18. februára 1898 v talianskom meste Modena husto snežilo. Tak husto, že narodenie svojho druhého syna Enza Anselma mohol do matriky Alfredo Ferrari zapísať až o dva dni neskôr. Spolu s manželkou Adalgisou Bisbini a starším synom Alfredom vtedy žili v domčeku spojenom s dielňou, v ktorom dnes sídli múzeum venované geniálnemu konštruktérovi.
Nadšenie pre automobily sa u Enza Ferrariho prejavilo už v roku 1908, keď spolu s otcom a bratom dychtivo sledovali pretekárov na bolonskom okruhu. Obaja muži padli v prvej svetovej vojne. Možno by krvavý konflikt neprežil ani Enzo, no nakoniec mu bolo zo zdravotných dôvodov dovolené front opustiť.
Po vojne sníval o práci vo Fiate, tam však mladého mechanika odmietli. Enzo sa preto nakoniec rozhodol odísť do Milána, kde odštartoval svoju kariéru na pretekárskej trati. Prvé preteky odjazdil v roku 1919 a v nasledujúcom roku nadviazal spoluprácu so stajňou Alfa Romeo, najskôr ako jazdec a neskôr aj ako jej šéf.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Po prvom víťazstve v roku 1923 v Ravenne sa Ferrari zoznámil s grófom a grófkou Baraccovcami, rodičmi talianskeho letca a hrdinu prvej svetovej vojny Francesca Baraccu. Grófka ho vtedy požiadala, aby svoje autá označil erbom jej syna.
„Koník bol a tiež zostal čierny, ja som mu pridal kanárikovo žlté pozadie, čo je farba Modeny,“ vysvetlil neskôr Enzo, ktorý si pre svoje korzárske nadanie u súperov vyslúžil priliehavú prezývku Drake.
V roku 1929 založil Enzo Ferrari v Modene športový klub Scuderia Ferrari, ktorý sa čoskoro stal dcérskou spoločnosťou firmy Alfa Romeo. Dva roky na to absolvoval svoje posledné preteky.
„Nebol som iba jazdcom. Cítil som potrebu urobiť niečo pre autá, tie živé bytosti, ktoré som zo srdca miloval,“ vyhlásil Enzo, ktorý vo svojich tridsiatich troch rokoch zavesil prilbu s rukavicami na klinec, aby sa mohol s manželkou Laurou Garellou venovať ich čerstvo narodenému synovi Alfredovi prezývanému Dino.
Foto: Ferrari
V roku 1937 zostrojila Scuderia vozidlo Alfa Romeo 158 Alfetta, ktoré sa stalo najdlhšie používaným a najúspešnejším modelom v histórii moderného automobilového športu.
Na konci toho istého roka sa však spoločnosť pre finančné problémy rozpadla, čím bola prerušená aj spolupráca s klubom Alfa Romeo, ktorý v dôsledku toho Ferrarimu na štyri roky zakázal pretekať pod jeho menom. V ten deň si Enzo za svoj životný cieľ vytýčil poraziť Alfa Romeo s vozidlom, ktoré sám postaví.
Spoločnosť Auto Avio Costruzioni bola založená 13. septembra 1939 v Modene, no počas vojny sa presťahovala o niekoľko kilometrov ďalej do Maranella. Tam bola 12. marca 1947 Scuderia Ferrari definitívne znovuzrodená.
Okrem úspechov musel čeliť aj životným tragédiám
Historicky prvé preteky formuly 1 nazvané Grand Prix Monaka sa uskutočnili 21. mája 1950. Prvé víťazstvo Ferrariho vozidla a porážka stajne Alfa Romeo však prišli až o rok neskôr v Grand Prix Veľkej Británie 1951. Na titul majstra sveta si stajňa modenského rodáka siahla až v septembri 1952.
Po mnohých úspechoch však zasiahla Ferrariho v roku 1956 ďalšia tragédia, keď Dino, trpiaci svalovou dystrofiou, vo veku iba 24 rokov zomrel a zanechal po sebe prázdne miesto, ktoré sa slávnemu konštruktérovi už nikdy nepodarilo zaplniť. „Nahováral som si, že ho naša starostlivosť dokáže uzdraviť. Presvedčil som sám seba, že je ako jedno z mojich áut, jeden z motorov,“ povedal Ferrari.
V nasledujúcom roku počas posledného ročníka Mille Miglia praskla vozu Ferrari 335 S riadenému Španielom Alfonsom de Portagom pneumatika a vozidlo narazilo do davu. Pri havárii zomrela posádka a deväť divákov vrátane piatich detí. V následnom súdnom konaní bol Ferrari oslobodený od viny, no nešťastie ho hlboko zasiahlo.
Po týchto udalostiach sa ponoril do práce telom i dušou, často prespával v kancelárii a celé svoje bytie sústredil do továrne. Medzitým sa mu v roku 1944 narodil ďalší syn Piero z milostnej aféry s Linou Lardi, diskrétnou, ale významnou postavou konštruktérovho súkromného i profesijného života.
Prvé sériové Ferrari
Ferrariho prioritou už navždy zostali pretekárske vozidlá, avšak Scuderia, ktorá sa v roku 1960 stala akciovou spoločnosťou, zároveň spustila výrobu sériových automobilov, aby mohla naďalej financovať svoju športovú divíziu.
Tak sa zrodil model 250 GTE, ktorý spojil komfort rodinného vozidla s vodičskými vlastnosťami športového vozidla a s počtom 900 vyrobených kusov sa stal prvým sériovým Ferrari. Neskorší model 250 GTO z roku 1962 sa nedávno vydražil za 51,7 milióna dolárov.
Napriek niekoľkým krušným chvíľam, často zapríčineným pretekárskou vášňou zakladateľa, ktorá so sebou prinášala značné množstvo utopených investícií, sa výroba cestných vozidiel z roka na rok navyšovala, podobne ako úspechy na pretekárskych tratiach.
Od svojho založenia získala Scuderia šestnásť titulov majstra sveta v súťaži konštruktérov a pätnásť titulov majstra sveta v súťaži jazdcov F1 spolu s deviatimi pohármi v pretekoch 24 hodín Le Mans.
Jeho vášňou bola mechanika, dizajn nechával na iných
Enzo sa nerád označoval za technika, považoval sa skôr za „buditeľa myšlienok a ľudí“. Napriek tomu bolo jeho slovo rozhodujúce, či už išlo o pretekárske alebo sériovo vyrábané vozidlá.
Vášnivo sa zaujímal o mechaniku a motory, menej o dizajn, ktorý prenechával spolupracovníkom, ako bol napríklad Gian-Battista „Pinin“ Farina. Jeho vízia bola jednoduchá: „Nepredávam autá, ale motory. Predávam autá, pretože motor musí v niečom ležať.“
Foto: Ferrari
Už od roku 1969 spadala spoločnosť Ferrari pod skupinu Fiat. Keď po zakladateľovej smrti v roku 1988 odmietla kráľovskú ponuku Henryho Forda, z 90 percent ju získala skupina Agnelli a zvyšok prevzal dedič Piero Lardi Ferrari. V deväťdesiatych rokoch spoločnosť prešla ďalším z mnohých ťažkých období, dokázala sa však zotaviť vďaka vstupu na nové ázijské trhy.
Legendárny Ferrari a osud jeho spoločnosti
V rokoch 2013 a 2014 bolo Ferrari uznané za najvplyvnejšiu značku na svete. V roku 2022 predala spoločnosť 13 221 vozidiel (oproti 11 155 v roku 2021) a jej obrat predstavoval približne 3,5 miliardy eur. Od roku 2013 je Scuderia kótovaná na milánskej a newyorskej burze prostredníctvom materskej spoločnosti Ferrari N.V., založenej podľa holandského práva.
Proste som robil niečo, čo ma sebecky zaujímalo.
Enzo Ferrari
La Rossa si však vždy udržala silnú väzbu na rodnú pôdu. Piero Ferrari povedal o svojom otcovi: „Jeho život bol Modena-Maranello a späť. Necestoval. Nikdy napríklad nebol v Spojených štátoch. Nevkročil však ani do Ríma. Život mal tu. Bol kráľom Maranella a okolia. Na iných miestach si svojou aurou nebol istý.“
Dnes je Ferrari svetovou legendou, avšak príbeh jeho zrodu, rovnako ako osud jeho zakladateľa, je lemovaný množstvom pádov a opätovných vzkriesení. Z Maranella vzišli preslávené, ale aj nedokonalé vozidlá, ktoré dominovali pretekárskym tratiam, ale zažili aj temné chvíle.
Sám Enzo Ferrari bol človek plný rozporov, ktorý vždy nosil slnečné okuliare, pretože „nechcel, aby v ňom ostatní čítali“, človek ťažký, autoritársky a uzavretý, ale aj nečakane citlivý.
Syn kováča, ktorý v detstve sníval, že bude „operetným tenorom, športovým novinárom alebo pretekárom“, sa nakoniec stal ikonou histórie automobilového športu. Ako sa to stalo? Jeho vlastnými slovami: „Proste som robil niečo, čo ma sebecky zaujímalo.“
Článok vyšiel na Forbes.es. Autorom je prispievateľ Alberto Barbieri.
