O jej úspechu pri výberovom konaní na stáž zavážila jediná otázka. Romana Čalfová prezradila, ako sa jej pracovalo v prestížnom módnom dome a prečo odmietla pokračovať v atraktívnej stáži.
Hoci sa dvadsaťjedenročná Slovenska Romana Čalfová rozhodla pre kariéru vo finančníctve, vždy túžila pracovať buď pre veľkú kozmetickú značku, alebo pre módny dom. Keď si teda v treťom ročníku štúdia na Amsterdamskej univerzite hľadala stáž, povedala si, že by bolo škoda neskúsiť niečo z vysnívanej oblasti. Svoj životopis poslala aj ku Karlovi Lagerfeldovi.
Dostať sa v Holandsku na stáž je podľa nej veľmi ťažké. Je to plnohodnotná súčasť univerzitného štúdia, dopyt po nich je preto obrovský. „Reagovala som na viac ako sto ponúk. Väčšinu z nich som si našla cez LinkedIn. To je v Holandsku pomerne bežný postup. Pozvali ma na päť pohovorov. Ten pomer je veľmi zlý, ale treba dodať, že iba v mojom ročníku študuje takmer sedemsto ľudí.“
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Posledná otázka
Na šesťmesačnú stáž na finančnom oddelení ku Karlovi Lagerfeldovi sa hlásilo okolo 200 uchádzačov. Okrem prestížnej značky ich podľa Romany Čalfovej lákalo aj finančné ohodnotenie, ktoré bolo aj na holandské pomery nadštandardné. Prečo si teda vybrali práve ju?
„Mala som za sebou síce už jednu stáž v konzultantskej firme na Slovensku, no nemôžem povedať, že by moje CV zaujalo predchádzajúcimi skúsenosťami. Okrem toho som pracovala ako čašníčka v reštaurácii,“ pripúšťa a dodáva, že do reštaurácie chodila večer pracovať aj počas stáže, aby bola finančne menej závislá od rodičov.
Romane sa napriek nie celkom vyčnievajúcemu životopisu podarilo na pohovore od ostatných uchádzačov odlíšiť.
„Na konci pohovoru, keď už som dostala odpovede na všetky otázky, ktoré som mala pripravené, mi moja nadriadená povedala, že mám ešte priestor na poslednú otázku“, vysvetľuje.
„Nenapadalo mi už nič, čo by som potrebovala vedieť, tak som sa jej spýtala, aký má deň a ako sa má. Potešilo ju to. Povedala mi, že sa jej to ešte takto na pohovore nikto nespýtal. Je to trochu vtipné, ale myslím si, že aj toto zavážilo,“ hovorí a dopĺňa, že túto otázku by si asi nedovolila pri každej firme, no so svojou budúcou nadriadenou si hneď „sadli“.
„Povedala mi, že má za sebou už asi 40 pohovorov, ale že to so mnou vidí veľmi pozitívne, a preto by sa mi mali ozvať. Stále som však mala pochybnosti.“
Nad očakávania
Keď sa pýtam na prvý deň v novej vysnívanej práci, Romana Čalfová sa rozžiari. „Bola som veľmi ohromená tým, ako to tam vyzeralo. Všetci boli dokonale upravení, hneď som začala uvažovať o tom, že budem potrebovať vymeniť šatník. Na recepcii som si však počkala dobrých desať minút. Holanďanom totiž všetko trvá. Počas čakania som sa zamýšľala nad tým, aký prvý dojem sa mi podarí urobiť a čo ma asi dnes čaká. Keď som však uvidela moju vysmiatu nadriadenú, odľahlo mi a vedela som, že to bude dobré,“ spomína.
Na finančné oddelenie ku Karlovi Lagerfeldovi prišla mladá Slovenka v čase, keď firma prechádzala mnohými internými aj externými zmenami. So smiechom preto dodáva, že bolo naozaj veľa oblastí, v ktorých sa im zišla pomocná ruka.
„Zo začiatku som pomáhala so všetkým. Prvý týždeň som len zakladala papiere a hovorila som si, že keď to budem robiť celých päť mesiacov, veľa sa nenaučím. Mojich kolegov som sa však veľa pýtala, prečo veci robia tak, ako ich robia. Pomohlo mi to lepšie sa začleniť do tímu,“ zdôrazňuje.
Celkovo mám zo seba dobrý pocit, som spokojná s tým, čo som dokázala. Potom si však otvorím LinkedIn a vidím, že niekto iný v mojom veku toho stíha ešte viac a začínam uvažovať o tom, či by som predsa aj ja nemala zabrať.
Romana Čalfová
Postupne tak naberala čoraz viac zodpovednosti. Spolupracovala s finančnými kontrolórmi, právnym či marketingovým oddelením a pred odchodom už mala na starosť trhy v Nemecku, Taliansku a Poľsku.
„Niekto by si mohol myslieť, že práca na finančnom oddelení je nudná. Samé čísla, nič sa tam nedeje. Aj ja sama som bola prekvapená. Zodpovednosť, ktorú tí ľudia majú, je taká veľká, že si človek musí dávať veľmi záležať na každom jednom kroku a rozhodnutí,“ zdôrazňuje. Prekvapilo ju tiež, že na finančnom oddelení mala iba troch mužských kolegov.
„O finančnom sektore sa veľa hovorí, že je to veľmi seriózne pracovné prostredie zamerané iba na výkon, no ja som sa naučila, že to tak nemusí byť vždy. Snažila som sa byť sama sebou a ukázalo sa mi to ako dobrý prístup. Niekedy pomáha byť milý. V dnešnej dobe z každej strany počúvame o ambíciách, ľudia sú extrémne súťaživí. V tej snahe napredovať často zabúdame na to, že sme ľudia, no keď sa človek k druhým správa milo, často sa dostane oveľa ďalej,“ ozrejmuje.
Pod tlakom
Z prístupu Romany Čalfovej boli podľa jej slov prekvapení aj noví kolegovia, keďže nezapadá do stereotypnej predstavy o zamestnancoch z generácie Z.
O Generácii Z
O ľuďoch, ktorí sa narodili medzi rokmi 1996 a 2010, sa hovorí, že sa nedokážu rozhodovať ani dlhšie sústrediť na jednu vec. Keď niečo nevedia, radšej si to „vygooglia“, ako by sa mali opýtať. Internet je totiž pre nich prirodzenou súčasťou života.
„Nie som úplne stotožnená s tým, že by som mala byť súčasťou generácie Z. Nestotožňujem sa takmer so žiadnym tvrdením, ktoré sa o nej šíria. Má to tak väčšina mojich kamarátov v mojom veku,“ hovorí.
Mnohí starší ľudia si podľa nej neuvedomujú, aký veľký tlak je dnes na mladú generáciu vyvíjaný. „Sme takí presýtení možnosťami, že neustále spochybňujeme, či sme si vybrali správne, či predsa len neexistovala nejaká lepšia možnosť.“
S týmto fenoménom podľa jej slov zápasila aj ona, keď jej po podpise zmluvy na stáž v módnom dome Karla Lagerfelda začali prichádzať aj ďalšie pozvánky na pohovor.
„Možnosti so sebou prinášajú stres z výberu aj obrovskú a často nezdravú súťaživosť. Každý sa porovnáva. Celkovo mám zo seba dobrý pocit, som spokojná s tým, čo som dokázala. Potom si však otvorím LinkedIn a vidím, že niekto iný v mojom veku toho stíha ešte viac a začínam uvažovať o tom, či by som predsa aj ja nemala zabrať.“
To do list
Ťažké kariérne rozhodnutie musela Romana Čalfová urobiť, keď jej po šiestich mesiacoch dali možnosť si prestížnu a dobre platenú stáž predĺžiť. „Veľmi ma to potešilo, no musela som odmietnuť,“ hovorí. „Uvedomovala som si, že ak by som v takomto extrémnom tempe pokračovala ďalej, prinieslo by mi to viac škody ako osohu. Potrebovala som pauzu.“
Zladiť stáž, prácu, školu a súkromie zvládala mladá Slovenska iba vďaka veľkej sebadisciplíne. „Stáž mi okrem iného ukázala, že mám naozaj dobrý time management. Každý deň som začínala tým, že som si spísala všetky povinnosti a pripisovala som im rôznu prioritu. Ak by som to nerobila, nezvládla by som to,“ priznáva.
Hoci o ďalšom smerovaní svojej kariéry Romana Čalfová zatiaľ nemá presnú predstavu, aj po škole by chcela zostať vo finančnej sfére. K výberu tejto oblasti ju inšpirovala jej mama.
„Rodičia mi nikdy nič materiálne nezakazovali, ale vždy mi veľmi dômyselne ukazovali, akú majú veci hodnotu. To ma nútilo veľmi premýšľať o tom, čo si kúpim, či to naozaj chcem a potrebujem,“ hovorí so smiechom.
Práca jej mamy, ktorá má s finančným manažmentom dlhoročné skúsenosti, ju podľa jej slov vždy inšpirovala.
„Pamätám si, ako som v detstve sedávala v jej kancelárii a sledovala ju. Našťastie, bola vždy veľmi otvorená odpovedať na moje otázky a vysvetľovať. Nikdy mi nepovedala, že som príliš mladá, aby som niečo chápala, že na to prídem neskôr… Bolo to vzácne. Vždy však volila taký jazyk, ktorý bol pre mňa zrozumiteľný. Tento prístup by som odporučila všetkým rodičom, ktorí chcú, aby ich deti v dospelosti rozumeli peniazom,“ uzatvára.
