Krátko po páde komunistického režimu rozbehol dedič Baťovho obuvníckeho impéria Tomáš Baťa mladší na Slovensku a v Česku vzdelávanie mladých ľudí k podnikavosti a ekonomickej gramotnosti. Dnes aj vďaka jeho úsiliu úspešne pôsobí na Slovensku pobočka siete neziskových organizácií Junior Achievement, ktorá bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier.
Forbes sa opýtal riaditeľky Junior Achievement Slovensko Evy Vargovej, ako sa na tomto úspechu podieľala práve slovenská pobočka.
Organizácia, ktorej ste súčasťou, resp. slovenská pobočka pod vašim vedením, bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Čím ste si to zaslúžili?
Zatiaľ môžem len predpokladať, že výbor, ktorý rozhoduje o nomináciách, si všimol a ocenil náš prínos pre spoločnosť. Junior Achievement Worldwide je sieť neziskových organizácií, ktoré vzdelávajú mladých ľudí v oblasti podnikavosti, ekonomického myslenia, finančnej gramotnosti a celkovo zručností, ktoré potrebujú, aby sa úspešne uplatnili v živote.
Tento prínos je veľmi badateľný, pretože organizácia za sto rokov expandovala do viac ako sto krajín sveta a jej kurzami prejde ročne 10 miliónov študentov.
Podieľajú sa na úspechu a mieri
Čo má s podnikateľským alebo ekonomickým vzdelávaním mladých ľudí mier?
Opäť môžem len odhadovať. Vieme, že ak je krajina ekonomicky aktívna a úspešná, môžeme predpokladať, že bude aj mierumilovná.
Riaditeľka Junior Achievement Slovensko Eva Vargová má so vzdelávaním dlhoročné skúsenosti aj zo zahraničia. Foto: Archív Junior Achievement Slovensko, n. o.
Ako sa na tomto úspechu podieľate vy ako Junior Achievement Slovensko?
Vnímam to tak, že svojimi úspechmi v ekonomickom vzdelávaní mladých prispievame ku zlepšovaniu zručností, ktoré im pomáhajú uspieť. Je to obrovská česť a veľmi sa zo toho tešíme.
Sme súčasťou siete už 30 rokov. Za ten čas sme vyškolili vyše 400-tisíc mladých ľudí. Je to ocenenie kolegov, našich študentov, úspešných absolventov aj spolupracujúcich škôl a učiteľov. Považujeme to za prejav veľkej dôvery voči organizácii.
Začiatky pod vedením Baťu a Jenner
Prvé pocity po zistení nominácie na Nobelovu cenu mieru?
Veľmi nás to prekvapilo. O nomináciách pred ich zverejnením nevedelo ani vysoké vedenie organizácie, takže naša whatsappová skupina riaditeľov európskych pobočiek bola okamžite plná nadšenia a gratulácií.
Hneď druhý e-mail s blahoželaním sme posielali prvej riaditeľke JA Slovensko Caroline Jenner.
Prečo práve jej?
Caroline Jenner pred 30 rokmi prišla z Kanady na Slovensko a v spolupráci s Tomášom Baťom juniorom rozbehla slovenskú aj českú pobočku.
Potom pokračovala v práci na úrovni Európy a v súčasnosti je na druhej najvyššej pozícii vo vedení tejto celosvetovej organizácie. Ku Slovensku však má doposiaľ veľmi vrelý vzťah a hovorí aj po slovensky.
Štart organizácie na Slovensku inicioval Tomáš Baťa mladší. Foto: SITA/Tomáš Benedikovič
Ako bol Tomáš Baťa mladší zapojený do vzniku JA Slovensko?
Tomáš Baťa mladší, ktorý už žiaľ nežije, poznal tento koncept z Kanady, kam s rodinou emigroval. Ako úspešný podnikateľ veril, že podnikateľské zručnosti vedú k úspešnému životu. Ako filantrop so vzťahom ku rodnej krajine mu zase dávalo zmysel podporiť v Československu rozvoj podnikateľského vzdelávania.
Po prechode ku demokracii získal pre spoluprácu Kanaďanku Caroline Jenner a zafinancoval založenie oboch pobočiek. Rodinná vila Baťovcov v Zlíne je doposiaľ sídlom kancelárie českej Junior Achievement a Nadácia Tomáša Baťu finančne podporuje pobočky na Slovensku aj v Česku.
Medzi úspešnými absolventmi sú známe mená
Kto ešte financuje slovenskú pobočku?
Zo začiatku to bola primárne spomínaná nadácia, dnes sú zdroje diverzifikované. Máme príjmy zo školení pre školy, máme príjem od jednotlivcov aj od firiem z dvoch percent, teda asignačnej dane.
Podporujú nás tiež firemné nadácie, filantropi či absolventi, z ktorých sa stali veľmi úspešní podnikatelia či riaditelia firiem. Zapájame sa tiež do rôznych výziev a projektov, ktoré podporujú podnikateľské a ekonomické vzdelávanie.
Baťova vila v Zlíne je sídlom Nadácie Tomáša Baťu aj českej kancelárie organizácie Junior Achievement. Foto: Wikipedia Palickap CC BY-SA 4.0
Spomínali ste úspešných absolventov programu…
Áno, je ich veľa a máme s nimi výborné vzťahy. Patria medzi nich napríklad riaditeľ Martinusu Michal Meško, CEO Exponey Peter Irikovský, majitelia firmy Lightech bratia Eduard a Richard Kačíkovci, šéf AT&T na Slovensku Gabriel Galgóci či stand-up komik Ján Gordulič, ale takto by som mohla pokračovať dlho.
Pre doplnenie obrazu, aký má organizácia ročný rozpočet?
Sme veľmi transparentní, napokon, jeden z predmetov, ktorý vyučujeme je aj etika v podnikaní. Rozpočet aj zdroje financovania si teda môže každý pozrieť na našej webstránke. Zvyčajne sme pracovali so sumou na úrovni 400-tisíc eur ročne, v pandemickom období to bolo menej. Každoročne si tiež robíme audit a zverejňujeme jeho výsledky, hoci túto povinnosť zo zákona nemáme.
Inovatívni študenti budujú firmy a projekty
Ako si môžeme to vzdelávanie na školách predstaviť?
Naša vlajková aktivita je aplikovaná ekonómia, ktorú v spolupráci s učiteľmi už takmer 30 rokov vyučujeme na školách ako štandardný predmet.
Študenti si zakladajú študentské firmy, vymýšľajú, vyvíjajú a vyrábajú viac či menej inovatívne služby a produkty a snažia sa s nimi uspieť. Populárne sú napríklad rôzne mobilné a počítačové aplikácie, klasické sú darčekové predmety, študenti manažujú školské bufety, organizujú školské podujatia a podobne.
Študentské firmy ako Hero každoročne prezentujú svoje podnikateľské aktivity na Veľtrhu podnikateľských talentov. Foto: JA Slovensko
Zasiahla vašu prácu pandémia?
Naše aktivity prebiehajú na základných a stredných školách bez ohľadu na pandemické opatrenia. S online výučbou a hybridným vyučovaním sme začali už pred 15 rokmi a máme ich výborne etablované, takže nás pandémia nezaskočila a plynule sme prešli na online.
Študentské firmy ako Aweko každoročne prezentujú svoje podnikateľské aktivity na Veľtrhu podnikateľských talentov. Foto: JA Slovensko
Dokážu vám rovnako bez ťažkostí sekundovať aj školy?
Školy, s ktorými spolupracujeme sú progresívne a šikovné, takže im nový prístup tiež nerobil problémy. Čiže aj tento mesiac naplno školíme po celom Slovensku a organizujeme súťaže ako napríklad Bankomat nápadov vo finančnej gramotnosti.
V apríli budeme mať našu najväčšiu aktivitu, čo je Veľtrh podnikateľských talentov, kde budú najlepšie študentské firmy prezentovať pred odbornou porotou aj verejnosťou výsledky svojej ročnej práce. Už sa veľtrh naplno pripravujeme a dúfame, že bude môcť byť naživo.
Slabá príprava na skutočný život
Ste v teréne, medzi učiteľmi, poznáte úroveň ekonomického vzdelávania a finančnej gramotnosti. Ako to na školách vyzerá?
Povedala by som, že každá škola na Slovensku by mala mať náš vzdelávací program, pretože väčšina škôl nepripravuje žiakov na skutočný život a na budúcnosť, ktorá študentov čaká.
Situácia je podľa našich skúseností aj dát nepriaznivá, v krajine je vysoká miera exekúcií, veľmi nízka miera inovačnej výkonnosti, je tu náročné podnikateľské prostredie.
Organizácia aktuálne školí aj budúcich digitálnych koordinátorov pre školy. Foto: FB JA Slovensko
Výsledky medzinárodných meraní dlhodobo ukazujú, že finančná gramotnosť žiakov je pod priemerom krajín OECD a EÚ.
Máme extrémne vysokú mieru odlivu študentov na zahraničné vysoké školy, priemer OECD je medzi 2-3 percentami, na Slovensku je to viac ako 15 percent.
Školy nepripravujú študentov dostatočne. Ako neziskovka nie sme schopní vyškoliť každú školu na Slovensku, ale máme a ponúkame riešenie ‒ naše programy.
Nobelova cena potvrdila, že to, čo robíme je jedno z funkčných riešení fungovania mladých ľudí do budúcnosti.
Pomoc tým, ktorí to potrebujú najviac
Ako sa vám v tomto aktuálne spolupracuje so štátom?
Na každom ministerstve sú ľudia, ktorí chcú, ale aj takí, ktorí nechcú spolupracovať. No celkovo máme so štátom dobrú spoluprácu, pretože v podstate väčšina škôl je štátna. Spolupracujeme s približne 30 percentami stredných škôl a spolupráca je fantastická.
Ale ostáva nám veľká väčšina, 70 percent škôl, medzi ktorými je mnoho takých, ktoré podporu potrebujú najviac – školy v hladových dolinách, v nerozvinutých a problémových častiach Slovenska.
Žiaľ, tie školy sú málo progresívne aj preto, že majú kopec vlastných problémov, riaditelia potrebujú peniaze na opravu strechy a vymaľovanie a nemajú kapacitu riešiť nejaké podnikateľské vzdelávanie. Mrzí ma to, ale majú zviazané ruky.
Najväčším problémom sú peniaze. Keby ich školy mali viac, tak by aj ich možnosti boli iné.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
