Podnikateľka z Denveru sa nebála pustiť do tradičných mužských sektorov. Presadila sa v stavebníctve, rýchlom občerstvení a v baseballe. Vyrastala pritom v dvojizbovom dome z nepálených tehál bez vodovodu.
Na zápase hviezd Major League Baseball 2021 sa Linda Alvarado tlačila na svoje sedadlo. Správala sa pritom ako politička v kampani: rozdávala objatia a pár slov každému – od zamestnanca v stánku s rýchlym občerstvením až po finančného riaditeľa Colorado Rockies. „Baseball mám v krvi,“ vyhlásila.
Alvarado je však viac než jedna z mnohých celebritných fanúšičiek. Na žiadosť vtedajšieho guvernéra Colorada Roya Romera sa v roku 1991 pridala k skupine pôvodných investorov do tímu.
Jej podiel bol iba jedno percento, ale bol významný – bola prvou majiteľkou v MLB s latinskoamerickými koreňmi a prvou majiteľkou, ktorá si zarobila sama. „Nebol to môj manžel,“ hovorí. „Bola som to ja. Boli to moje peniaze.“
Majetok: 230 miliónov dolárov
Od tej doby jej vplyv – a peniaze – len rástli. Dnes ju je možné vidieť po celom Denveri. Jej stopercentné vlastníctvo firmy Alvarado Construction má okrem iného podiel na vybudovaní Denverského medzinárodného letiska a mestského štadióna, na ktorom hrajú Denver Nuggets.
Postavila aj väčšinu značkových reštaurácií (Taco Bell, Pizza Hut a KFC), ktoré prevádzkuje franšízová spoločnosť Palo Alto Inc. V tej má 51 percent a jej manžel Robert má 49. Táto firma predstavuje väčšinu z jej 230-miliónového imania a robí z nej jednu zo 100 najbohatších žien USA, ktoré sa vypracovali samy, bez dedičstiev či bohatej rodiny.
Hovorí, že uspela preto, lebo sa nenechala vyrušiť „konvenčným myslením“. Práve to ju priviedlo k experimentom a inováciám vrátane toho, že vyrobila nový dizajn pobočiek Taco Bell vhodný pre stiesnené mestské priestory. Kuchyňu dala na druhé poschodie – s dopravným pásom, ktorý roboticky nakladá podnosy a presúva ich na prízemie.
Konvencie bokom
Jej príbeh je všetko, len nie konvenčný. Narodila sa v roku 1951 ako Linda Martinez v dvojizbovom dome z nepálených tehál na okraji mesta Albuquerque v Novom Mexiku. Nemali vodovod, ale zato každé leto záplavy. „Myslela som si, že do Červeného kríža sa chodí každé leto na dovolenku,“ vtipkuje.
FOTO: THEO STROOMER PRE FORBES
Alvaradovej rodičia boli od prírody stavitelia. Otec, protestantský kazateľ z Mexika, pracoval ako ochrankár v laboratóriu. Dom postavil sám. Matka často opakovala, takmer ako rodinné porekadlo: „Empieza pequeño, pero piensa muy grande “ (Začnite v malom, ale myslite vo veľmi veľkom).
Dôležitejšie ako elán typický pre imigrantov bolo rozhodnutie Martinezesovcov, že dcéru ušetria „ženských“ domácich povinností, aby sa mohla zamerať na štúdium. Ako najmladšia zo šiestich súrodencov a jediné dievča.
Očakávali, že bude športovať s bratmi. „Máš šesť detí, máš tím,“ hovorieval otec. Keď jej stredoškolský tréner povedal, že dievčatá nemôžu súťažiť v skoku do výšky, matka sa išla do školy sťažovať. Napokon vyhrala ocenenie Dievčenská športovkyňa roka.
Členka stavebnej čaty
Povaha športovkyne ju viedla k tomu, čo sa neskôr ukázalo ako zásadný krok – k stavebnej kariére. Počas štúdia ekonómie (vďaka štipendiu na Pomona College v Kalifornii) odmietla návrh správkyne, aby pracovala v knižnici alebo jedálni, a radšej sa pridala k stavebnej čate.
Hovorí, že to vysvetlila takto: „Nemusím nosiť tie bolestivé dievčenské topánky… Opálim sa a zaplatíte mi za prácu so všetkými tými slobodnými chlapmi.“
Skúsenosti s terénnymi prácami jej otvorili dvere k práci vo firme na správu stavieb v Los Angeles. A okrem toho aj jeden malý úskok – možnosť ísť na pohovor jej dali aj preto, že v prihláške použila iba svoje iniciály. Utajila tak, že je žena. Metódu použila aj neskôr pri podpise ponúk do tendrov.
Prístup mužov
Niektorí z mužov – stavbárov – jej hovorili „spic chick“ (v USA sa výraz spic používa ako hrubé pomenovanie pre španielsky hovoriacu osobu zo Strednej alebo Južnej Ameriky, prípadne Karibiku, pozn. ed.) a na latrínach ju kreslili nahú. Jej sa však páčilo sledovať, ako sa z plánov vynára budova a rozhodla sa, že toto je jej kariéra.
Absolvovala kurzy odhadovania, prieskumných prác a počítačového plánovania a presťahovala sa s manželom do Colorada (prvé rande mali na zápase Dodgers). V roku 1976, vo veku 24 rokov, založila vlastnú spoločnosť. Verila, že počítačové znalosti by jej mohli pomôcť.
„Bolo mi povedané, že nemôžem uspieť pre dva problémy – hispánskemu pôvodu a tomu, že som žena,“ spomína. „Ale pomyslela som si – v matematike vynásobíte dva mínusy a získate plus.“
Po tom, čo ju poslalo preč šesť bánk, jej rodičia požičali 2 500 dolárov. Až keď ich vrátila, povedali jej, že založili dom s 24-percentným úrokom.
FOTO: THEO STROOMER PRE FORBES
Ako vravela jej matka, začala v malom: vylievala betónom odtoky a chodníky a budovala autobusové prístrešky. Nakoniec získala pôžičku od nekomerčnej organizácie Small Business Administration. Prerazila v roku 1983, keď ju Joy Burns, ďalšia priekopníčka, ktorá založila ženskú Bank of Colorado, najala na renováciu 17-poschodového hotela Burnsley s 80 izbami v centre Denveru.
Dnes má jej stavebná spoločnosť pobočky v Arizone, Kalifornii, Colorade a Novom Mexiku a stavia projekty pre spoločnosti ako Kaiser Permanente, Xcel Energy a PG&E.
Keďže chcela vybudovať stavebnú spoločnosť, k fast foodu sa dostala takmer náhodou. V roku 1984 developovala nákupné centrum v schátranej časti Denveru a pokúšala sa podpísať sieť rýchleho občerstvenia.
Pepsi neriskovala, manželia áno
Taco Bell, ktorú vtedy vlastnila PepsiCo, radšej neriskovala. Ale súhlasila, že sa otvorí franšízová prevádzka – a manžel Robert mal záujem. O pár rokov, keď Taco Bell ponúkol, že reštauráciu odkúpi, manželia odmietli a, naopak, požiadali o ďalšie koncesie.
Dnes je ich Palo Alto 28. najväčším prevádzkovateľom franšízových reštaurácií v USA s ročnými tržbami 325 miliónov dolárov.
Bývalý generálny riaditeľ Yum! Greg Creed hovorí, že Alvaradovci si získali rešpekt medzi ostatnými franšízantmi tým, že sa delili o „tipy a triky“ – od najlepších materiálov na stavbu po príťažlivejšie LED osvetlenie a kontroly stavby pomocou dronov.
Okrem skrátenia výstavby novej reštaurácie testovali všetko od kioskov na digitálne objednávanie a umývačiek riadu až po úplne nové formáty reštaurácií. Postavili prototyp konceptu Taco Bell Cantina, ktorý predáva pivo a prémiové položky a má zapnuté televízory so športovými kanálmi, aby vytvoril miesto pre rodiny s deťmi.
Žiť viac
Alvarado postavila aj prototyp spinoffu Taco Bell s názvom Live Más (pomenovaný podľa marketingového sloganu reťazca, „Žiť viac“) a experimentuje s premenou prepravných kontajnerov na stánky Taco Bell.
Aj po príchode synov do firmy má naďalej na starosti to, čo vie a miluje – kúpu pozemkov a výstavbu. „Držím sa ďaleko od slov: variť, umývať, upratovať.“
Autori Maria Abreu a Chris Helman sú redaktori Forbesu.
