Charles Duke je do dnešných dní najmladším človekom, ktorý kráčal po Mesiaci. Z dráhy astronauta sa vydal na cestu distribútora piva. Prekonal vážnu krízu v manželstve a neskôr sa venoval developerským projektom. V súčasnosti je konzultantom a motivačným rečníkom. Čo radí ľuďom?
Keď Neil Armstrong v júli 1969 z povrchu Mesiaca svetu oznámil, že „orol pristál“, z riadiaceho centra v Houstone mu odpovedal Charles Duke. „Skoro tu pre vás pár ľudí zmodralo,“ žartom narážal na napäté čakanie bez jediného nádychu.
O tri roky sa sám stal desiatym a dodnes najmladším človekom, ktorý kráčal po Mesiaci. V rámci misie Apollo 16 strávil na prirodzenom satelite Zeme 71 hodín. V máji navštívil Bratislavu, keďže bol jedným z rečníkov festivalu Starmus. Nebola to však jeho prvá návšteva.
V metropole Slovenska sa aj s manželkou zastavili pred pár rokmi, keď ich tu na pár hodín vyložila výletná loď plaviaca sa po Dunaji. „Som prekvapený, ako sa aj za taký krátky čas vaše mesto zmenilo,“ povedal na úvod rozhovoru.
Od vášho letu s misiou Apollo 16 ubehlo už päťdesiatdva rokov. Mysleli ste si vtedy v apríli 1972, že o polstoročie budete stále jedným z posledných ľudí, ktorí sa prechádzali po Mesiaci?
Pre nás astronautov bolo veľkým sklamaním už to, keď sa americká vláda rozhodla zrušiť posledné tri misie (Apollo 18 – 20, pozn. red.), veľmi sme ich chceli absolvovať. Program Apollo možno doplatil na svoj úspech. Zdalo sa, že dosiahol, čo bolo potrebné, a peniaze bolo treba presunúť na iné projekty, ako boli raketoplány a neskôr vesmírna stanica.
Verejnosti sa začiatkom 70. rokov mohlo zdať, že cesty na Mesiac sú už samozrejmosťou a Mars je na dosah. Nechali ste sa vtedy optimizmom opantať aj vy ako profesionál?
Nie, a to z jednoduchého dôvodu. Videl som, kam bude smerovať ďalšie financovanie NASA. Keď oznámite taký veľký projekt, akým boli raketoplány, neurčujete priority na pár rokov, ale na desaťročia.
Foto: NASA
Foto: NASA
Skrátka som vedel, že ďalšia vízia nesmeruje späť na Mesiac, ale k obežnej dráhe Zeme, kde sa robili a stále robia vedecké výskumy na vesmírnej stanici. Musím však priznať, že ma aktuálne smerovanie späť k Mesiacu v rámci programu Artemis napĺňa radosťou.
Čo si o plánoch programu myslíte? Predbežne hovoria o pristátí ľudskej posádky na Mesiaci v roku 2026…
Bude to veľmi, veľmi náročná misia. V pláne je aj pristátie kdesi pri južnom póle Mesiaca a keď si pozriete snímky tých miest, je to oveľa drsnejší a náročnejší terén, než na akom pristávali misie Apollo, preto rozumiem tomu, že na to idú pomerne opatrne. Najskôr je v pláne len oblet Mesiaca, potom pristátie bez posádky a napokon sa na Mesiac vrátia ľudia.
Vo vašich 88 rokoch ste najmladším človekom, ktorý stál na Mesiaci. Nevadí vám, že o tento titul možno čoskoro prídete?
Naopak, teším sa na to!
Iné prvenstvo vám však možno ostane dlhšie. Vy ste leteli ako 36-ročný, čiže ako najmladší spomedzi tucta astronautov, ktorí stáli na Mesiaci. Posádka misie Artemis vybraná na prelet okolo Mesiaca, to sú všetko neskorí štyridsiatnici.
Ja som vtedy ani netušil, že budem najmladším na Mesiaci, ani ma to nejak netrápilo. To NASA z toho spravila veľkú vedu, pritom ja som nebol jediný 36-ročný. Jack Schmitt, ktorý letel s misiou Apollo 17, mal rovnako 36 rokov, on je však odo mňa o tri mesiace starší, takže to prvenstvo prischlo mne. Uvidíme, či Artemis v ďalších misiách pošle do vesmíru niekoho ešte mladšieho.
Spomenuli ste misiu Apollo 17. Jej súčasťou bol aj Gene Cernan, ktorý mal slovenské korene. Ten zase dostal nálepku „posledný človek na Mesiaci“. Ako ste spolu vychádzali?
Gene bol môj veľmi dobrý kamarát a výborný „parťák“ na golf. Ja som robil podporu misii Apollo 10, v rámci ktorej preletel okolo mesiaca aj Gene, takže tam sme sa spoznali lepšie. Bol som aj členom záložnej posádky pre Apollo 17, tam sme sa stretli v blízkej spolupráci ešte raz.
Foto: NASA
Foto: NASA
Naše cesty sa po konci programu Apollo síce rozišli, no zostali sme priateľmi. Gene mal pre všetko, čo robil, veľké oduševnenie, aj preto bol skvelým ambasádorom pre vesmírny program. Napriek chorobe nespomalil až do svojich posledných dní.
Aká bola „chémia“ medzi astronautmi na misiách Apollo? Vládla tam rivalita, či skôr priateľská atmosféra?
Myslím si, že prevládali priateľstvá. Možno to bolo aj vďaka tomu, že spôsob výberu posádok bol tajomstvom. Keby spravili nejaké „súťažné“ kategórie a v nich testovanie, možno by tá rivalita bola väčšia. Ono to však fungovalo tak, že vám jedného dňa len oznámili, že ste boli vybratý pre tú a tú misiu a vy ste povedali: áno, pane, vykonám.
Tá záhadnosť výberu vŕtala v hlave asi viacerým astronautom. Gene Cernan zase hovoril, ako ho prekvapilo, že ho jeho prchký temperament nediskvalifikoval z výberu.
Ja si myslím, že základom výberu bol vždy veliteľ misie a k nemu vedenie pridalo ideálnu dvojicu. Ale ako hovorím, dodnes neviem, prečo v konkurencii minimálne podobne schopných adeptov vybrali práve mňa.
Vráťme sa ešte k vášmu relatívne nízkemu veku v čase misie. V jednom známom motivačnom citáte sa hovorí: „Mierte na Mesiac. Aj keď miniete, ocitnete sa medzi hviezdami.“ Vy ste však ako 36-ročný na Mesiaci skutočne pristáli. Nebolo potom ťažké hľadať si ďalšie profesionálne ciele?
To bol veľký problém nielen pre mňa, ale pre veľkú časť nás „moonwalkerov“. V istom zmysle sme vystúpili na kariérny vrchol a mali sme pocit, že vyššie sa ísť nedá. Ja som ako novú výzvu prijal prácu na programe raketoplánov. Po troch rokoch som však z NASA odišiel, nenapĺňalo ma to.
Prečo?
Raketoplány, to bol celkom iný program ako Apollo. A nielen cieľmi, ale aj spôsobom práce. Keď niečo nefungovalo v Apolle, zaklopal som šéfovi na dvere a povedal som mu to. Ak uznal, že je to problém, začalo sa to hneď riešiť.
Foto: NASA
Foto: NASA
Pri raketoplánoch sme mali poradu, povedzme o brzdách alebo motoroch, ľudia tam priniesli poznámky a po porade šéf povedal: okej, sadneme si k tomu znova o mesiac. Mňa takýto štýl práce frustroval, a preto som sa rozhodol odísť…
…do Texasu predávať pivo.
Áno. A stiahol som tam so sebou aj ďalších dvoch astronautov z programu Apollo – Alana Sheparda a Stuarta Roosu. Stali sme sa distribútorom značky Coors, operovali sme z oblasti San Antonia.
Čo z vašich skúseností ako astronautov ste dokázali zužitkovať v biznise?
Určite cit pre detail. Keď ste pri ceste na Mesiac zanedbali hocijakú maličkosť, tak ste sa mohli dostať do obrovských problémov, takže v biznise našej pozornosti nič neuniklo. Využili sme aj to, že sme boli naučení pracovať v tíme. Manažment je o práci s ľuďmi a na to sme boli tiež dobre vyškolení.
A vaše biznisové slabiny?
Možno sme až tak dobre nerozumeli svetu marketingu, ale prijali sme šikovného manažéra, ktorý to výborne zvládol. Výhodou bolo, že keď ste sa snažili váš produkt zalistovať v nejakej novej sieti obchodov, väčšinou sa to riešilo osobným stretnutím, v tom sme si verili.
Asi najväčšie problémy vznikali pri zladení sa s ostatnými distribútormi Coors v Texase. S nimi sme mali celkom ostré debaty. Ak to mám zhrnúť, bolo to obdobie, keď som veľmi dobre zarábal, no bol som čoraz frustrovanejší. Napokon sa to odrazilo aj v osobnom živote.
Ako?
Moje manželstvo sa dostalo do obrovských problémov. Manželka vždy snívala o rozprávkovom vzťahu, ale už pri manželovi astronautovi nedostávala to, čo by si želala. Nezlepšilo sa to ani vtedy, keď som prešiel do biznisu. Zašlo to tak ďaleko, že mala samovražedné myšlienky.
Pomohlo nám, keď sme sa dostali do kontaktu s jednou kresťanskou skupinou. Manželka mi vtedy povedala: vyskúšala som už všetko, len nie to, čo robia oni, chcem tomu dať šancu. A skutočne asi do dvoch mesiacov našla vnútorný pokoj a mala silu vidieť aj moju frustráciu z pivného biznisu.
Takže ste tiež našli pokoj v náboženstve?
Žena mi hovorila, aby som sa pomodlil, ale ja som mal pocit, že to nie je pre mňa. Povedal som jej, že ak chce, nech to spraví za mňa. Pomodlila sa teda v tom zmysle, že ak Boh chce, aby som ostal v biznise, nech mi dopraje vnútorný pokoj, ale ak si to neželá, nech spraví moju prácu skutočne neznesiteľnou.
A naozaj prišli veľmi ťažké mesiace… aj skvelé zárobky. Chvíľu som váhal, či si zvoliť peniaze alebo vnútorný pokoj, no napokon som sa rozhodol predať svoj podiel. Potom som našiel vzťah k Ježišovi aj ja sám a pre môj osobný život to bola veľká zmena, väčšia ako cesta na Mesiac.
Čo ste robili potom?
S kamarátom som nejaký čas pracoval v developmente realít, bola to pokojnejšia oblasť. Keď som opustil aj tento biznis, stal som sa konzultantom a motivačným rečníkom.
Dodnes prednášate aj na tému, ako zvládať prácu pod tlakom. Čo ľuďom radíte?
Že je dobré mať vždy poruke plán, ale aj schopnosť upustiť od neho. To sú schopnosti, ktoré som získal ako pilot a astronaut. Ako testovací pilot som mal vždy plán úloh, ktoré bolo treba počas letu vykonať, a keď náhodou čosi zlyhalo, mal som aj záložné plány.
Občas sa však človek musel zariadiť mimo akéhokoľvek plánu, a to v priebehu pár sekúnd. Viem, že v biznise také napätie človeku nehrozí, ale napriek tomu sa občas treba vysporiadať s mimoriadnymi udalosťami.
Distribútora zaskočí snehová búrka, hocijaký malý biznis môže ochromiť, keď naraz ochorie viac ľudí a neprídu do práce. Plány a záložné plány vám dodajú istotu, schopnosť zariadiť sa mimo nich treba cvičiť.
Nové vesmírne preteky už neprebiehajú len medzi štátmi, ale aj medzi veľkými súkromnými spoločnosťami a ich majiteľmi, najbohatšími ľuďmi planéty. Ako vnímate vesmírne aktivity Elona Muska či Jeffa Bezosa?
Najskôr som bol k nim skeptický, rozmýšľal som, či NASA spoluprácou s nimi nevyhadzuje peniaze. SpaceX aj Blue Origin ma neskôr presvedčili, že vedia, čo robia.
Keby ste boli miliardárom, spravili by ste niečo inak?
Aj keby som mal miliardy dolárov, určite by som nechcel riadiť vesmírnu spoločnosť, to by nebolo nič pre mňa. Hypoteticky by som však ako veľký investor hľadal nejaký niche na trhu, asi by som nešiel do priamej konkurencie pri vývoji nosných rakiet.
Foto: NASA
Foto: NASA
Ako konzultant dnes pôsobím práve pre spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na špecifické oblasti vo vesmírnom biznise – Phantom Space (komerčné vypúšťanie satelitov) a Lonestar (projekt zálohy dát na Mesiaci).
Budú hrať komerčné spoločnosti dôležitú úlohu aj pri ďalšom pristátí človeka na Mesiaci?
Na programe Artemis spolupracujú firmy ako Lockheed Martin, Boeing, SpaceX, Blue Origin, čiže to bude široká spolupráca štátov a súkromného sektora. Ale ako som hovoril, budú to komplikovanejšie pristátia ako tie naše. Posádkam budem želať len to najlepšie. Verím im, sú to skvelí chlapci a dievčatá.
