Keď sa opýtate ľudí, prečo vlastne cestujú, drvivá väčšina povie, že chce spoznávať iné krajiny či kultúry. No dá sa to počas predĺženého víkendu niekde v Ríme? Slow travel je jedným zo spôsobov, ako cestovať udržateľne a do hĺbky nasať lokalitu, v ktorej sa nachádzate.
Kniha Vitajte v raji, ktorú na Slovensku vydalo vydavateľstvo Absynt, nemilosrdne odkrýva fungovanie dovolenkového biznisu. Ukazuje ostrý kontakt medzi opálenými a šťastnými tvárami dovolenkárov a biedou, ktorá ničí krajinu a ponižuje ľudí. Zároveň je tu veľmi zrozumiteľne popísaný vývoj dovolenkovania od jeho prvopočiatkov a je sčasti pochopiteľné, prečo ho ľudia vnímajú tak pôžitkársky a konzumne.
Otázka statusu
„Veľa ľudí nemá chuť ísť počas svojho voľna mimo komfortnej zóny, kde človek najviac rastie, nie sú ochotní vydať zo seba psychickú či fyzickú námahu, neuvedomujú si, že takýto zážitok bude pre nich obohacujúcejší, alebo s tým nemajú skúsenosť,“ vysvetľuje Petra Tanušková zo spoločnosti Footour, ktorá sa venuje zodpovednému cestovaniu. Pre mnohých je dovolenka aj otázkou statusu ako auto či oblečenie.
Jeden z výskumov napríklad ukázal, že ľudia pravdepodobnejšie vycestujú na miesta, o ktorých si myslia, že budú mať pozitívny dopad na ich sociálne siete – prinesú im lajky či väčšiu zaangažovanosť followerov. Téma cestovania je jednoducho obľúbená.
Petra (vľavo) a Svetlana založili Footour, aby ľuďom ukázali, že cestovať sa dá aj inak. Foto: archív Footour
Ľudia, ktorí veľa cestujú, sú „cool“ a v spoločnosti je často viac oceňované to, že ste boli na veľa miestach, ako že ste zažili jednu krajinu so všetkým, čo k nej patrí. „Žiaľ, tento konzumný spôsob cestovania prestal byť udržateľný pre planétu a mnohé komunity na nej žijúce,“ hovorí Petra. Aby šírila povedomie o tom, že cestovať sa dá aj inak – s ohľadom k miestnym, k životnému prostrediu a s pridanou hodnotou. Preto založila spolu s kamarátkou Svetlanou Fooutour.
Ľuďom chcú vďaka organizácii ukázať, že je dôležité ísť sa pozrieť mimo svojich vyšliapaných chodníčkov, aby sa zbavili predsudkov a stali sa zrelšími osobnosťami. Ideálne v kombinácii s neutrálnou alebo dokonca pozitívnou stopou na danú lokalitu. Čo je to vlastne udržateľné cestovanie?
Čo je to vlastne udržateľné cestovanie?
Podľa Svetovej organizácie pre turistický ruch je to také cestovanie, ktoré pre budúce generácie zabezpečí všetky hodnoty, ktoré sa nachádzajú na danom mieste. Dbá sa pri ňom nielen na ochranu životného prostredia, ale aj na zachovanie autenticity sociálnych a kultúrnych hodnôt či podporu malých a stredných podnikateľov.
„Tento typ cestovania tiež berie ohľad na lokálnu komunitu, zachováva sa autenticita miesta a príjem z cestovného ruchu sa distribuuje rovnomernejšie,“ vraví Petra a dodáva, že benefity z toho čerpá aj samotný cestovateľ. Človek je vnímavejší k svojmu okoliu a má čas aj príležitosti na to, aby nielen pozoroval a obdivoval dané miesto, ale stal sa jeho súčasťou, zžil sa s ním, reálne sa prepojil s miestom i ľuďmi. Hoci len nakrátko.
Footour organizuje 24. júla druhý ročník ekofestivalu, počas ktorého premení Smolenice na udržateľnú destináciu cestovného ruchu. Foto: archív Footour
„Po našich aktivitách s miestnymi si návštevníci často odnášajú rôzne uvedomia nielen o danej kultúre, ale mnohokrát aj o sebe. Je to typ zážitku, ktorý si uchováte v pamäti ešte nadlho,“ vysvetľuje Petra. Ďalším benefitom je, že sa človek naučí alebo zdokonalí v rôznych zručnostiach – bylinkárstvo, včelárstvo alebo joga.
Expedície bez sprievodcu aj teambuildingy
Footour ponúka viaceré možnosti, ako spoznať zaujímavé miesta aj zabudnuté regióny pomaly a do hĺbky. Ponúkajú napríklad „expedície“ bez sprievodcu, v rámci ktorých príde ľuďom na mail balíček s podrobnými a overenými informáciami o lokalite, ktorú si vyberú, o atrakciách, možnostiach ubytovania aj stravovania. Je len na nich, kedy vyrazia, ako dlho zostanú a ktoré tipy využijú. Robia však aj klasické organizované pobyty pre malé skupinky na Slovensku či udržateľné teambuildingy.
Na ich príprave pritom vždy spolupracujú s miestnymi odborníkmi. „Napríklad príbeh rieky Slatinka na strednom Slovensku je veľmi zaujímavý. Miestna ekologička vás počas predĺženého víkendu prevedie nielen príbehom rieky, ale aj ľudí žijúcich na jej brehoch. Po 4 dňoch opúšťate úplne iné miesto, než do akého ste prišli,“ vysvetľuje zakladateľka organizácie a dodáva, že cestovateľom ponúkajú aj akúsi honbu za pokladom. V rámci nej sa snažia ľudí odkláňať od mainstreamových trás a priviesť ich na miesta, ktoré sú menej známe, ale o to zaujímavejšie.
V krátkom čase chce Footour do svojej zbierky pridať ďalšie zaujímavé destinácie a vyvinúť aj aplikáciu, ktorá vás bude navigovať. Pandémia ich v plánovaných aktivitách spomalila. Mnohí cestovatelia však veria, že toto obdobie bude mať pozitívny dopad na spôsob, akým cestujeme.
Zabrániť greenwashingu
K tomuto názoru sa prikláňa aj Petra. „Veľké aj menšie destinácie momentálne prehodnocujú svoje stratégie. Už pred pandémiou sa viaceré zaujímali o certifikáciu udržateľnosti, ale po pandémii ich môže byť ešte viac,“ hovorí. O čo ide?
Certifikáty pre udržateľné destinácie aj poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu sú tu na to, aby sa predchádzalo greenwashingu, keď o sebe hotel alebo destinácia prehlasujú, že sú udržateľní a ekologickí, pretože je to trend. Footour je na Slovensku partnerom značky Green Destination, ktorá certifikáty vydáva.
„Dajú sa získať, ak spĺňate minimálne 60 zo 100 konkrétnych kritérií udržateľnosti a plánujete pracovať na ďalších. Spĺňanie kritérií je pravidelne kontrolované medzinárodnými audítormi, takže vieme pripraviť destinácie na tento proces a previesť ich ním,“ vysvetľuje Petra.
Počas pobytov môžete zažiť zaujímavé aktivity. Foto: archív Footour
V praxi to znamená napríklad to, ako destinácia spolupracujete s malými a strednými podnikateľmi, aktivistami a ostatnými zainteresovanými stranami, aby ich aktívne zapojila do vytvárania dlhodobej stratégie pre destináciu alebo to, že zabráni výstavbe diskoték na pláži, kam sa chodia liahnuť korytnačky, aby sa predišlo tomu, že sa dezorientovane vyberú za svetlom diskotéky namiesto svetlom mesiaca odrazenom na hladine mora.
Mýty o slow travel
Aj keď v tejto oblasti vidí Footour budúcnosť a pod vplyvom pandémie aj väčší záujem, sklamalo ich, ako rýchlo ľudia upustili od spoznávania svojich miest. „Na začiatku sme si mysleli, že si vďaka pandémii uvedomia, že majú veľa zaujímavých destinácií aj doma a zníži sa ich túžba ísť čo najďalej. No potom prišlo leto a mnohí hneď kupovali letenky,“ hovorí Petra. Je to podľa nej aj preto, že si neuvedomujeme, že pomalé cestovanie pre nás môže byť obohacujúcejšie a dokonca oddychovejšie.
Ľudia si napríklad hovoria, že na dovolenku sa nechcú zaoberať problémami iných, potrebujú si oddýchnuť, a preto slow travel nie je pre nich. Opak je však pravdou. „V horúcom rozpálenom meste preplnenom turistami môžete byť oveľa vyčerpanejší ako pri skupinovom tvorení permakultúrneho jazierka v tôni hrušovských ovocných stromov. Treba to len skúsiť, dať tomu šancu,“ hovorí.
Zakladateľky Footour Petra a Svetlana. Foto: archív Footour
A aké ďalšie mýty ohľadom tohto typu cestovania ešte počúva? Ľudia si myslia, že pri slow travel budú spať v nepohodlnom kempe a celé dni sa nebudú neumývať, čo nie je pravda.
Iní hovoria, že slow travel je pomalé, no oni potrebujú na dovolenke akciu. Podľa Petry tu však nejde o to, že musíte svoje životné tempo spomaliť na minimum. Ale skôr, že jedno miesto spoznávate dlhšie, do hĺbky.
„Dá sa to aj tak, že si doobeda naplánujete potápanie, poobede bylinkový workshop a večer sa naučíte pripravovať tradičný grécky šalát. Ale treba byť pripravený aj na to, že ak sa zarozprávate s magickým bylinkárom, tak možno ten workshop varenia nestihnete,“ dodáva na záver s úsmevom.
