Rovnako ako Gatesov Microsoft, aj firma Dell Technologies, ktorú založil a vedie Michael Dell, stratila pred rokmi paru, keď trh počítačov na začiatku storočia zaplavili laptopy. Oba „pécéčkové“ giganty sa z ťažkostí dostali vďaka cloudu a službám. Michael Dell však okrem toho musel vybojovať aj ťažkú bitku s obávaným investorom, miliardárom Carlom Icahnom.
Prepracovaný systém výroby, predaja a logistiky. Dômyselná dlhodobá stratégia, na rok 2000 rovnako ako na 2030. Prešpekulované finančné operácie. A zložité právnické bitky.
Všetko toto dokázal Michael Dell vymyslieť, zvládnuť či jednoducho vydržať. A vďaka tomu má aj tri roky pred šesťdesiatkou svoju firmu pevne v rukách. Aktuálne (k 5. septembru 2022) z neho robila 24. najbohatšieho človeka sveta s majetkom 50 miliárd dolárov.
Nebolo to tak ale vždy – rozhodne nie pred deviatimi rokmi: „All would be swell at Dell if Michael and the board bid farewell,“ napísal v júli 2013 na svoj Twitter miliardár Carl Icahn, v tom čase 77-ročný.
V preklade zhruba: „Čo by pomohlo Dellu? Keby Michael a jeho ľudia išli do kelu.“
Boj o vlastnú firmu
Icahn bol a dodnes je jedným z najslávnejších corporate raiderov, investorov špecializovaných na nepriateľské vstupy do firiem, ktoré zápasia s problémami. A problémy Dell v tom čase skutočne mal.
Niekdajšia jednotka na trhu osobných počítačov stratila počas masívneho odchodu používateľov asi tri štvrtiny trhovej kapitalizácie. Veršovaný útok mal zdanlivo určite pravdu. Akurát – Dell nikam neodišiel.
Mal totiž už svoj veľký tajný plán, stiahnuť firmu z burzy a ozdraviť ju z pozície jediného akcionára. Musel však takmer celý rok držať jazyk za zubami a takmer každú chvíľu prehltnúť mediálny výpad zo strany Icahna. Ten spochybňoval Dellove manažérske schopnosti, ale aj etickosť jeho firmy.
Krycie meno „Mr. Denali“
Plán na „delisting“ spriadal Dell už od leta 2012. Vo firemných mailoch lietali v tom čase krycie mená – firma sa „premenovala“ na „Osprey“, Dell samotný na „Mr. Denali“. Najbližší „sprisahanec“ v transakcii, private equity Silver Lake Partners, dostal krycie meno „Salamander“.
Až na jeseň 2013 mohol Dell zvolať asi 350 zamestnancov, aby im pri koláčikoch ozdobených modrým logom firmy oznámil úspešné dokončenie procesu odchodu z burzy, najväčšej takejto transakcie v dovtedajšej histórii.
Vyniesla mu miesto na titulnej strane Forbesu.
Michael Dell na titulke Forbesu v roku 2013. FOTO: FORBES USAUľavil si vtedy drobným žartíkom: „Je skvelé, že tu som a nemusím vám predstavovať Carla Icahna,“ utrúsil. „Publikum prepuklo do smiechu a jasotu,“ cituje ho článok Forbesu z novembra 2013.
Práve rozhodnutie „sprivatizovať“ firmu s hodnotou okolo 25 miliárd dolárov, teda úplne ju stiahnuť z burzy NASDAQ, bol ten krok, ktorý prilákal „supa“ Icahna. Návrh pre akcionárov totiž obsahoval aj 45-dňovú „go-shop“ lehotu, počas ktorej sa mohli prihlásiť iní záujemcovia.
A tak investičný veterán, jeden z najznámejších „finančných oportunistov“ na Wall Street, vtrhol vo veľkom štýle na scénu.
Debakel – ale pre koho?
Icahn tvrdil, že jeho záujem o Dell rozpútali nespokojní veľkí akcionári. Zavolali mu vraj a požiadali ho o pomoc. Napísal teda predstavenstvu, že skúpil akcie za miliardu dolárov a ponuku Della a Silver Lake považuje za prinízku, vraj neférovú voči akcionárom. Dokonca až o 20 percent.
Po pár mesiacoch boli v hre o firmu už iba Dell a Icahn. Ten však naplno: tweetoval, písal otvorené listy. Jeden z nich mal titulok „Nechajme zúfalý debakel Dellu umrieť“ (Let the desperate Dell debacle die).
Opakoval, že ponuka je prinízka a že Michael Dell so správnou radou by mali dostať padáka.
„On to bral ako veľkú partiu pokru,“ spomínal Dell. „Nešlo mu o zákazníkov. Ani o ľudí. Ani o to, aby zmenil svet. To je mu úplne ukradnuté. Netušil, či vyrábame jadrové zbrane alebo hranolčeky s kečupom. Na tom mu vôbec nezáležalo.“
Jediný akcionár: ja
Dell si transakciu mohol dovoliť vďaka svojej povestnej schopnosti dávať dokopy investorov – zhruba štyri miliardy dal z vlastného vrecka, ďalších asi 19 miliárd poskytlo veľké konzorcium.
Na čele bolo Silver Lake, väčšinu kapitálu však poskytli banky ako Bank of America, Barclays, Credit Suisse a RBC. Aj Microsoft prispel tradičnému partnerovi úverom – asi za dve miliardy. „Jediný akcionár, s ktorým sa odteraz musím baviť, som ja,“ mohol napokon spokojne glosovať Dell.
Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Dell Michael Dell. Foto: Michael Prince pre Forbes US
Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Dell Michael Dell. Foto: Michael Prince pre Forbes US
Stávka, ktorú s investormi uzavrel, stála na presvedčení, že firma potrebuje ešte nejaký čas vydržať v klesajúcom segmente počítačov. Predávať ich lacno, aby mohla zákazníkov neskôr presvedčiť, nech si prikúpia aj lukratívnejší softvér a služby.
Aj po štyroch rokoch akvizícií firiem, zameraných na služby či softvér, v celkovej hodnote 13 miliárd dolárov, mal totiž Dell v tom čase stále až 60 percent tržieb z predaja „osobných počítačov“.
A okrem tradičných rivalov ako Hewlett-Packard či IBM mu na trhu medzičasom vyrástla aj nová konkurencia, IT giganty ako Amazon či Rackspace.
Nezlomný veterán
Prečo sa vôbec zakladateľ počítačového giganta s vtedajším majetkom na úrovni 16 miliárd dolárov radšej nestiahol z boja? (Až 12 miliárd mal uložených mimo firmy.) Mohol sa radšej začať venovať niečomu novému.
„Na firme mi bude záležať aj po smrti,“ odpovedal. „Nič ma nenapĺňa väčšou spokojnosťou, ako možnosť ovplyvňovať vlastný osud spôsobom, ktorý by som s firmou na burze nemal.“
Niečo na tom bude: Dell mal vždy na všetko plán. V tomto prípade veril, že bez povinnosti vyplácať akcionárom dividendy bude mať dostatočný cash flow, aby splatil úroky. A flexibilitu firmy bez tlaku burzy chcel využiť aj pri tvorbe nového portfólia služieb.
Predovšetkým však má Michael Saul Dell unikátnu úroveň „staying power“. Nevzdáva sa, je nevyhoditeľný, nezlomný. A, samozrejme, aj mimoriadne invenčný.
Zázračný študent Michael Dell
Stelesnením ideálu amerického technologického génia sa stal dávno predtým, ako prišli Mark Zuckerberg s Facebookom či Kevin Systrom s Instagramom.
Na fotke z roku 1992 zázračné deti IT: zľava Bill Gates, Michael Dell, Bill Joy, Doyne Farmer a Esther Dyson. FOTO: FORBES USA
Na fotke z roku 1992 zázračné deti IT: zľava Bill Gates, Michael Dell, Bill Joy, Doyne Farmer a Esther Dyson. FOTO: FORBES USA
Merať sa s ním mohli len Bill Gates a zakladatelia Apple. Mal 23 rokov, keď jeho firma prišla v roku 1988 na burzu – teda o päť menej ako Zuckerberg, keď o štvrťstoročie neskôr urobil rovnaý krok. Keď mal Dell 29, dosiahla firma tržby miliardu dolárov a keď mal 31, poskočila na päť miliárd.
Prvý prezident Dellu, od zakladateľa o vyše 25 rokov starší Lee Walker, si spomína, ako ho Dell – vtedy prvák na vysokej škole – najal do firmy. V úplných začiatkoch bola ešte skromná, ale perspektívna. „Zjedol mi sendvič a polievku a pomedzi chlípanie sa ma spýtal, či môžem byť prezidentom… Nemal vtedy peniaze, nemal prístup k peniazom.“
Walker sa dal presvedčiť, videl totiž, že mladík mal hlavu aj povahu na to, aby sa dal do boja so staršími gigantmi ako HP a IBM. Bol pripravený vyrábať počítače sám a predávať ich priamo – po telefóne, v tom čase ešte pevnej linke.
Dellov biznisový životopis sa začína na internáte v Texase, kde ešte ako 17-ročný založil firmu, ktorá v nasledujúcich dvoch desaťročiach dodala prvý počítač miliónom Američanov. Úplne prvé podnikanie rozbehol dokonca ako trinásťročný, predával známky. Ako tínedžer predával aj predplatné novín.
Rozobrať, poskladať, predať
Ako šestnásťročný už mal našetrené dosť na to, aby si kúpil Apple II, ktorý rozobral – chcel si preštudovať, ako funguje.
Zistil pritom okrem iného, že distribútori počítačov IBM nakupujú príliš veľa zásob, a tak odkúpil prebytočné počítače so zľavami desať až pätnásť percent a so ziskom ich predal. Dosiahol zisk 80-tisíc dolárov mesačne a na zdesenie rodičov, najmä matky, odišiel zo školy.
A zistil aj to, že súčiastky počítača IBM dokáže „prebaliť“ s nákladmi až o 40 percent nižšími, a to vďaka dômyselnému manažmentu zásob a modelu priameho predaja. Objednávky prijímal poštou a telefónom, počítače zostavil a odoslal do jedného až troch týždňov.
Firmu financoval z objednávok zákazníkov.
Mladý tech čarodejník
Rýchlo ho začali označovať za technologického čarodejníka, ktorý má vo vtedajšom „Klube do 30 rokov“ miesto pri stole s ľuďmi ako Steve Jobs a Bill Gates. Spoločne obsadili hlavný prúd počítačového priemyslu.
V júni 1988, vo veku 23 rokov, poslal firmu na burzu a stal sa multimilionárom. Roky 1988 až 2005 môžeme skrátiť do jedného citátu: „Ak uvážite, ako ďaleko sa tento bystrý mladý muž už dostal, nie je ťažké staviť sa, že počítačový svet bude v nasledujúcich rokoch o Michaelovi Dellovi počuť ešte veľa,“ napísal Forbes 7. marca 1988.
FOTO: FORBES USA
Dell rozbehol firmu ako 17-ročný študent na internáte v Texase. FOTO: FORBES USA
Aj počul. V roku 1991 sa s majetkom asi 300 miliónov dolárov ako 26-ročný dostal medzi 400 najbohatších Američanov v rebríčku Forbes. Pred štyridsiatkou sa s firmou dostal na absolútny vrchol.
V roku 2001 zosadil z čela svetových výrobcov PC Compaq a čoskoro sa na čelo vrátil, keď predbehol aj HP a Compaq, ktoré sa medzičasom radšej zlúčili.
Michael Dell, firemný dinosaurus?
Biznis sa však začínal práve vtedy rýchlo kaziť. Dell, akoby to čakal, odišiel v roku 2004 z postu generálneho riaditeľa a už v roku 2006 stratila spoločnosť prvenstvo na trhu. Jeho nástupca Kevin Rollins sa preto vrhol do akvizícií a pokračovali aj pod Dellovým vedením (vrátil sa v roku 2007).
Za outsorcingovú firmu Perot Systems zaplatil 3,9 miliardy dolárov, ale bolo už neskoro. HP, IBM, Cisco a Oracle sa už diverzifikovali a imidž Dellu sa stal opakom imidžu Applu – žiadny mobil, žiadny retail, málo prémiových produktov. Hovorilo sa o ďalšom firemnom dinosaurovi, podobnom Nokii.
Dell sa však nevzdal.
Predovšetkým, ustál vojnu s Icahnom. Išlo pritom o jeden z najkrutejších súbojov v dejinách Wall Street. V memoároch „Play Nice But Win“ si na zúčtovanie pospomínal s chuťou – a Icahna vykresil ako poriadneho netvora.
Miliardári pri fašírke
„Nevedel som, čo mám očakávať, keď som zazvonil na jeho zvonček. Keď sa však dvere otvorili, uvidel som starého muža s riedkou sivou bradou a zhrbenými plecami, ktorý mal na sebe športový kabát a obtiahnuté nohavice,“ povedal exkluzívne pre Forbes.
„Usmial sa, keď sme si potriasli rukami, potom ma šuchtavo previedol cez byt. Na chvíľu sa zastavil pri dverách do kuchyne, aby ma predstavil žene Gail, ktorá varila. Priateľsky ma pozdravila a potom ma Carl vyviedol na terasu s výhľadom na západ na rieku Hudson. Sadli sme si a ponúkol mi pohár vína.“
V memoároch Dell ďalej spomína, ako mu starý Icahn pri ženinej fašírke porozprával celý svoj životný príbeh, vychválil sa, ako proti otcovej vôli vyštudoval a vypracoval sa na miliardára. A potom vraj ešte aj ofrflal svojho syna – že si svoje bohatstvo ani nezaslúži.
Carl Icahn na titulke Forbesu z roku 2014. FOTO: FORBES USADell tvrdí, že Icahna jednoducho prekukol – že pre firmu v skutočnosti vôbec nemal prichystaný plán, zostavený manažment a iba sa chcel priživiť na situácii, v ktorej sa ocitla.
„Pozrel som sa mu do očí a povedal som mu – vieš čo, Carl, nemyslím si, že máš plán. Myslím, že ak chceš kúpiť firmu za 14 dolárov za akciu, mal by si ísť rovno do toho. Dell úplne domrvíš, ja medzitým odídem na Havaj a dám si šesť mesiacov pauzu. Schudnem o dvadsať kíl, potom sa vrátim a kúpim si ho späť za 8 dolárov za akciu. Bude to skvelá ponuka, ale pre mňa,“ komentoval neskôr rozhovor Dell.
Starý pán vraj zbledol a bolo po všetkom.
70 miliárd dlhu
Či už si Dell trochu (alebo aj viac) vymýšľa, svoju firmu proti jednému z najobávanejších „korporátnych nájazdníkov“ na Wall Street v každom prípade ubránil. Čakalo ho ešte pár rokov bojov so skeptikmi zo Silicon Valley a protivníkmi z Wall Street, kým sa s firmou definitívne vyhol pádu do rovnakej technologickej bezvýznamnosti, aký postihol BlackBerry či Kodak.
Na to, aby sa mu to podarilo, ešte len uzavrel tú skutočnú životnú zmluvu – či skôr zmluvu storočia. Z generácie miliardárov z prelomu tisícročia už bol v tom čase v biznise dávno ako posledný.
Tentoraz od investorov s použitím zložitej finančnej schémy vyčaroval až 67 miliárd dolárov. Použil ich na akvizíciu giganta v oblasti IT infraštruktúry EMC Corporation. Celkovo do svojho impéria nabral astronomických 70 miliárd dolárov v najrôznejších pôžičkách, čo bol výkon, aký mu mohol závidieť ktokoľvek z finančníkov korporátnej Ameriky.
A ktorý mu opäť vyniesol, po ôsmich rokoch, titulku Forbesu.
Michael Dell na titulke Forbesu v roku 2021. FOTO: FORBES USAV čase, keď sa automobily, telekomunikácie, energetické siete, nemocnice a logistické siete definitívne digitalizujú a produkujú stále väčšie množstvo údajov, však firma Dell zrazu sedela na čele najväčšieho svetového poskytovateľa infraštruktúry práve pre túto činnosť.
Majetok: trojnásobok za 9 rokov
A majetok jej zakladateľa sa oproti roku 2013 viac ako strojnásobil (zo 16 na 53 miliárd dolárov, hoci aj bez zohľadnenia inflácie).
V mnohých ohľadoch sa tak Dell po päťdesiatke a po viac ako štvrťstoročí v biznise stal architektom najvydarenejšieho obrodenia firmy všetkých čias.
„Mne to neprišlo také riskantné,“ bilancoval vlani. Skeptikom podľa neho unikol celkový kontext. Firma mala veľa peňazí a sedela na množstve cenných softvérových aktív, ktoré sa dali speňažiť. A éra lacných peňazí poskytovala na financovanie premeny biznisu ideálne podmienky.
„Michael je vo finančných veciach prefíkaný. V žiadnom prípade nie je nejaký technologický čudák, to ani náhodou,“ hovorí George Roberts, miliardár, spoluzakladateľ private equity gigantu KKR. „Firmu odkúpil v pravý čas.“
Nový začiatok?
Dellovi niekdajší rivali, technologickí miliardári ako Bill Gates, Larry Ellison či Steve Ballmer, zostarli alebo sa posunuli do iných oblastí, k filantropii či rôznym „trofejným podnikom“, ako sú havajské ostrovy alebo tímy NBA.
Dell namiesto toho sedí na čele dozorných rád dvoch veľkých firiem – Dell Technologies, giganta v oblasti osobných počítačov a IT infraštruktúry, ako aj jeho spinoffu VMware, ktorý je zásadným hráčom v infraštruktúre cloudových počítačov.
Obe firmy sú zadlžené už len na zvládnuteľnej úrovni a majú aj významné prostriedky na rast a akvizície. Michael Dell si tak do životopisu môže napísať – som zázračné dieťa, ale aj zázračný päťdesiatnik vo svete IT.
„V IT sa všetci pozerajú na Amazon, Microsoft a Google,“ komentoval vlani miliardár Marc Benioff, spoluzakladateľ Salesforce a Dellov priateľ. „Neuvedomujú si, že Dell pritom potichu získal trhový podiel v podnikových technológiách.“
