Podľa kroník bol práve slnečný decembrový deň, keď nad New Orleans prvýkrát zaviala zástava s pruhmi a hviezdami. Je to už 220 rokov od chvíle, keď Američania dotiahli kúpu obrieho územia menom Francúzska Louisiana. Za sumu, ktorá sa dnes javí až smiešne nízka na to, že tento obchod zmenil dejiny – 15 miliónov dolárov.
Za svoj pestrý život bol zvyknutý na všeličo, ale toto ho aj tak vykoľajilo. Generál Horatio Gates, jeden z najprominentnejších mužov mladej Ameriky, sa preto otočil k svojmu prezidentovi a uznanlivo predniesol: „Práve ste kúpili celú Louisianu za babku.“
„Keby sme to neurobili, prišli by sme o šancu stať sa najmocnejšou krajinou kontinentu. Naše myšlienky slobody a demokracie by tak mali pre zvyšok sveta oveľa menšiu váhu. Inými slovami, toto bol kľúč k nášmu neskoršiemu vplyvu na medzinárodné dianie,“ povedal pre magazín The Smithsonian americký historik Charles A. Cerami.
Práve on napísal knihu nazvanú Jeffersonova veľká hra: Príbeh Jeffersona, Napoleona a ďalších mužov stojacich za nákupom Louisiany. Napoleon, drobný Korzičan v špicatom klobúku, iste zmenil svet mnohými spôsobmi. Tento je zrejme tým najviac prehliadaným, pritom úplne zásadným.
Napoleon prikývol na to, aby Američania mohli začiatkom 19. storočia kúpiť gigantické územie takzvanej Francúzskej Louisiany s rozlohou takmer 830-tisíc štvorcových míľ.
Obchod za 15 miliónov
To všetko za 15 miliónov dolárov – symbolicky sa na tomto území nachádza 15 dnešných štátov Únie. Nákupná cena v roku 1803 predstavovala zanedbateľných sedem centov za hektár krajiny, vlani celkovo zodpovedala zhruba 358 miliónom súčasných dolárov.
Mimoriadna dohoda bola oficiálne dotiahnutá 20. decembra 1803. Získať v dnešnom prepočte za niekoľko miliónov eur prakticky tretinu Spojených štátov, tomu sa hovorí terno!
Prezident Thomas Jefferson bol pripravený zaplatiť desať miliónov dolárov len za New Orleans s okolím. Nadšenie generála Gatesa a všetkých ďalších je preto úplne pochopiteľné.
„Spoločne s Deklaráciou nezávislosti a Ústavou je toto jedna z troch kľúčových vecí pre vytvorenie moderných Spojených štátov,“ dodáva pre The Smithsonian iný expert na rané dejiny USA, Douglas Brinkley.
Vo chvíli, keď sa v lúčoch južanského slnka prvýkrát zablyšťala americká vlajka, krajina zrazu takmer zdvojnásobila svoju veľkosť. Francúzska Louisiana bola niečo úplne iné ako dnešný štát Louisiana. Išlo o enormný lán krajiny, väčší ako súčasné Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Nemecko a Britské ostrovy dokopy.
V časoch, keď predstavitelia Putinovho rozťahujúceho sa impéria znovu vyťahujú fantastické úvahy o tom, že Aljaška by sa mala navrátiť pod vládu Ruska, pretože ju cár kedysi predal značne nevýhodne, by v Elyzejskom paláci mali na túto tému kričať oveľa hlasnejšie.
Srdce Ameriky
Áno, Aljaška bola v roku 1867 za 7,2 milióna dolárov tiež skvelá kúpa. Rovnako ako ďalší z veľkých amerických nákupov – Florida od Španielov v roku 1819 za päť miliónov dolárov. Francúzska Louisiana však bola ešte lepšia.
Bez ohľadu na dôležitosť Floridy a rozprávkové nerastné bohatstvo Aljašky sa z oboch týchto území následne stali primárne predĺžené ruky amerického vplyvu. Oblasť okolo rieky Mississippi však tvorí jeho srdce.
Nič na tom nemení ani fakt, že krajina v mnohých častiach nebola spôsobilá na žitie, ani to, že Francúzi reálne ovládali iba časti obrovského územia, a tak svojím spôsobom Jeffersonovi, veľmi kruto povedané, predali primárne dobyvateľské práva na porazenie miestnych obyvateľov.
To všetko, ako aj ďalšie nástrahy mnohonásobne prevyšuje strategická úloha územia. Stačí sa pozrieť na mapu. USA získali oveľa viac než len prístup ku kľúčovému prístavu v New Orleans. Pokiaľ chceli ísť ďalej na Západ, nemohli logicky len tak preskočiť stred Severnej Ameriky. A zrazu bol ich.
„Všetky oči hľadia na vás a všetka naša viera k vám smeruje. Na tejto misii závisí budúcnosť republiky,“ odkázal Jefferson naliehavo Jamesovi Monroeovi, keď ho vyslal do Francúzska, aby sa pripojil k vyjednávacej misii.
V skratke: Monroe mal primárne získať od Napoleona aspoň časť francúzskych území, aby znížil a ideálne úplne vymazal možnosť konfliktu s jeho armádou. Zvlášť prítomnosť Francúzov v povodí Mississippi pôsobila pre USA hrozivo.
„Pre Jeffersona totiž nikdy nebola Mississippi západnou hranicou Ameriky, ale chrbticou, ktorá bude spájať obe jej časti,“ vysvetlil historik Brinkley. Prezident sám potom nabádal diplomatov, aby si uvedomili, akú gigantickú hodnotu má kontrola nad New Orleans: „Práve tadiaľto putujú na trh tri osminy všetkých našich produktov.“
Napoleon uprednostnil vojnu v Európe
Dejiny kráčajú skutočne nečakanými cestami. Napoleonov pôvodný plán – teda vybudovať impérium aj za Atlantikom – sa zrútil primárne z dvoch dôvodov. Na dnešnom Haiti, teda západnej polovici ostrova Hispaniola, vypuklo už koncom 18. storočia veľké povstanie otrokov a zo zdroja zárobkov sa stal sud s prachom. A do toho v Európe zvonilo na ďalšiu veľkú vojnu.
Napoleon potreboval peniaze a ako výnimočný vojenský stratég cítil, že príliš veľa frontov naraz nerobí dobrotu. Ako prioritu si teda určil veľké európske ťaženie a ochranu francúzskych území v Karibiku.
Delegácia, na čele ktorej bol okrem Monroea aj Robert R. Livingston, to všetko vedela, či už z diplomatických zdrojov, alebo vďaka činnosti špiónov a tajných služieb. Bola to skutočne veľká hra s nedozernými následkami.
Za Francúzsko bol proti predaju gróf Talleyrand, čo ukazuje jeho prezieravosť, mal však smolu. Rovnako ako Napoleonovi bratia Joseph a Lucien, ktorí súrodenca navštívili v paláci Tuileries, aby ho skúsili odradiť. Traduje sa, že prvý konzul im, kúpajúc sa vo vani, len sucho odkázal: „Myslite si, čo chcete, ale ja som sa rozhodol Louisianu predať Američanom.“
Američania sa tak ocitli v stave príjemného konšternovania: namiesto toho, aby za desať miliónov získali New Orleans, dostali za pätnásť miliónov možnosť zaobstarať si násobne viac.
Museli prekonať zmysel pre povinnosť – oficiálne mali Livingston a spol. mandát len na míňanie desaťmiliónovej sumy. Vo svetle toho, akú skvelú ponuku dostali však vedeli, že Jefferson by určite nebol proti.
A tak 30. apríla v parížskom hoteli Tubeuf podpísali zmluvu.
Povznesenú náladu najlepšie dokumentujú Livingstonove často citované slová: „Žili sme dlho, ale toto je najšľachetnejší počin našich životov. Od tohto dňa Spojeným štátom patrí miesto medzi veľmocami prvej kategórie.“
Iný svet, iné časy. To, čo by dnes plnilo titulky serverov, to sa vtedy Jefferson dozvedel až s niekoľkomesačným odstupom. Aby bolo všetko ešte zamotanejšie, Napoleon úplne udržal v tajnosti, že Francúzsko v roku 1800 získalo Francúzsku Louisianu od Španielov, takže sa územie francúzskym oficiálne stalo až na konci novembra 1803, teda iba tri týždne predtým, než znovu zmenilo majiteľa a prešlo pod americkú správu.
Talleyrand napríklad Američanom do očí tvrdil, že nič ako španielsko-francúzska dohoda neexistuje. Oni vedeli, on vedel – a takto sa hralo ďalej. Išlo o zrážku dvoch svetov, dvoch kultúr.
Krvavá história
„Prišli ste do veľmi skorumpovaného sveta,“ povedal údajne Napoleon emisárovi Livingstonovi a dodal, že ak hľadá niekoho, kto ho do neznámych mravov zasvätí, práve Talleyrand bude tým pravým.
Kto miluje históriu, nech sa pustí do podrobnejšieho googlenia toho, čo nasledovalo. Pre potreby tohto textu stačí dej veľmi zostručniť. V USA sa primárne riešilo, či je tento ohromný obchod vôbec v súlade s Ústavou. Jefferson nezaprel človeka silných ideálov a zásad, nakoniec zmluvu ratifikoval Senát.
Ďalším diplomatickým orieškom bolo vyriešenie hraničných sporov so Španielmi. Tiež bolo potrebné – opäť sa tým pripomína, že dejiny sú kruté – podrobiť si indiánske kmene. Ešte krvavejšie implikácie malo následné zavedenie otroctva na území Francúzskej Louisiany, čo historici považujú za jeden zo zásadných dôvodov na vypuknutie občianskej vojny.
Nediali sa tu len pekné veci. Z celkového pohľadu je podstatnejšie, že sa už diali na americkom území. Zrodila sa superveľmoc, ktorej úplne patrilo 20. storočie a ktorá je dodnes najmocnejším štátnym útvarom planéty.
Paradoxne, denník Boston Columbian Centinel po nákupe Francúzskej Louisiany napísal: „Vydali sme peniaze, ktorých máme príliš málo, za pôdu, ktorej už máme až priveľa.“
Nič nemohlo byť ďalej od pravdy. Ak hľadáte najlepší obchod dejín, tak prípad toho, ako Jeffersonovi diplomati dokázali presvedčiť Napoleona, sa hlási o tie najvyššie priečky.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Miroslav Němý.
