Bicykel je sloboda. Vysadnete, šliapnete do pedálov a odvezie vás, kam len chcete. Samozrejme, ak náhodou nežijete v komunistickom režime, ktorý občanov zatvára za ostatným drôtom. Tohtoročná cyklojazda Open Border Ride z Bratislavy do Viedne opäť pripomenie, že sloboda nie je samozrejmosťou.
Bude to v sobotu, 23. septembra. Pelotón cyklistických nadšencov na cestných bicykloch, spolu s dvojičkami Martinom a Petrom Velitsovcami, bývalými profíkmi a teraz majiteľmi značky cyklooblečenia Isadore, sa vydajú už po tretí raz na dvoch kolesách z Bratislavy do Viedne. A Forbes ako partner podujatia podporí myšlienku slobody a tiež si trasu vyskúša.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Cieľová fotografia vlaňajšej jazdy vo Viedni. Foto: Open Border Ride/Bubo
Sloboda nie je zadarmo
Na začiatku minulého storočia by takáto cesta vlastne ani nebola zahraničnou turistikou, keďže Prešporok a Viedeň boli stále súčasťou Habsburskej monarchie a obe mestá spájala známa električka.
V druhej polovici minulého storočia by zase bola táto cesta mimoriadne komplikovaná. Obe krajiny totiž rozdeľoval ostnatý drôt. Pri jeho nelegálnom prekročení hrozila v lepšom prípade basa a v tom horšom smrť. Napriek tomu sa ľudia v túžbe po slobode na druhú stranu rieky Moravy snažili dostať.
Možnosť slobodne cestovať bola jednou z najviditeľnejších zmien, ktorú sme po páde socializmu v roku 1989 zažili. Určite si spomeniete na zástupy na hraniciach do Rakúska, s cieľom zažiť slobodu, alebo aspoň nakúpiť kazeťáky, mikrovlnky či kávu na viedeňskom Mexikoplatzi.
Štart premiérového ročníka v roku 2019. Foto: Open Border Ride/Bubo
Myšlienka založiť tradíciu cyklomaratónu z Bratislavy do Viedne vznikla na stretnutí Jozefa Zelizňáka z cestovnej kancelárie Bubo a bratov Velitsovcov:
„Sedeli sme na víne v centre Bratislavy a bavili sa o blížiacom sa 30. výročí novembra, o slobode cestovania a o tom, aké ľahké je dnes chodiť len tak do Rakúska. A vtedy nám napadlo. Prečo sa vlastne nerobí verejný cyklomaratón medzi dvoma najbližšie položenými hlavnými mestami v Európe? Prečo to nikto nerobí? A prečo to nebudeme robiť my?“ spomína Jožko Zelizňák, známy na Slovensku aj ako prekladateľ severskej literatúry.
A potom prišiel covid…
Práve takto v roku 2019 vymysleli pre cyklokomunitu tradíciu Jazdy otvorených hraníc. A potom prišiel covid a priniesol čosi nepredstaviteľné, hranice opäť zavrel.
„Po veľmi úspešnom prvom ročníku v roku 2019 by sme si ani vo sne nepomysleli, že už o pár mesiacov sa hranice opäť zatvoria a ďalší ročník sa konať nebude… V roku 2021 sme však tradíciu obnovili a teraz, týždeň pred veľmi dôležitými voľbami rozhodujúcimi o budúcnosti Slovenska, si ideme dôležitosť slobody a otvorených hraníc opäť pripomenúť,“ dodáva Zelizňák.
„Je to skvelá akcia,“ pridáva sa Martin Velits. „Boli sme pri vzniku pred tromi rokmi a spolu s Bubo sa aj takto symbolicky snažíme pripomenúť si, že slobodné cestovať nie je samozrejmosť, ale privilégium,“ vysvetľuje starší z dvojičiek, ktorí stoja za značkou Isadore.
Bývalí profi jazdci, Martin a Peter Velitsovci z Isadore Apparel. Foto: Open Border Ride / Bubo
Tradícia pokračuje
Našťastie, hranice sú opäť otvorené. Na dobu, keď sme sa pre covid otáčali na moste Chucka Norrisa alebo na rampe v Petržalke, sme už možno aj zabudli. Nebolo to však tak dávno, keď sme opäť „po prvý raz“ prešli do Rakúska. Vojakom sme najprv ukazovali platný covid pass a až potom sme mohli šliapať ďalej. Pandémia nám aspoň na chvíľu ukázala, aká vzácna môže byť sloboda.
Covid však novú cyklotradíciu neudusil. Vlani sa uskutočnil druhý ročník a tento rok prichádza tretí. Štartuje sa z centra Bratislavy, cieľ je vo viedenskom Pratri. Trasa vedie cez Most Slobody v Devínskej Novej Vsi, cestami rakúskeho vidieka, popri Dunaji až do centra bývalej monarchie. A komu sa bude máliť, pokojne sa môže na bicykli odviezť aj späť.
