Prečítajte si príbeh Giorgia Armaniho, majiteľa obrieho módneho impéria, ktoré dodnes drží vo svojich rukách.
Žijúca legenda svetovej módy oslávila životné jubileum a svoje impérium naďalej drží pevne vo svojich rukách.
Doma mu hovorili Gio. Dnes sa tak volajú aj niektoré jeho parfumy. Na univerzite vyštudoval medicínu a už vtedy bol vraj veľmi precízny. Mohol sa z neho stať chirurg, ale život to zariadil inak.
Giorgio Armani | Foto: Wikimedia/Jan Schroeder v licencii CC BY-SA 3.0
Giorgio Armani | Foto: Wikimedia/Jan Schroeder v licencii CC BY-SA 3.0
„Nikdy nie som spokojný. V skutočnosti sa ako človek, ktorý je večne nespokojný a posadnutý hľadaním dokonalosti, nikdy nevzdávam. Neprestanem, kým nedosiahnem požadované výsledky,“ hovorí rád Giorgio Armani.
Chirurgom sa nestal. Odišiel na vojnu a po vojenskom výcviku sa už k štúdiu nevrátil. Rodák z Piacenzy v regióne Emilia-Romagna sa napokon zamestnal ako asistent a neskôr ako nákupca pre obchodný dom La Rinascente.
Po svojom
Výklady v obchodnom dome sa však Armanimu nepáčili, a tak sa ponúkol, že ich upraví a vyzdobí po svojom. Rýchlo triumfoval. Bola polovica 60. rokov. „Talent, víziu a inteligenciu neschováš,“ patrí k ďalším jeho obľúbeným heslám.
Minulý týždeň oslávil Giorgio Armani 90. narodeniny. Narodil sa 11. júla 1934. Svoj talent, víziu a inteligenciu veru neschoval. Životné jubileum oslávil nielen ako majiteľ obrieho módneho impéria, ktoré dodnes drží vo svojich rukách, ale aj ako jeden z posledných ľudí v módnej brandži, ktorého biznis sa rozbehol v druhej polovici 20. storočia.
Oslavuje navyše aj ako miliardár, jeden z 200 najbohatších ľudí sveta. Forbes jeho majetok momentálne odhaduje na 12,3 miliardy dolárov a v globálnom rebríčku dolárových miliardárov mu aktuálne patrí 177. pozícia.
Značka Armani, podnik dodnes riadený po umeleckej aj obchodnej stránke svojím tvorcom a zakladateľom, ponúka množstvo línií: popri klasických Giorgio Armani a Emporio Armani je to okrem iného Armani Exchange, Armani Jeans, Armani Privé, ktorú tradične predvádzajú filmové hviezdy na červenom koberci, línia Armani Beauty či Armani Casa, ktorá je zameraná na interiérový dizajn a doplnky.
Popri móde, kozmetike, parfumoch a doplnkoch podniká Giorgio Armani aj v oblastiach real estate, v gastronómii a pohostinstve, prevádzkuje sieť kaviarní, reštaurácií a je tiež úspešným hotelierom. Návrhár je dodnes jediným vlastníkom svojho eponymného impéria. Patrí teda k najmocnejším európskym a svetovým podnikateľom.
Pri zrode talianskej módy
Jeho príbeh je príbehom talentovaného chlapca, ktorý chcel žiť život podľa seba, nehľadiac na to, čo kto hovorí. Je to príbeh ambiciózneho, ctižiadostivého, cieľavedomého muža, vorkoholika, vizionára a perfekcionistu.
Giorgio Armani zosobňuje úspech 20. storočia. Ako jeden z mála návrhárov úspešne prešiel do 21. storočia. Jeho príbeh je dokonalou charakteristikou toho, čo znamenala a znamená talianska móda a taliansky štýl.
Armani mal totiž šťastie. Narodil sa 11. júla 1934 a do dospelosti vstúpil začiatkom 50. rokov, vďaka čomu zažil taliansku prêt-à-porter v jej začiatkoch. Mohol byť pri tom a chytil sa príležitosti najlepšie, ako mohol.
Dnes sa možno zdá, že tu talianska móda a štýl boli odjakživa. Opak je však pravdou. Talianska móda v zmysle klasického módneho priemyslu do druhej svetovej vojny vlastne neexistovala.
Boli tu malé rodinné firmy vsádzajúce na špičkové remeslo vo svojom odbore, ktoré sa neskôr prerodili na významné a vplyvné luxusné značky, no priemysel v zmysle komplexného, fungujúceho a vzájomne previazaného odvetvia, ktoré generuje zisk, neexistoval. Tieto časy mali ešte len prísť.
Talianska móda sa začala pomaly, ale isto rozvíjať na medzinárodnom trhu až v priebehu 50. rokov, a to najmä vďaka americkým objednávkam talianskeho tovaru, ktoré boli zamerané na pomoc krajine postihnutej vojnou, ako aj americkej láske ku všetkému, čo pochádzalo zo starého kontinentu.
Talianska módna scéna mala z čoho čerpať. „Mimoriadne dynamický textilný priemysel sa transformoval a sústredil v podhorí Álp, okolo vlnárskych miest, ako Florencia, Prato a Valdagno. V Lombardii, severne od Milána, sa zase prudko rozvíjala výroba a spracovanie bavlny,“ opisoval na prelome tisícročí vo svojej vynikajúcej monografii Móda storočia francúzsky historik módy Francois Baudot.
A pokračoval: „Textilný priemysel prekvital. Produkoval dokonalé, nevídane a kvalitné materiály. Táto priemyselná infraštruktúra s novým nadšením a prudkým rozvojom v 60. rokoch financovala prakticky všetky významné podniky na výrobu konfekcie.“
„Pozoruhodná otvorenosť Talianov ku všetkým formám tvorby, ich rýchle preberanie módnych štýlov a smerov, zároveň vrodený zmysel pre dizajn a precízne remeslo, rýchlosť a pružnosť v produkcii podporená ešte povojnovým hladom, malými nákladmi na sociálne zabezpečenie, politikou nízkych platov a dostatkom pracovnej sily – to všetko umožňovalo vyrábať a vyvážať silne konkurencieschopnú konfekciu.“
„Tak vznikli prvé salóny pánskeho aj dámskeho prêt-à-porter,“ opisuje Baudot. „Najlepší textil je ten taliansky,“ píše svojmu americkému publiku vplyvný denník Women’s Wear Daily.
Práve v priebehu 60. a najmä začiatkom 70. rokov urobili milánske salóny z Milána, do tej doby vlastne regionálneho mesta malého významu, druhé centrum svetovej módy, a to hneď po Paríži. A priemyselné centrum, spolu s prudkým rozvojom automobilizmu.
Je pravda, že takzvaná alta moda stále preferovala Rím, kde pred sálami plnými princezien, operných speváčok a herečiek defilovala módna tvorba Valentina či Fendi. Tu práve angažovali mladého Karla Lagerfelda, aby malý rodinný podnik, kožušníctvo a koženú galantériu založenú už v roku 1925 rozšíril na módne impérium.
Podobnou cestou išiel módny dom Gucci, ktorý bol založený vo Florencii v roku 1922. Rovnako aj Cerruti, založený dokonca už v roku 1881, vedenia ktorého sa v roku 1950 ujal Nino Cerruti, vnuk jedného z troch bratov-zakladateľov.
V Miláne však vznikalo nové módne centrum plné mladých a hladných štylistov i dizajnérov, chlapcov ctižiadostivých, ambicióznych a schopných. Jedného z nich zamestnali práve u Cerrutiho. Volal sa Giorgio Armani.
Armaniho tvorba bola už od začiatku veľmi chic. Nezaujímala ho londýnska antimóda z rebelujúcich 60. rokov, žiadne zatváracie špendlíky, punk a diery na tričku. Žiadne protiklady a underground. Naopak.
Talianska každodenná móda ponúkala pracujúcim a bohatnúcim ženám a mužom jasný, prísny štýl, koherentný, príjemný, pohodlný, krásny a popri tom všetkom veľmi luxusný. Neskôr ho ponúkal aj sám Armani pod vlastnou značkou.
Jeho milánska produkcia si k vysokej kvalite pridáva nádych európskeho luxusu, ktorý bol v Amerike veľmi žiadaný.
Trendsetterom skôr, ako to bolo moderné
Táto elegancia vyhovovala klientele, ktorá sa nad deravými pleteninami a zatváracími špendlíkmi uškŕňala, no mala chuť utrácať. Utrácať za kvalitu a istú nadčasovosť. Boli to tí, ktorí sa ešte nedávno orientovali na haute couture.
Teraz však chceli súčasnejšiu módu a vlastný štýl. Žiadali väčšiu uvoľnenosť, rafinovanosť, nenápadnosť, avšak stále vycibrený štýl a zodpovedajúcu formu. Giorgio Armani sa stal vedúcou osobnosťou tohto trendu.
Navrhoval najskôr pánske oblečenie, následne sa s rovnakými základnými princípmi preorientoval na dámsky šatník. Jeho značka, ktorú v roku 1974 založil so svojím partnerom, architektom Sergiom Galeottim, sa najprv sústredila na pánske sako, jeho váhu, dokonalú konštrukciu, strih, materiál a ušitie.
Výsledok sa stal základom veľmi osobitého štýlu, dokonale vhodného na sériovú výrobu špičkového talianskeho priemyslu vhodného pre mužov aj ženy. V roku 1975 už prišla prvá kolekcia, ktorá hneď oslávila obrovský úspech.
Silueta, ktorú Armani ponúkol aktívnym mladým ženám, bola mestská, striedma, veľmi dynamická, nositeľná. A pritom sexy. V typických talianskych úzkych sukniach vznikli elegantné rázporky, ktoré umožňovali robiť dlhšie kroky a rýchlejšiu chôdzu, keďže pracujúce ženy sa stále niekam ponáhľali.
Jeho štýl vždy bol – a stále je – inšpirovaný pánskymi prvkami. V saku boli vypchávky, na blúzke manžety, v kapsičke šatka. Vo svojej dobe to však bola revolučná zmena. Ženy, ktoré v zamestnaní postupovali k stále kvalifikovanejším postom, dostali štýl, ktorý bol elegantný a triezvy, no dodával im pocit istoty a solídnosti, pritom bol stále slušivý.
To bol iba začiatok nezadržateľného postupu, ktorý sa globalizoval v roku 1981 s vytvorením značky Emporio Armani, ekonomickej, dostupnejšej verzie vhodnej pre všetky spoločenské triedy a všetky generácie.
Krátko predtým Armani obliekol Richarda Gerea pre film Americký gigolo. A tu sa zrodila hviezda.
Giorgio Armani je medzi osobnosťami svetovej módy skrátka jedným z tých, bez ktorých by šatníky ľudí na prelome milénia vyzerali jednoducho inak.
Štruktúra odevu, jeho vypracovanie a konštrukcia, inovácia materiálov, zavedenie pánskych princípov do šatníka mladej, aktívnej a emancipovanej ženy. Pracovný kostým, ktorý je majstrovskou kombináciou dámskeho a pánskeho štýlu, zdobí aj dobre slúži – to je typický Armani.
Perfektný strih, starostlivé vypracovanie, forma zodpovedajúca funkcii, luxusný, avšak neokázalý vzhľad. Vo svete, v ktorom práca, život vo firme, pracovné obedy a služobné cesty zaberali zrazu stále väčší časový úsek, sa stal štýl Armani uniformou.
A tiež znakom postavenia – na oboch stranách Atlantiku.
Triumf talianskeho dizajnéra podčiarkol ešte fakt, že svoju firmu stále vlastnil. Oproti mnohým iným návrhárom – tvorcom, ktorých postretli najrôznejšie krízy, obchodné aj tvorivé – preukázal Armani zručnosť aj v biznisovej časti svojho podnikania. Jeho podnik prosperoval. A prosperuje.
Dodnes sú s ním spojené najžiarivejšie mená Hollywoodu. Osobnosti, ktoré sa neuspokoja len tak s hocičím. K Armaniho stálym zákazníkom celé roky patria Leonardo DiCaprio, Margot Robbie, Anne Hathaway, Matt Damon, Martin Scorsese, Carey Mulligan, Paul Giamatti, Emily Blunt, Brendan Fraser, Nicole Kidman či George a Amal Clooney.
Dlhoročnou hviezdou jeho reklamných kampaní je Cate Blanchett, ktorá je zároveň aj tvárou Armani Beauty či mnohých parfumov na čele s Armani Sí.
Armani je iba jeden. A ako to už raz býva, ten jeden vládne všetkým.
Buon compleanno, signor Armani!
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Irena Cápová.
