysvetľuje, že cieľom nie je iba spoznať víťaza. Ešte viac ako v prvých ročníkoch sa dôraz kladie na obsah pred formu.
„Prezentačné schopnosti sú stále dôležité, no viac sa sústreďujeme na budovanie intelektuálnej poctivosti.“ Dôležitá úloha je práve na rozhodcoch, ktorí majú ustriehnuť, aby sa debata nezmenila na súťaž v populistických frázach.
„Po každej debate nasleduje spätná väzba. Dávame si pozor, aby sitom akreditácie prešli len rozhodcovia a rozhodkyne, ktorí sú schopní podať kvalitnú spätnú väzbu. Bez toho by program nebol vzdelávací, ale iba súťažný.“ Okrem víťazného tímu sa samostatne vyhodnocujú aj rečníci, ktorých hodnotia v piatich kategóriách. Porota posudzuje analytický rozmer reči, kvalitu dôkazov a argumentov, stratégiu, organizáciu reči a prezentáciu.
„Len pätina hodnotenia sa venuje prezentácii. Dôležitá je relevancia a kvalita argumentov,“ vraví Schütz a ilustruje to na príklade politikov, ktorí často vo verejných debatách prinášajú štatistiky, no nie vždy sú relevantné a korektne použité. Absolventom debatného programu je aj spoluzakladateľ Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR Matej Kurian. „Debatný program bol mojou druhou školou popri vynikajúcom gymnáziu,“ hodnotí s odstupom rokov.
foto Miro Nôta
Tímová súťaž. Debata je tímová súťaž. Jednotliví rečníci musia úzko spolupracovať. Ak by sa rečníci nedržali jednotnej línie, poškodilo by to celé družstvo.
Zdôrazňuje, že sa mu podarilo získať zručnosti, ktoré vtedy školy ponúkali menej. Ide najmä o kritické myslenie: „To je zjednodušene vedecká metóda, stanovenie výskumnej otázky, hľadanie dát, ich analýza a následná prezentácia. Debata ma takisto naučila zlepšiť si tímovú prácu.“
Hoci je aktuálne na otcovskej dovolenke, v rámci práce, teda posudzovania efektivity verejných výdavkov, často absolvoval diskusie s politikmi i odbornou verejnosťou. „Riešia sa parametre, možné alternatívne interpretácie, rôzne dopady. Ako štátni úradníci ponúkame politikom aj postrehy a návrhy, ktoré môžu byť mimo ich komfortnej zóny. Našou úlohou je ich mať vyargumentované, úlohou politikov je rozhodnúť sa pre to-ktoré riešenie.“ Dodáva, že z času na čas sa diskusia utne ideológiou alebo politickým zadaním. „Politici korektní k úradníkom takéto situácie aj jasne pomenujú, nech je zrejmé, že ide o iný žáner.“
O „extrémnom prínose“ debaty a podpore schopností, ktoré v štandardnom vzdelávaní chýbajú, hovorí aj Chief Experience Officer Tatra banky Barbora Ruščin. Kritické myslenie a schopnosť počúvať druhých považuje za úplne základné predpoklady, a to nezávisle od odboru pôsobenia. „Bez kritického myslenia človek nedokáže efektívne analyzovať vstupy a tvoriť originálny a kvalitný obsah, bez aktívneho počúvania druhých zasa nie je schopný úspešne spolupracovať.“
foto Miro Nôta
Ondrej Schütz. Za 25 rokov sa Slovenská debatná asociácia transformovala zo servisnej na vzdelávaciu organizáciu, hovorí jej riaditeľ Ondrej Schütz. Školenia kritického myslenia poskytujú aj firemnému sektoru.
Ešte dôležitejšie je to dnes, keď sú „informácie dostupné v extrémnych množstvách, ale vo variabilnej kvalite“. Na základe dát, ako sú napríklad PISA testy, odhaduje, že situácia sa skôr zhoršuje. „Dnes už mnohí študenti nedokážu ani čítať text s porozumením, čo je úplne nevyhnutný predpoklad pre schopnosť kriticky sa nad obsahom následne zamyslieť.“
Pripomína, že istú dobu tu existovala taká „trochu laissez-faire hypotéza, že vďaka lepšiemu prístupu k informáciám sa budú trendy kognitívnych funkcií samovoľne v populácii zvyšovať“. V súčasnosti však platí, že ak človek nemá zručnosti, množstvo obsahu je irelevantné. Nevie totiž, čo s ním urobiť. Absolventi slovenských škôl sú často v nevýhode oproti zahraničným univerzitám.
„Napríklad v USA spôsob výučby bazíruje na schopnosti sformulovať si na predložený obsah vlastný názor a vedieť ho následne adekvátne odprezentovať druhým. Diskusie v triedach, písanie a obhajovanie stanovísk cez eseje sú integrálnou súčasťou všetkých úrovní vzdelávania. Na absolventoch zahraničných škôl to často vidíte na prvý pohľad,“ dodáva Ruščin.
To však neznamená, že nevieme byť kritickí. Kurian hovorí, že hoci to nevie podložiť dátami, má pocit, že vo vybraných otázkach kritické myslenie rastie a zároveň klesá v iných oblastiach. „Zvyšujúca spoločenská polarizácia nás robí superkritickými k iným názorom a otupujú pozornosť voči našim slepým uhlom.“
Šanca pre vylúčených
Väčšina slovenských stredoškolákov s debatnou históriou odchádza študovať do zahraničia. Schütz poukazuje na to, že nemusí ísť nevyhnutne o kauzalitu, skôr o koreláciu, keďže debate sa spravidla venujú najmä šikovní študenti. Cieľom SDA však nie je uzatvárať sa.
Prieskumy podľa neho ukazujú, že v zahraničí dokáže debata pomôcť napríklad študentom v takzvaných inner city. Ide o označenie častí miest, ktoré obývajú chudobnejšie deti často s bezútešnou budúcnosťou. Podobné projekty dokážu vtiahnuť ich do aktívneho života. Aktuálne je do debatného programu zapojených takmer deväťsto detí zo základných a stredných škôl.
„Mám pocit, že sme takmer všade. Samozrejme, nájdu sa aj ‚debatné hladové doliny‘, ale všeobecne sme od Bratislavy po Michalovce a od Dolného Kubína po Lučenec alebo Galantu. Najviac klubov je v Žiline, Bratislave a v Košiciach.“ Keďže debata je náročná na čas, snažia sa kritické myslenie podporovať aj cez iné programy, ktoré zasiahnu väčšie množstvo študentov.
Príkladom môže byť olympiáda kritického myslenia, do ktorej sa tento rok prihlásilo 18-tisíc žiakov z päťsto škôl. Oslovení absolventi by určite odporučili nejaké časti debaty ako povinnú súčasť osnov. „Neviem, či nevyhnutne súťaže v debate, ktoré som absolvoval ja, ale veľká časť metód sa dá využiť vo vyučovaní na rôznych predmetoch. Ak sa nemýlim, do nejakej miery sa to už aj deje,“ hovorí Kurian. Ruščin dodáva, že by od štátu očakávala aj systematické zavádzanie debatných prístupov do celého vzdelávacieho procesu.
„Tieto schopnosti sú esenciálne a nemali by byť pozicionované ako niečo, čo robíme na jednej extra hodine. Tam by sme sa to mali naučiť, ale potom to všade používať. Gramatiku tiež necvičíte len na slovenčine a potom ju ignorujete pri písomke z dejepisu.“ Všetci traja respondenti si dávajú pozor, aby vždy zdôraznili, či argumentujú na základe dát alebo pocitov. Na otázku, či by boli ochotní znovu sa postaviť pred publikum a obhajovať názor, s ktorým nemusia súhlasiť, Kurian odpovedá, že je množstvo profesií, „kde osobné názory idú bokom a vcítenie sa do pozície klienta je pre úspech kľúčové“.
Ruščin dodáva, že debata je tak trochu ako bicyklovanie – keď ho už raz má človek v krvi, už ho nezabudne. „Ale po dlhom čase mimo bicykla môže vyzerať pri návrate trochu komicky, takže skúsiť si to nepôjdem,“ uzatvára s úsmevom.
