Čo by mali spĺňať startupy, aby pritiahli pozornosť investorov? Dnes musia podľa investorky a členky aktuálneho rebríčka Top ženy v biznise Miriamy Hanout z Venture to Future Fund zaujať škálovateľnosťou a globálnymi ambíciami. Ani to stále nemusí stačiť.
Pôsobili ste v oblasti M&A (fúzie a akvizície) či v investičnom bankovníctve. Prečo ste sa rozhodli posunúť do venture kapitálu?
Bol to postupný proces. Najskôr som sa po čisto analytickej úlohe presunula do M&A. Bola to pre mňa veľmi pozitívna zmena, keďže nie som typ, ktorý má rád stereotyp a v tejto oblasti som mohla pravidelne riešiť nový, zaujímavý projekt. Vedela som sa realizovať, ale stále mi niečo chýbalo. Občas som sa objavila na nejakej startupovej súťaži a začal ma vťahovať svet inovácií a rastových spoločností.
Vtedy ste si uvedomili, že toto je ono?
Zaujala ma energia, ktorá z tohto prostredia išla. Začala som si uvedomovať, že toto by mohla byť cesta, ktorou sa chcem vydať. Okolnosti to zariadili tak, že som sa dostala do Venture to Future Fund. Spočiatku som si myslela, že to bude niečo podobné ako M&A, no na moje prekvapenie som zistila, že je to úplne iný svet.
Je dynamickejší, ale na druhej strane oveľa zaujímavejší. Stretávam sa s inšpiratívnymi ľuďmi a dostávam sa k firmám, ktoré majú celospoločenský presah, inovujú a majú veľký rastový potenciál. Je to obrovská výzva, ale veľmi sa teším, že mám takúto príležitosť a môžem pracovať s úžasným tímom, bez ktorého by bolo ťažké niečo dosiahnuť.
Kliknite a pozrite si rebríček Top ženy v slovenskom biznise 2024.
Využili neľahké obdobie
Keď ste prešli do Venture to Future Fund pred štyrmi rokmi, išlo o silné roky v tomto odvetví. Ako vnímate situáciu teraz?
Do VFF som nastupovala v marci 2020. Bolo to obdobie, kedy sa začínala korona kríza a svet sa začal masívne presúvať do online, všetci pracovali z domu. Stávalo sa, že sme sa s kolegami ani veľmi nevideli. Keďže sme boli mladý fond, potrebovali sme silno skenovať trh, hľadať nové príležitosti, nastavovať vnútorné procesy a robiť si aj vlastné PR.
Z tohto pohľadu to pre nás nebolo ideálne obdobie, ale museli sme sa prispôsobiť a fungovať v takom režime, aké boli podmienky. Je však pravda, že roky 2021 a 2022 boli v rámci venture kapitálových investícií silné. Bolo to spôsobené aj tým, že v oblasti digitálu vznikali nové startupy a riešenia naprieč sektormi. Aj keď išlo o neľahké obdobie, tak to niektorí zakladatelia a zakladateľky vedeli využiť vo svoj prospech.
Každá kríza nás niečo učí a dáva nám príležitosti, pretože sa vyskytujú problémy, ktoré treba riešiť. Napríklad, čo sa týka digitalizácie, bez tejto krízy by sme sa zrejme neposúvali takýmito míľovými krokmi vpred.
Investorka Miriama Hanout. Foto: Archív Miriamy Hanout
Potom prišla vojna na Ukrajine, zvyšovanie úrokových sadzieb a trh sa začal meniť. Zrazu nastali situácie, ktoré sa z pozície jednotlivca ťažko ovplyvňovali. Minulý rok už bol v investičnom svete pomerne ťažký a bolo tam vidieť jasné utlmenie. Na druhej strane sa nám podarilo zdvojnásobiť počet investícií, takže sme sa aj napriek nie optimálnym podmienkam posunuli vpred. Z toho pohľadu to bol pre nás dobrý rok.
Čím to bolo spôsobené, že ste zdvojnásobili objem investícií?
Venture kapitál nie je o projektoch s nastavenou trajektóriou, častokrát sa veci dejú živelne. Niektoré investičné kolá sa naťahujú, niektoré idú rýchlejšie. Bola to ale kombinácia toho, že sme mali vytvorenú silnú základňu projektov a tak trochu aj šťastie.
Niektoré startupy oslovujeme sami a sú aj firmy, s ktorými sa dostávame do kontaktu, ale ešte nie sú pripravené na investície našich rozmerov. Následne sa k nim vrátime napríklad o rok, hovoríme o tom, kam sa posunuli a ako to môže byť pre obe strany zaujímavé. Aj tento rok máme ambiciózny plán objem investícií zdvojnásobiť.
Každá kríza nás niečo učí a dáva nám príležitosti.
Čo vás ako investorku zaujme na startupoch, aby ste sa rozhodli do nich zainvestovať?
Vo fonde sledujeme viacero kritérií, ktoré by mal startup alebo scaleup spĺňať. V prvom rade sa pozeráme na zakladateľov a širší manažérsky tím. Je pre nás dôležité, aby mali ľudia dostatočné praktické znalosti a boli na správnych miestach.
Často sa totiž stáva, že skúsenosti chýbajú a zakladatelia si ani nevedia pritiahnuť talentovaných ľudí. Ak chce napríklad firma expandovať do zahraničia, tak by tam mala mať človeka, ktorý má skúsenosti s medzinárodným biznis developmentom. Nepoznám veľa firiem, ktoré by toto dokázali len zo Slovenska.
Škálovateľnosť startupov na prvom mieste
A čo sa týka samotných riešení?
Pozeráme aj na to, či je riešenie dostatočne inovatívne, robustné a či vie ustáť konkurenčný boj. Dôležitý je aj sektor, v ktorom spoločnosť operuje a jeho vývoj do budúcnosti. Nemusí ísť o najunikátnejšie riešenie na svete, veľa vecí už je vymyslených, ale ide o to, či je trh dostatočne veľký a koľko hráčov dokáže absorbovať. Dôležitá je aj škálovateľnosť, ako rýchlo a pri akých nákladoch je firma schopná expandovať na nové trhy alebo nové segmenty.
Slovensko je malé a ťažko sa tu dosahujú vysoké čísla. Práve tá škálovateľnosť je dnes často skloňovaná medzi investormi. Takéto startupy sú pre nás zaujímavejšie. Rovnako dôležitá je aj trakcia, teda historické výsledky, ktoré už firma dosiahla, čo do istej miery môže určovať aj trend vývoja do budúcnosti.
Stáli ste pri investíciách do slovenských startupov ako Sensoneo či Powerful Medical. Čím vás oni presvedčili?
Obe spoločnosti majú excelentný produkt a zakladateľský tím. Keď sme investovali do spoločnosti Sensoneo, tak bola ďalej ako napríklad Powerful Medical. Pozerali sme sa na historické výsledky a riešenie. Už vtedy z nich bola globálna spoločnosť, ktorá pôsobila takmer na celom svete. Ich digitalizácia odpadového hospodárstva je veľmi komplikovaná záležitosť, na svete sa nájde len málo relevantných konkurentov.
Ak by aj dnes vstupoval na trh hráč s podobným riešením, tak má pred sebou veľmi veľa nuáns, ktoré má Sensoneo už zvládnuté. Z pohľadu bariér vstupu na trh to je ťažko kopírovateľná firma v krátkodobom horizonte. Aj toto bol silný argument, prečo áno.
Odkedy sme do tejto spoločnosti vstúpili, tak sme im poskytli ešte ďalšiu investíciu v rámci nového investičného kola, čo tiež potvrdzuje našu vieru v nich.
Čo sa týka Powerful Medical, tak pri nich sme sa viac zameriavali na produkt, ktorý je momentálne najrýchlejším diagnostickým nástrojom kardiovaskulárnych chorôb na svete. Okrem toho je to riešenie, ktoré zachraňuje životy. Vždy ma ako investorku teší, ak môžem podporiť spoločnosti, ktoré majú celospoločenský záber, sú prospešné a dokážu v budúcnosti pomôcť veľa ľuďom.
To sú úspešné príklady, ale minimálne teraz sme v trochu neistých časoch. Ako môže aktuálna nestabilná politická situácia v regióne ovplyvniť začínajúce technologické firmy?
Isté obavy sú na trhu, ale myslím si, že zatiaľ to nie je veľký problém. Mnohé technologické spoločnosti by mali byť do veľkej miery imúnne voči ekonomickým cyklom a geopolitickej situácii. Pôsobia totiž na globálnych trhoch a majú zákazníkov z celého sveta. Skôr by som sa obávala konkurencie.
Pri dnešnom pokroku je neskutočné, čo všetko dokážu technológie, stále vznikajú nové a jednotlivé sektory sa transformujú. S pokračujúcou adopciou AI ešte budeme svedkami mnohých revolúcií. Je dôležité si uvedomiť, že ak startup vyvíja nejaké riešenie päť rokov a bude ho chcieť „vyškálovať“, nie je vylúčené, že príde americký startup s 50 miliónovým fundingom. My sme na Slovensku a hovoríme o nejakých čiastkach, Amerika je úplne inde, čo sa týka financovania, a to môže byť pre naše startupy väčšie riziko ako politická situácia.
Ale čo udržanie talentu?
Každá vyspelá krajina v EÚ alebo inde na svete si uvedomuje dôležitosť budovania inovačného prostredia, preto si myslím, že môžeme očakávať zachovanie kontinuity podpory. Zároveň by sa mali zlepšovať podmienky, aby sme sa viac približovali západným krajinám.
Fínsky model v slovenských podmienkach
Vyštudovali ste ekonomické smery na Slovensku, ale aj vo Fínsku. V čom ste badali najväčšie rozdiely?
Na systéme, ktorý sme mali na univerzite vo Fínsku, sa mi páčilo, že prepájal teóriu s praxou. V ekonomických a sociálnych smeroch je to trošku ťažšie, ale tam to veľmi dobre fungovalo. Ešte pred prednáškami sme dostali materiály, ktoré sme si mali naštudovať, trávili sme tým hodiny v knižnici, pripravovali si otázky, aby sme sa na hodinách vedeli pýtať a diskutovať. Učenie a zapamätanie si vedomostí je oveľa jednoduchšie, ak si vie človek informácie spojiť s konkrétnymi príkladmi.
Fíni sú známi prepracovaným systémom vzdelávania, ktorý sa začína už na základnej škole. Dávajú veľký dôraz na kritické myslenie. Žiaci dostávajú voľnosť a viac slobody, ale zároveň sú viac motivovaní vyhodnocovať informácie a obzvlášť dnes, keď je pretlak informácií. Myslím si, že toto by sa malo vyučovať aj na školách u nás. Vidíme, že podnikateľské zmýšľanie sa buduje už u detí, pretože sú takto aj k niečomu vedené. Vytvára to ďalšiu generáciu inovátorov v krajine.
Aké metódy z Fínska ste aplikovali vo svojej praxi na Slovensku?
Človek sa najlepšie učí tým, že niečo robí. Máme malú motiváciu memorovať akékoľvek teórie, ak ich nepoužívame v praxi. Keď niečo potrebujem využiť v praxi, tak si informácie cielene vyhľadávam. Na fínskom fungovaní ma veľmi inšpiroval celkový prístup k životu, ľuďom a životnému prostrediu.
Veľmi si zároveň zakladajú na dodržiavaní pravidiel. Považujú ich za niečo, čo má zmysel, pretože to prináša do spoločnosti poriadok. Ak sa niečo nastaví, tak to platí. Toto majú vo svojej DNA, my si to potrebujeme pripomínať. Snažím sa tak fungovať aj ja. Rešpektujem názor druhých ľudí, aj keď s ním niekedy nie som v súlade. Na konci dňa to nie je nič prevratné, ale aj takéto maličké detaily mi pomáhajú upevňovať podnikateľské alebo akékoľvek iné vzťahy.
Kto je Miriama Hanout
Viac ako osem rokov pôsobila v oblasti M&A, transakčnom poradenstve, investičnom bankovníctve a finančnom plánovaní (AZC, ČSOB, Corpia Group). Pod jej vedením boli získané projekty v oblasti poľnohospodárstva, biopalív, potravinárstva, ale aj v telekomunikačnom sektore. V posledných dvoch rokoch stála pri investíciách do významných slovenských startupov ako Sensoneo, Powerful Medical či českého Product Fruits. Študovala ekonomiku a manažment na Žilinskej univerzite a univerzite vo fínskom meste Jyväskylä.
