V živote sa ľuďom dejú rôzne veci. Príkladom toho, že nikdy s istotou neviete, kam vás osud zaveje, je aj príbeh Dáriusa Béreša. Vyučený elektrikár pomáha priateľke Rumiko v Japonsku prevádzkovať malú útulnú reštauráciu so slovenskými receptami. A Dárius, nadšenec varenia, tam má na starosti menu.
Ich reštaurácia Fatra Café sa nachádza v 1,5-miliónovom Kóbe, hlavnom meste japonskej prefektúry Hjógó, neďaleko internátov miestnej univerzity.
Rodák z Prievidze namiesto tradičných japonských jedál svojim zákazníkom ponúka typické slovenské jedlá podľa domácich receptov, napríklad krémovú hríbovú polievku, cesnačku, kurací perkelt či pirohy plnené mäsom a kapustou.
Z Prievidze do sveta
Dárius Béreš sa po niekoľkých rokoch práce elektrikára rozhodol vydať z Hornej Nitry za lepším platovým ohodnotením do Nemecka. Pracoval v Mníchove, kde osobne spoznal aj prvých Japoncov. Japonskú kultúru mal pritom rád už od malička, na strednej škole sa venoval aikidu.
Do aikido klubu sa prihlásil aj v Mníchove a okruh jeho japonských známych sa rozšíril. Súčasnú priateľku Rumiko spoznal cez internet a tak sa začal ich vzťah, ktorý niekoľko rokov fungoval iba na diaľku. Po nejakom čase sa dohodli, že by Dárius mohol prísť za Rumiko do Japonska. Z dvojtýždňového výletu sa však vyvinul vážnejší osobný a neskôr aj obchodný vzťah.
Sen o reštaurácii
„Ešte keď bola Rumiko u mňa v Mníchove, navaril som jej naše (slovenské) jedlo a veľmi jej chutilo. Povedala mi, že toto je také dobré, že by sme to pokojne mohli predávať aj v Japonsku,“ spomína.
Do Japonska sa presťahoval v roku 2017 a istý čas pracoval v japonskej firme na sústruhu, problémom však bolo, že nevedel po japonsky. Vtedy Rumiko navrhla, aby si otvorili reštauráciu, o ktorej už predtým párkrát hovorili. „Začali sme nad tým reálne uvažovať, začali sme hľadať miesto, celé priestory sme si sami rekonštruovali a popritom dávali dohromady menu,“ vysvetľuje Dárius.
Milujú pizzu, cesnačku aj klobásky
Útulný podnik s plochou 45 štvorcových metrov, kde sa usadí asi 15 hostí, otvorili v roku 2018. Okrem slovenských receptov ponúkajú napríklad aj pizzu, ktorú majú Japonci podľa Dáriusa veľmi radi.
A čo im chutí zo slovenských receptov? „Chutila im hríbová polievka a teraz varím aj cesnačku, ktorá je tiež veľmi obľúbená, hlavne v zime. Chutia im aj pečené klobásky, aj kurací perkelt s kolienkami. Talianske cestoviny sa dajú bežne kúpiť v japonských obchodoch,“ hovorí.
Recepty s bryndzou a makom však nepripravuje, pretože tieto suroviny sa v Japonsku zohnať nedajú.
K ich zákazníkom patria aj študenti z neďalekých univerzitných internátov či náhodní okoloidúci a turisti. „Občas sem prídu aj ľudia zo Slovenska, alebo takí, ktorí na Slovensku žili a majú k tej krajine istý vzťah,“ hovorí Dárius.
Podobne ako na Slovensku či inde na svete, časy sú náročné aj pre gastrosegment v Japonsku. „Aj teraz sme v situácii, že fungujeme na taký ‚survival mode‘. Reštauráciu dokážeme utiahnuť aj vďaka tomu, že Rumiko má okrem toho aj ďalšiu prácu,“ vysvetľuje slovenský podnikateľ.
Chuť do práce im však nechýba a majú aj ďalšie plány. „Premýšľame, že by sme chceli spustiť takzvané ‚kitchen car‘,“ vysvetľuje Dárius. Ide o ničo podobné, akými sú v našich končinách tzv. foodtrucky. Reštaurácie si takto privyrábajú, keď hotové jedlá vozia na frekventované miesta, napríklad do kancelárskych štvrtí, kde ich predávajú priamo zákazníkom, alebo jedlá pripravujú na počkanie priamo na mieste.
Čo ho však čaká v budúcnosti, zatiaľ nie je isté. „Rád by som sa postupne pustil do väčšieho podnikania, chcel by som pracovať v dovoze a vývoze. Uvidíme, ako sa to celé vyvinie,“ uzatvára Dárius.