Rozmaznávanie potomkov má rôzne podoby. Keď bol váš otec boháč astronomických rozmerov, nie je potrebné šetriť: „Prvú motorku som dostal, keď som mal štyri roky. V jedenástich som mal motoriek už 27.“ Tak spomína na časy hojnosti Juan Pablo Escobar Henao. Toto rodinné zlato sa však lesklo krvou.
Syn najznámejšieho narkobaróna v dejinách predvlani dovŕšil 44 rokov – v tomto veku jeho otca dostihli na úteku a zastrelili. Junior v dokumente nazvanom Escobar by Escobar priblížil časy, kedy peniaze u nich doma predstavovali niečo úplne samozrejmé.
Milióny dolárov vo vreciach a samopaly
„Typický víkend vyzeral tak, že len v Miami otec zinkasoval niečo medzi päťdesiatimi a sedemdesiatimi miliónmi dolárov,“ hovorí. „Nikdy som nenosil žiadne oblečenie dvakrát. Odmala som bol obklopený samopalmi, súkromnými lietadlami, jachtami a luxusnými autami. A vrecami s miliónmi a miliónmi dolárov.“
Luxus však vystriedal život na úteku. Celý Escobarov príbeh snáď najviac spropagoval skvelý seriál Narcos a kto ho videl, neveril počtu núl, o ktorých bola reč.
„Otec bol jedným z najbohatších ľudí planéty,“ hovorí Escobar junior. Žiadne preháňanie: britský denník Independent odhaduje, že majetok kokaínového imperátora predstavoval až tridsať miliárd dolárov.
Iné odhady sú o päť miliárd nižšie, americký Forbes neskôr Escobara uviedol do rebríčka svetových superboháčov v roku 1987 s „len“ troma miliardami dolárov – ale pre istotu s dodatkom „minimálne“.
Splatenie štátneho dlhu za beztrestnosť
Čo do impéria započítať? Vplyv v kolumbijských médiách, ktoré mal de facto pod kontrolou? Nehnuteľnosti verejne známe aj utajované? Súkromnú zoo so slonmi, zebrami, žirafami a hrochmi? Arénu na býčie zápasy v jeho rezidencii nazvanej Hacienda Nápoles? Tony úplatkov?
Z Escobarovho sídla Hacienda Nápoles je tematický zábavný park. Foto: J. Pablo Escobar Henao
Z rovnakého textu Forbesu pochádza aj často citovaný príbeh o tom, že Escobar a celý jeho kartel ponúkli kolumbijskej vláde, že okamžite splatia štátny dlh. Ako protislužbu žiadali, aby ich Kolumbia v prípade zatknutia nevydala do USA (práve to bolo pre Escobara a spol. najväčším strašiakom).
Latinskoamerická krajina vtedy mala dlh vo výške asi desať miliárd dolárov.
Úskalia „doby kešu“
Nie, na drobné sa nepozeralo, niekedy to totiž ani nešlo. Iná podivuhodnosť z escobaronomiky: vzhľadom k podstate narkobiznisu operovali len s hotovosťou a podľa bossovho brata Roberta odpísali až dve miliardy dolárov ročne. Peniaze buď zožrali krysy, zničilo ich počasie alebo sa stratili.
„Zarábal skrátka tak veľa, že sme takto strácali asi desať percent peňazí,“ napísal Roberto Escobar alias El Osito v knihe Príbeh účtovníka: Vnútri násilného sveta kartelu z Medellínu.
Za veľkosť sa platí, v tomto prípade za veľkosť „firmy“ na výrobu a distribúciu kokaínu. Iba za gumičky na zväzky bankoviek míňali 2 500 dolárov mesačne; v Kolumbii je to aj dnes dobrý plat, pričom ten mediánový je zvyčajne menej ako 1 500 dolárov na mesiac.
Escobarova rodina dokázala uviesť do praxe aj tie najväčšie klišé. Napríklad to, že peniaze vyletia komínom. Keď boli spoločne na úteku, spálili za jeden večer dva, možno tri milióny dolárov – iné palivo k dispozícii nemali a bola im zima.
Kam zmizlo bohatstvo?
V rebríčku Forbesu sa Escobar držal celkom sedem rokov za sebou, lenže prihorievalo po všetkých stránkach. „Niekdajšieho kráľa naháňajú paramilitárna organizácia Los Pepes, vláda i DEA. Na jeho hlavu je vypísaná odmena jedenásť miliónov dolárov,“ píše sa vo vydaní z roku 1993. „A tak máme dôvodné podozrenie, že čoskoro zmizne nielen z tohto zoznamu, ale aj z tohto sveta.“
Bol to síce drsný, ale správny odhad. Niekdajšieho superboháča zastrelili pri naháňačke v Medellíne 2. decembra 1993. Časť peňazí si vzala späť vláda, časť konkurenčné kartely, časť sa rozkradla a mnoho balíkov peňazí zmizlo do zabudnutia. Escobar sa totiž preslávil tým, že si lokalitu pokladov ukladal na jediné miesto, ktorému bezpodmienečne veril – do svojej mysle.
Aj po rokoch vďaka tomu tento bezcitný vrah občas ukáže tvár, ktorú chcel ľuďom toľko vnútiť: tvár priateľského a štedrého uja. Doslova, pretože vlani jeho synovec Nicolás ohlásil, že v jednej z Escobarových haciend našiel za múrom vrecia s viac ako osemnástimi miliónmi dolárov.
Nešťastné priezvisko
Niektoré z týchto bankoviek čas nenávratne znehodnotil. Celé bohatstvo muža, ktorý bol mocnejší než prezident, však čas rozfúkal ešte dôkladnejšie.
Zostalo len priezvisko, o ktorom jeho syn úprimne predniesol: „Keď sa narodíte ako Escobar, nemáte právo na šťastie ani na trochu pokoja.“ Už roky žije ako Sebastián Marroquin , vybral si meno, ktoré sa mu zapáčilo v telefónnom zozname, keď utekali z Kolumbie so sestrou Manuelou a matkou Mariou. Vyštudoval architektúru a usadil sa v Argentíne.
Ale z mena aj podobizne Dona Pabla rodina stále ťaží, napríklad predajom spomienok či copyrightu na použitie jeho fotografií. Tričká a tašky s kokaínovým kráľom sú v posledných rokoch opäť populárne.
Článok vyšiel na webe Forbes.cz, jeho autorom je redaktor Miroslav Němý. S prispením Forbes Slovensko.
