Uprednostňovanie duševného zdravia v práci je základom profesionálneho aj osobného úspechu. Podľa autorky Deb Smolensky sa tá najdôležitejšia technológia, akú kedy ľudstvo potrebovalo, nachádza v našej hlave – je to náš mozog.
Všetko, čo podľa nej musíme robiť, je trénovať ho. Čo sa však stane, ak sa objavia príznaky mozgovej hmly (alebo chronického únavového syndrómu) a nebude môcť fungovať na maximum? Ako zistíte príčinu? Čo potom robiť so stratou bystrosti?
Mozgová hmla síce nie je presný lekársky termín, no od pandémie sa toto slovné spojenie začalo používať bežne. Mnohí ľudia s dlhodobým covidom totiž uvádzajú „hmlisté” myslenie ako jeden z pretrvávajúcich následkov choroby. Veľa ľudí si s ním spája demenciu, čo je oveľa vážnejší zdravotný stav než mozgová hmla.
Ilustračné foto: Freepik/Senivpetro
Mnohí hovoria, že vedia rozoznať, kedy ich mozog skratuje zo stresu. Nástup mozgovej hmly opisujú ako poruchy kognitívnych funkcií, duševnú únavu, vyčerpanosť, zmätenosť, ťažkosti so sústredením sa na prácu a zníženú výkonnosť.
Môžete mať pocit, že nedokážete dať dokopy myšlienky alebo ich vyjadriť slovami. Možno máte problémy so sústredením sa a spracovávaním podnetov. Ľudia vás môžu považovať za roztržitého a azda najväčším varovným signálom je, keď máte problém s úlohami, ktoré ste kedysi zvládali.
Príčiny mozgovej hmly
Okrem dlhodobého covidu alebo demencie má mozgová hmla niekoľko príčin. Spoločným príznakom je zhoršenie výkonných funkcií v prefrontálnej mozgovej kôre. Poruchy kognitívnych funkcií hlásia aj ľudia s post-lymskou boreliózou alebo chronickým únavovým syndrómom.
Ďalšími ochoreniami, ktoré sprevádzajú mozgovú hmlu, sú napríklad skleróza multiplex, lupus, hypoglykémia, porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) či problémy so srdcom.
Je však dôležité pamätať na to, že mozgová hmla s občasným zabúdaním a ťažkosťami pri hľadaní slov nemusí nevyhnutne znamenať vážne duševné či fyzické ochorenie.
Často je to jednoducho prirodzený dôsledok určitých životných okolností, akými sú tehotenstvo, menopauza, depresia, užívanie niektorých liekov, chemoterapia, nedostatok spánku, únava z rozhodovania, stav po nadmernom požití alkoholu alebo smútok.
Najčastejšia príčina
Keď sa „zaneprázdnenosť“ stane vo vašom živote stálym spoločníkom, môže spôsobiť skrat v mozgu, čo sa prejavuje ako výpadok pamäte. Pracovné preťaženie, pracovný stres a vyhorenie alebo nadmerný stres – toto všetko môže zapríčiniť vznik mozgovej hmly.
Môžete zažívať situácie, kedy počas rozhovorov vaša myseľ zablúdi do budúcnosti alebo minulosti, pretože nevnímate prítomný okamih. Vodiči zažívajú situácie, pri ktorých skončili v inom cieli, ako chceli a nepamätajú si, že by tam vôbec smerovali. Spolupracovníci zabúdajú na rozhovory s inými kolegami či rodinnými príslušníkmi alebo sa viackrát pýtajú na tie isté otázky aj po tom, čo na ne dostali odpoveď už niekoľkokrát.
Ako si kultivovať zdravo fungujúci mozog?
- Raz za čas si precvičte sústredenie na prítomný okamih. Všímajte si, čo je okolo vás a dýchajte. Hovorí sa tomu zvedomenie. Budete menej vystresovaní, z dlhodobého hľadiska produktívnejší a úspešnejší.
- Doprajte svojmu mozgu pravidelné prestávky medzi stretnutiami. Krátke prestávky sú účinnou stratégiou na riadenie energie. Zmierňujú únavu mozgu a „ochladzujú“ ho medzi stretnutiami.
- Uistite sa, že váš mozog je dostatočne prekrvený. Môžete ho prekrviť prostredníctvom svižného cvičenia, pomôcť vám môže beh, chôdza alebo strečing. Toto všetko pomáha spomaliť nástup straty pamäte a dokonca demencie.
- Na tanieri majte zdravé potraviny pre mozog. Bielkoviny, napríklad mäso, hydina, mliečne výrobky, syry a vajcia, dodávajú mozgu aminokyseliny, ktoré potrebujete na tvorbu neurotransmiterových dráh. Napomáhajú k zlepšeniu nálady, duševného zdravia a pracovného výkonu. Omega-3 mastné kyseliny ako losos, makrela, tuniak a sardinky pomáhajú udržať dobrú náladu tiež. Vitamín B je nevyhnutný pre dobrý stav mozgu a nájdete ho vo vajciach, celozrnných obilninách, rybách, avokáde a citrusových plodoch. Vitamín D, ktorý sa nachádza v mliečnych výrobkoch, hovädzej pečeni, pomarančovej šťave alebo vaječných žĺtkoch, je zase dôležitým stabilizátorom nálady.
- Doprajte si dostatok spánku. Nedostatok spánku môže spôsobiť zahmlené myslenie, únavu pri rozhodovaní a môže narušiť aj vašu pamäť a učenie. Váš mozog funguje pomalšie, viac zabúdate a máte horšiu pozornosť. Dostatok spánku obnovuje jasnosť mysle a výkonnosť tým, že aktívne zdokonaľuje kortikálnu plasticitu. Nedostatok spánku zhoršuje schopnosť vidieť veci pozitívne, čo spôsobuje, že na stresové situácie na pracovisku reagujete impulzívnejšie.
- Udržujte sociálne kontakty. Ľudia, ktorí sa pravidelne stretávajú s priateľmi a rodinou alebo sa venujú dobrovoľníctvu či navštevujú kurzy, majú zdravší mozog. Kľúčom k úspechu je vyhnúť sa sociálnej izolácii a udržiavať sociálne kontakty s cieľom posilniť šedú hmotu mozgu a zvýšiť si duševnú pohodu.
- Buďte optimistickí. Mozog miluje pozitivitu. U ľudí, ktorí sú nadšení a veselí je menšia pravdepodobnosť, že sa im s vekom zhorší pamäť. Schopnosť nadhľadu nad situáciami rozširuje zorný uhol vášho mozgu.
- Vyskúšajte nové veci. Mozog doslova miluje novinky. Nové podnety podporujú adaptívne učenie tým, že resetujú zaužívané vzorce myslenia a zvyšujú vašu schopnosť zaradiť nové myšlienky do existujúcich neurologických rámcov. Trénujte svoj mozog učením sa nového jazyka, hraním na hudobné nástroje alebo riešením hlavolamov.
Nádych, výdych
Nedovoľte, aby vám mozgová hmla naďalej znižovala kvalitu života, zahlcovala mozog a vyčerpávala vás. Vaša myseľ a telo neboli navrhnuté tak, aby boli v pohotovosti 24 hodín denne.
Keď môžete spomaliť, urobte to. Ľahkosť a pokoj udržia jasnú myseľ a vysokú produktivitu. Spravte jeden krok dozadu, nadýchnite sa a uvoľnite sa. Na konci dňa vám ostane čas na veci, ktoré chcete urobiť a váš mozog bude spokojnejší.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je Bryan Robinson, Ph.D..
