Preteky o najlepšiu umelú inteligenciu sa vyostrujú a predražujú. Do súboja amerických technologických platforiem, ako sú Google, Microsoft, OpenAI či Meta, sa koncom januára zapojil aj čínsky DeepSeek.
Práve čínsky četbot R1 spôsobil pokles akcií západných technologických firiem na akciových trhoch. Akcie najväčšieho výrobcu čipov Nvidia klesli o 18 percent, firma tak stratila na hodnote takmer 600 miliárd dolárov.
Čínsky startup, ktorý stojí za četbotom, tvrdí, že vyvinul jazykový model porovnateľný napríklad s ChatGPT za zlomok ceny, navyše s použitím starších, menej výkonných čipov. USA totiž v roku 2022 obmedzili export čipov kľúčových pre vývoj modelov generatívnej umelej inteligencie. Podľa prvotných informácií mal DeepSeek na vývoj minúť len 6 miliónov dolárov, čo je však zrejme cenovka iba jednej z etáp trénovania četbota. Expert na umelú inteligenciu Michal Valko pre Forbes uviedol, že len samotné čipy použité na vývoj četbota stáli 50 až 100 miliónov dolárov.
Čínsky četbot R1 okrem počiatočného ošiaľu vzbudzuje aj bezpečnostné obavy. Jeho používanie podľa Wall Street Journal obmedzili viaceré krajiny vrátane Austrálie, Talianska či Južnej Kórey.
Pochybnosti vzbudzuje aj spôsob, akým DeepSeek svoj model vyvíjal a trénoval. Podľa informácií Open AI a Financial Times existujú dôkazy o tom, že ho vývojári trénovali priamo na už dostupných väčších modeloch, čo je v rozpore s podmienkami používania produktov OpenAI.
Budíček pre Ameriku
Čína americkým technologickým gigantom ukázala, že nie sú jediní, kto má potenciál ovládnuť svet AI. Trump vyhlásil, že príchod DeepSeeku má byť budíčkom pre priemysel Spojených štátov. Hoci Čína v tomto prípade neprišla so žiadnou revolučnou novinkou, Amerika by podľa Trumpa mala byť schopná vývoja nových technológií za rovnako nízku sumu.
Najväčší americkí hráči vo svete AI – Microsoft, Amazon, Meta a materská spoločnosť Googlu Alphabet – plánujú v roku 2025 investovať do vývoja umelej inteligencie dokopy ďalších 325 miliárd dolárov, píše Financial Times.
V roku 2024 ich investície dosiahli 223 miliárd, o rok skôr išlo o sumu 139 miliárd dolárov. Obavy z čínskej konkurencie nútia technologických gigantov neustále inovovať a zlepšovať ich modely a produkty poháňané umelou inteligenciou.
Investície rastú
CEO spoločnosti Alphabet Sundar Pichai v štvrťročnej správe firmy uviedol, že Google do umelej inteligencie v roku 2025 investuje 75 miliárd dolárov, čo je oproti minulému roku 42-percentný nárast. Google plánuje napríklad zaviesť natívnu reklamu do svojho četbota Gemini a predstaviť viacerých tzv. AI agentov, ktorí budú schopní samostatne vykonávať určité úlohy za používateľa.
Meta, ktorá vlastní Facebook, Instagram a WhatsApp, potvrdila investície do svojej umelej inteligencie Llama vo výške 60 až 65 miliárd dolárov oproti minuloročným 40 miliardám. Mark Zuckerberg, CEO spoločnosti Meta, uviedol, že táto suma bude smerovať aj na vybudovanie nového dátového centra v Louisiane, ktoré bude približne rovnako veľké ako celý Manhattan.
Microsoft, ktorý si so svojím často chybujúcim Copilotom doteraz veľkú dôveru od investorov nezískal, plánuje do AI projektov investovať 80 miliárd, ako uviedol CEO Satya Nadella počas januárového Svetového ekonomického fóra v Davose.
Najväčšiu investíciu vo výške 105 miliárd dolárov ohlásil Amazon. Väčšina z tejto sumy je určená na výstavbu datacentier a serverov pre webové služby Amazonu. Líder v oblasti e-commerce využíva umelú inteligenciu napríklad na vytváranie personalizovaných ponúk používateľom či na optimalizáciu procesu balenia a odosielania objednávok.
CEO Amazonu Andy Jassy sa možného výrazného zníženia ceny za AI produkty vplyvom čínskej konkurencie neobáva – nižšia cena bude podľa neho viesť k vyššiemu dopytu. Minulý rok Amazon investoval do umelej inteligencie 78 miliárd.
Čo rozhodne o víťazovi
To, kto bude viesť v súboji o najlepšiu umelú inteligenciu, nezávisí len od výšky investícií. O funkčnosti a spoľahlivosti AI poháňaných modelov rozhodujú faktory, ako sú dostatok dát na ich trénovanie, použité čipy a dostupná infraštruktúra či regulácie.
Technologické firmy o spôsobe a dátach, na akých svoje jazykové modely trénovali, prevažne mlčia. Koncom roku 2024 austrálsky senátny výbor obvinil Metu, Google a Amazon z poskytovania nejasných informácií tom, ako využívali austrálske údaje na tréning svojich AI produktov. Amazon a Google sa k použitým dátam odmietli vyjadriť. Meta neskôr priznala, že svoje modely trénovala na všetkých textoch a fotografiách, ktoré dospelí používatelia Facebooku a Instagramu verejne publikovali od roku 2007. Pre výhrady európskych regulačných orgánov musela európskym používateľom v roku 2024 umožniť podať námietku voči trénovaniu AI na ich osobných údajoch.
Veľké množstvo dostupných textov a fotografií by Mete mohlo poskytnúť konkurenčnú výhodu, podobne ako keď sa v roku 2022 do pozície lídra dostal OpenAI s ChatGPT. OpenAI mal na tréning svojho četbota využiť všetky texty na internete, čím porušil autorské práva, za čo sa dostal do súdneho sporu s viacerými vydavateľmi vrátane New York Times.
Najväčším výrobcom špecializovaných čipov je americká Nvidia. Hoci k jej čipom majú prístup všetci americkí tech giganti, v snahe o úplnú nezávislosť investujú Amazon, Google, Meta a Microsoft do výroby vlastných čipov. Hrozí totiž, že pri zvýšenom dopyte by ho Nvidia nestíhala celý pokrývať.
Dôležité je tiež to, ako dokážu jednotlivé platformy implementovať AI inovácie do svojich produktov. S tým má problém napríklad Google, ktorý nedávno začal nad výsledkami vyhľadávania zobrazovať stručné AI odpovede na otázky používateľov. Na prvých pozíciách vyhľadávača tak nahradili sponzorované odkazy tvoriace významnú časť príjmov Googlu.
Meta sa na rozdiel od Googlu teší väčšiemu záujmu investorov, keďže vďaka umelej inteligencii a ňou poháňanej cielenej reklame návratnosť investícií do výdavkov používateľov stále merateľne stúpa.
