Diskutovať, analyzovať, skúmať v priestrannej aule na tulivakoch, dať si fair trade kávu v školskom bufete a rozmýšľať v modernej učebni, akú hypotézu potvrdiť v diplomovej práci. Takto vyzeral môj študentský život v Brne, kde som pokračovala po bakalárovi v Bratislave. A dodnes to považujem za skvelé rozhodnutie.
Ktoré študentské mesto je na Slovensku najobľúbenejšie? Brno! Zaznelo položartovne na porade, keď sme s kolegami plánovali obsah januárového Forbesu. Na jeho stranách nájdete top slovenské súkromné školy, no tento článok je o Brne.
Počet slovenských študentov a študentiek v najväčšom meste na Morave, kde je päť vysokých štátnych škôl, je dlhodobo najvyšší spomedzi miest nášho západného suseda. Dva a pol roka som bola súčasťou tejto štatistiky, po skončení bakalárskeho stupňa na Univerzite Komenského som pokračovala v magisterskom štúdiu v Brne. Keď som v roku 2012 promovala na Masarykovej univerzite (MUNI), bola som jednou z 8 112 Slovákov a Sloveniek, ktorí tam vtedy študovali.
Rokmi sa počet našich študentov na „Masaryčke“ mierne znížil, stále sa však drží na vysokej úrovni. Potvrdzujú to aj slová tlačového hovorcu univerzity Radima Sajbota: „Záujem o štúdium na Masarykovej univerzite zo strany slovenských študujúcich a uchádzačov je dlhodobo vysoký. Výnimkou boli z pochopiteľných dôvodov iba tzv. covidové roky. Napríklad pre aktuálne prebiehajúci akademický rok 2024/2025 predstavoval podiel prijatých a zaplatených prihlášok zo Slovenska 16,1 percenta.“
Na MUNI aktuálne študuje podľa údajov univerzity 5 881 Slovákov. Pri celkovom počte slovenských študentov študujúcich na všetkých vysokých školách v Českej republike, vo všetkých formách štúdia, ktorých je podľa Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky 21 798, ide o významné číslo.
Počuť slovenčinu v uliciach medzi Náměstím Svobody, Českou a Žerotínovým náměstím, preto nie je ničím nezvyčajným, patrí ku koloritu tohto univerzitného mesta. Podobne ako iných, aj mňa za hranice ťahala kvalita školstva. Inšpiráciou mi bola vtedajšia kolegyňa a kamarátka Mária, ktorá na Masarykovej univerzite v Brne študovala od začiatku, najprv dvojodbor žurnalistika a gender štúdiá a na magisterskom stupni mediálne štúdiá a žurnalistiku.
„Česká republika bola jasná voľba aj kvôli nákladom na život a bezplatnému štúdiu. Nemohla som si dovoliť ísť študovať na platenú vysokú školu napríklad do Anglicka. Brno vyhralo nad Prahou z dvoch dôvodov: náplň študijného programu gender štúdií sa mi viac pozdávala v Brno a išiel tam študovať aj môj starší brat, ktorý si Masarykovu univerzitu i mesto chválil. Na Slovensku som nechcela študovať, vedela som, že kvalita štúdia v mojom odbore je v porovnaní s Českom naozaj veľmi nízka,“ hovorí dnes už absolventka MUNI. V Brne dlhodobo žije a okrem toho, že pracuje v odbore, ktorý vyštudovala, učí na Mendelovej univerzite.
Na chvíľu odbočíme. Podľa prestížneho svetového rebríčka vysokých škôl Shanghai Ranking 2024 sa Masarykova univerzita v Brne umiestnila v piatej stovke. Pre porovnanie, Univerzita Komenského v Bratislave skončila v desiatej. V rebríčku The Times Higher Education World University Rankings 2024, ktorý hodnotil viac ako 1 900 univerzít zo 108 krajín sveta, sa zasa MUNI umiestnila v skupine škôl zo siedmej až ôsmej stovky, kým UK v Bratislave sa dostala na priečky 1001 – 1200. A do tretice Rebríček QS World University Rankings, ktorý vo svojom 21. vydaní dal Masarykovu univerzitu na pozíciu 408, a Univerzitu Komenského na 661 – 670. miesto. Vráťme sa ale do auly Masaryčky.
Podobný študentský príbeh ako Mária má aj Peter, ktorý „na Masárne“, ako sa ľudovo hovorí MUNI, vyštudoval informatiku. Rovnako ako aj ďalší respondenti, aj on okrem kvality českého školstva vyzdvihol mesto. „Brno mi dalo najkrajšie roky života, naučil som sa samostatnosti, vytvoril si širokú sieť kamarátov a známych, otvorilo mi to oči vo vzťahu k svetu a inakosti – či už národnostnej, etnickej alebo sexuálnej, ako aj mnoho ďalšieho. Dalo mi možnosť spoznať množstvo veľmi inšpiratívnych a talentovaných ľudí, špičiek vo svojich oblastiach. Vzalo mi ilúzie o Slovensku.“
Ľudia sú práve to, čo podľa Petra odlišuje Brno a Česko od Slovenska. „Na fakulte informatiky bola svojho času až polovica slovenských študentov. To sú študenti, ktorí neskôr zvyšujú konkurenciu a kvalitu na školách a pracovnom trhu, keďže väčšina ostáva v Česku,“ vraví.
„To nie sú priemerní študenti. Je náročnejšie sa dostať na školu v Česku ako na Slovensku.“ Dodáva, že na fakultu brali len tretinu až štvrtinu kandidátov a aj tá sa potom v náročnom prvom ročníku výrazne preriedila. Peter, tak ako Mária, ostal po skončení vysokej školy v Brne pôsobiť na Morave.
Scenáristka Jana zase na Moravu odišla študovať až na doktorát. Zvolila si Janáčkovu akadémiu múzických umení. „Premýšľala som nad umeleckým doktorátom, v Bratislave som predtým študovala na VŠMU, kde bolo doktorandské štúdium koncipované tak, že ma až tak nelákalo. To, čo ponúkala brnianska JAMU, mi vyhovovalo viac. Brno sa mi tiež páčilo ako mesto, a bolo blízko k Bratislave, kde som mala prácu aj blízkych. Bola som tiež rok po skončení vysokej a potrebovala zmenu,“ hovorí a dodáva.
Porovnanie. Podľa prestížneho rebríčka vysokých škôl Shanghai Ranking 2004 sa MUNI umiestnila v piatej stovke, UK v Bratislave v desiatej.
Počas doktorandského štúdia mala prácu aj väzby v Bratislave, po jeho ukončení tak v Brne neostala. Do Brna ale nesmerujú len kroky Slovákov študujúcich na štátnych školách. Príkladom je Tomáš, ktorý najprv študoval na súkromnej vysokej škole BISLA. „Na BISLA bolo štúdium v malých skupinách, a tak mal študent viac možností realizovať sa či zapájať sa do diskusií na prednáškach. V Brne som zasa zažil klasické veľké prednášky s desiatkami študentov, čo neumožňovalo viesť diskusie či polemiky. Bol to skôr taký ‚old school style‘ vyučovania. Pozitívne hodnotím prepojenie štúdia s praxou. Mali sme tam možnosť nielen získavať informácie z prednášok, ale aj z bežného života návštevou rôznych inštitúcií a organizácii,“ vysvetľuje novinár s diplomom z MUNI v odbore medzinárodné vzťahy.
Brno vedie pred Prahou, dokonca výrazne
Ak sa pozrieme na Brno z celkového pohľadu českých štátnych verejných škôl, prekonáva v počte študujúcich Slovákov aj Prahu. Pomôžeme si pritom dátami z diplomovej práce na Masarykovej univerzite o Slovákoch v Brne.
Podľa údajov diplomanta Ondřeja Myšáka z roku 2021 absolútny počet slovenských študentov v Brne bol napríklad v roku 2019 až 9 199 (z celkového počtu študentov 60-tisíc), v porovnaní s Prahou, kde študovalo 5 662 Slovákov. Tretím mestom s enklávou slovenských študentov (1 299) bol Olomouc. Za posledných desať rokov ide pritom dohromady o 13 093 úspešných slovenských absolventov na Masarykovej univerzite.
Jedným z najobľúbenejších študijných odborov pre slovenských študentov je všeobecné lekárstvo a príbuzné medicínske odbory. To potvrdzuje aj hovorca MUNI Radim Sajbot: „Medzi slovenskými študujúcimi či uchádzačmi o štúdium sú dlhodobo najpopulárnejšie lekárska fakulta, fakulta informatiky a filozofická fakulta, čo potvrdzujú aj posledné dáta, ktoré máme k dispozícii v oblasti prijatých prihlášok.“ Konkrétne, uchádzači zo Slovenska sa podľa oficiálnych údajov aj naposledy najviac zaujímali o štúdium na lekárskej fakulte (2 036 prijatých a zaplatených prihlášok), nasledovala filozofická fakulta (1 069), fakulta informatiky (813), prírodovedecká (716) a fakulta sociálnych štúdií (714).
Odísť pracovať domov alebo zostať?
„V Brne som vyštudoval magistra. Na rozdiel od iných som sa chcel vrátiť na Slovensko. Asi mesiac a pol som si neúspešne hľadal prácu v okolí Banskej Bystrice. Bolo to pre mňa frustrujúce,“ hovorí Peter a ilustruje tým ďalšie cesty slovenských absolventov v Česku po získaní diplomu. „Vrátil som sa naspäť do Brna a po dvoch týždňoch som si mohol vyberať z pracovných ponúk.“ Podľa Ľubice Melcerovej z Alma Career Slovakia (bývalá Profesia) je počet aktívnych absolventov a absolventiek slovenských vysokých škôl v českej databáze na čísle 13 670. „Tento rok reagovali na ponuky práce do Českej republiky na Profesia.sk a Profesia.cz 844-krát. Tvorí to len percento z celkového počtu ich reakcií na inzeráty,“ uvádza.
O tom, že pomerne silnou motiváciou pre Slovákov k presunu na Slovensko býva vysokoškolské štúdium a následné pracovné uplatnenie, svedčí okrem iného správa Českého štatistického úradu o uplatnení cudzincov za roky 2023 a 2022. Slováci sú podľa nej druhou najpočetnejšou cudzineckou skupinou v Česku (hneď po Ukrajincoch).
„Zamestnanci zo Slovenska sú v skupine cudzincov, ktorí dosahujú vyššie vzdelanie, čo môže súvisieť s tým, že práve zo Slovenska mieri mnoho ľudí študovať do Česka, a po škole tu zostávajú a vstupujú na tunajší trh práce,“ tvrdí analytik pracovného trhu Tomáš Ervin Dombrovský z Alma Career Česko. Zo slovenských občanov zamestnaných v Česku má vysokoškolské vzdelanie 31,2 percenta.
Absolventi. Za posledných desať rokov opustilo brány MUNI spolu 13 093 úspešných slovenských absolventov.
„Aj keď v porovnaní s inými cudzineckými skupinami nedokážeme zohľadniť skupinu Slovákov, ktorí už v Česku získali štátne občianstvo a zostávajú tu žiť a pracovať dlhodobo, je pomerne jasné, že v prípade mladých Slovákov smerujúcich za štúdiom do Česka je následné dlhodobé usadenie a adekvátne pracovné uplatnenie (obvykle za lepších podmienok ako na porovnateľných pozíciách na Slovensku) pomerne bežné – a môže byť raz z najsilnejších motivácií na voľbu štúdia na českých univerzitách a vysokých školách, najčastejšie v Prahe a v Brne,“ dodáva Dombrovský.
Naopak to neplatí
Ako sa k odlivu slovenských mozgov stavia naše ministerstvo školstva? „Počet študentov odchádzajúcich do zahraničia je jav, s ktorým sa stretávame niekoľko rokov. Uvedomujeme si, že študenti častokrát odchádzajú za vidinou lepšieho štúdia či infraštruktúry. Preto sa snažíme robiť všetko pre to, aby sme ukázali študentom, že sa oplatí študovať aj doma na Slovensku,“ uvádza sa v odpovedi z tlačového odboru ministerstva.
„Čo sa týka konkrétne Českej republiky, historicky prvýkrát ministerstvo školstva zabezpečilo slovenským vysokým školám možnosť zúčastniť sa na veľkom medzinárodnom veľtrhu v Brne – Gaudeamus, kde sa tridsať rokov prezentujú najmä české vysoké školy.
Mnohé slovenské vysoké školy tak mali prvýkrát v histórii možnosť prezentovať úspechy nielen pred českými a ďalšími zahraničnými študentmi, ale aj pred slovenskými študentmi, ktorí často do Brna prichádzajú na tento veľtrh hľadať českú vysokú školu. Našou účasťou sme chceli priamo v Česku študentom ukázať, že študovať na Slovensku sa oplatí,“ dopĺňa ministerstvo.
Zdá sa, že slovenské ministerstvo má pred sebou ešte dlhú cestu. Podľa hovorkyne Univerzity Komenského v Bratislave Evy Kopeckej k 9. 12. 2024 študovalo na Univerzite Komenského v Bratislave (UK) 87 študentov a študentiek so štátnou príslušnosťou ČR a ďalších 16 študentov bolo na univerzite v rámci akademickej mobility. „Počet českých študentov a študentiek sa v rokoch 2015 až 2019 pohyboval medzi 135 až 178. Od akademického roku 2019/2020 klesol pod 100 a odvtedy osciluje medzi 81 až 97,“ dodala Kopecká. Dôležitejšou úlohou pre ministerstvo, ako dostať českých študentov k nám, je zastaviť odliv tých slovenských.
Aj odchod slovenských mozgov do Českej republiky sa pravdepodobne podpísal pod nelichotivé decembrové výsledky čitateľskej gramotnosti, ktoré zverejnilo OECD. Ukázalo sa, že takmer štvrtina dospelých na Slovensku je v čitateľskej gramotnosti na úrovni 10-ročného dieťaťa.
„Určite je jeden z faktorov aj odchod mladých ľudí na zahraničné, predovšetkým české univerzity,“ tvrdí analytik Robert Chovanculiak z inštitútu INESS. Vysvetľuje, že na základe dát vieme, že odchádzajú predovšetkým ľudia s vyšším ľudským kapitálom. Nepriamo túto hypotézu podľa neho potvrdzuje aj relatívne vysoký podiel dospelých, ktorí dosiahli 4. a 5. úroveň gramotnosti v Česku, teda skoro desať percent. „Tento odliv talentov zo Slovenska sa deje už celé dekády, ale v poslednej dekáde sa zintenzívnil. Momentálne odchádza približne každý piaty maturant,“ uzatvára analytik.
