Na Slovensku ho poznajú len ľudia z hudobnej brandže, vo svete považujú jeho ručne vyrábané mikrofóny za špičku, na ktorú sa oplatí počkať a zaplatiť tisíce eur. Miloš Rojko z Považskej Bystrice viac ako dve dekády exportuje do sveta audiotechniku, na ktorú nahrávali Peter Gabriel, Elton John či Hans Zimmer.
Na úplnom konci obce Považská Teplá, pri ceste medzi smrekmi, je ukrytý nenápadný bungalov. Je tu pusto a ticho. Pokoj len občas narušia turisti, ktorí popri dome prechádzajú do blízkej Manínskej tiesňavy. Ak by sa pozornejšie zadívali za plot a vystihli správny čas, majú šancu zazrieť Petra Lipu, Simu Martausovú, Petra Biča či Ivana Táslera, ako odpočívajú na lúke s výhľadom na pokojnú zeleň.
Bungalov vlastní zvukový inžinier Miloš Rojko so synom a vybudovali v ňom nahrávacie štúdio Birdland. Štúdio aktuálne patrí medzi najlepšie na Slovensku aj v Českej republike a priestory sú obsadené do konca tohto roka. V uplynulých týždňoch tu pripravovali nové projekty napríklad Erich „Boboš“ Procházka, Matúš Jakabčic či Hex.
Okrem tvorivého zázemia pre umelcov však Miloš Rojko ukrýva na Považí ešte jeden poklad. Už viac ako dvadsať rokov v Považskej Bystrici vyrába a exportuje do sveta prvotriedne štúdiové mikrofóny značky Flea. Medzi klientov – na Slovensku takmer neznámeho podnikateľa – patria slávne nahrávacie štúdiá, zvukári hudobných hviezd či tvorcovia hollywoodskych filmov.
Pozdrav z Hollywoodu
„Myslím, že by vás potešila fotka, ako som nastavil vaše mikrofóny na demoskúšku v štúdiách Sony, kde pripravujeme hudbu pre Transformers 3. Takže, keď pôjdete na film do kina, budete vedieť, že orchester je nahratý na vaše ‚majky‘. Flea 47 znie vynikajúco, najmä akustické nástroje a vokály. Zvuk znie ušiam mäkko ako hodváb, je otvorený a bohatý, detailný a mnohovrstevný,“ píše Rojkovi hudobný producent Alan Meyerson z Los Angeles.
Zvukový majster Meyerson spolupracoval na hudbe k viac ako dvesto hollywoodskym blockbusterom od Avengerov po Zrodenie planéty opíc. Spolu s legendárnym skladateľom Hansom Zimmerom získal Grammy za Temného rytiera či „zvukárskych Oscarov“ za Dunkirk a Veľkú šestku.
Podobných listov a pozdravov od zákazníkov má Rojko na webstránke značky Flea desiatky. Okrem recenzií v odborných časopisoch a na špecializovaných zvukárskych portáloch je to v podstate jediný marketingový nástroj, ktorý používa.
Na Slovensku sa Rojkove mikrofóny takmer nepredávajú. Dôvodom je predovšetkým cena. Kus vyjde záujemcu od tritisíc do štyritisíc eur. „Je tam obrovský kus ručnej roboty, najmä výroba sitka, leštenie, spájkovanie, brúsenie a veľmi drahé sú aj súčiastky,“ vysvetľuje Rojko. Vytvorenie najjednoduchšieho mikrofónu trvá do dvoch týždňov, kusy šité na mieru zákazníka sa vyrábajú aj mesiac.
Nahrávacie štúdio Birdland v Považskej Teplej vybudovali syn Miloš a otec Miloš Rojkovci aj z peňazí za mikrofóny vlastnej výroby. Foto: Miro Nôta
„Zhruba osemdesiat percent produkcie ide na export do USA, silné sú tiež Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a tento rok už prišli aj objednávky z Číny,“ hovorí 55-ročný rodák z Považskej Bystrice.
Mikrofóny predáva primárne cez distribučné siete pôsobiace na veľkých trhoch. Napríklad v Spojených štátoch si môžu zákazníci jeho mikrofóny osobne vyskúšať v predajniach firmy Vintage King Audio na slávnom Sunset Boulevard v Los Angeles či v mekke country hudby Nashville.
Legenda z Berlína
Presadiť sa v nemilosrdnej konkurencii audiosveta trvalo Slovákovi takmer desať rokov. Krátko po Nežnej revolúcii si absolvent strojárskej priemyslovky založil nahrávacie štúdio. Financie na profesionálne vybavenie nemal. „Musel som si poradiť, ako sa dalo, prečesával som bazáre, čítal inzeráty v novinách, kupoval pokazené a staré kúsky kvalitného vybavenia, repasoval a opravoval, opravoval a repasoval,“ spomína na začiatky skúsený zvukár.
Popritom sa snažil dostať sa do zahraničia a získať potrebné kontakty a know-how. Bez znalosti cudzích jazykov a reálií to boli často výstrely naslepo. Letenka do Spojených štátov za vtedajších desať mesačných platov takmer prepadla, pretože nevedel, že potrebuje aj víza, na pracovné obedy a rokovania chodil so slovníkom angličtiny. „Nechápal som napríklad, prečo sa takmer každý v Amerike volá ‚Mitchie‘, až kým mi nedošlo, že som pri predstavovaní nerozumel úvodnej fráze ‚Nice to meet you‘,“ hovorí o bláznivých začiatkoch.
Ikony
V roku 1995 získal od amerických priateľov pozvánku do štúdia Pachyderm a Paisley Park Studios v Minneapolise. V nahrávacom štúdiu, ktoré založil slávny hudobník a multiinštrumentalista Prince, si všimol, že na priestorové nahrávanie používajú staré mikrofóny Neumann U47 a U48. Tieto mikrofóny sú ikony audiosveta. Vyrábali sa v Nemecku od konca druhej svetovej vojny a svoj vrchol popularity zažili v 50. a 60. rokoch, najmä v amerických rozhlasových a filmových štúdiách. Vznikli na nich nahrávky Franka Sinatru, Elly Fitzgerald, Louisa Armstronga či väčšina nahrávok Beatles.
Na mikrofóny Flea z Považskej Bystrice nahrávajú zvukári hudbu k hollywoodskym trhákom aj skladby Petra Gabriela. Foto: Miro Nôta
„Niet pochýb, že pôvodný U47 je najvyhľadávanejším mikrofónom hudobného priemyslu. Zvuk tohto mikrofónu je skvelý takmer na čokoľvek – vokály aj akustické nástroje. Ak vlastníte pár, môžete ho so skvelými výsledkami využiť aj pre stereo techniky snímania,“ uvádza jedna z recenzií, ktoré sú dostupné na webe.
Pri bombardovaní Berlína na sklonku vojny presťahoval Neumann svoj závod na mikrofóny do mestečka Gefell. Po rozdelení Nemecka tak výroba ostala aj v socialistickej časti krajiny ovládanej Sovietmi. Výrobky z tejto továrne pod novým označením si ešte dlho držali vynikajúcu kvalitu a prúdili do štátov celého socialistického bloku, kde do nich súdruhovia na tribúnach a prvomájových sprievodoch rozprávali o svetlých zajtrajškoch.
Zlatokopi z kulturákov
„Za socíku boli ‚neumanmi‘ alebo ‚gefelmi‘ vybavené snáď všetky kulturáky na Slovensku, takže keď po revolúcii začali zanikať a rozpredávať vybavenie, kupoval som všetko, čo bolo v ponuke. V tých divokých dobách ste vedeli kúpiť napríklad sadu po desať kusov za tisíc korún. Po čase som ich mal plnú skriňu,“ hovorí Rojko.
Keď potom rovnaké mikrofóny zbadal v amerických štúdiách, biznis plán bol na svete. Zvukár kusy z výpredaja starostlivo prezrel, vyčistil, opravil drobné vady a následne populárne zariadenia v bezchybnom stave predával s vysokým ziskom do zahraničia, kde bol o ne veľký záujem. „Myslím, že som zvukovým štúdiám predal postupne tony týchto mikrofónov,“ dodal.
Ďalším zdrojom boli bazáre a inzeráty predávajúce nepoužívanú audiotechniku. Po čase však začal zdroj mikrofónov vysychať a v sklade sa začali hromadiť kusy, ktoré boli vážnejšie pokazené alebo beznádejne zničené. Začal teda obiehať bývalých kolegov z Považských strojární, ktorí mu pomohli s výrobou chýbajúcich alebo pokazených mechanických dielov. „Mal som šťastie, prišiel ku mne do štúdia nahrávať Martinčan Jaro Kotrla, z ktorého sa vykľul pologénius na elektrotechniku,“ hovorí Rojko.
Kráľovská hudba Mikrofóny Flea pripravené v Synchron Stage Vienna na nahrávanie seriálu Koruna (The Crown) z produkcie Netfl ixu s hudbou Hansa Zimmera. Foto: Miro Nôta
Slováci boli vďaka šikovnosti a strojárskej tradícii postupne schopní vyrobiť celé mikrofónové šasi a začali ho predávať do zahraničia firmám ako Telefunken USA, Wagner či Wunder Audio v texaskom Austine. Firmy si do skeletu mikrofónu doplnili svoje elektronické súčiastky a predávali ho pod svojou značkou. „Po čase som si povedal, že by sme možno dokázali celý mikrofón vyrobiť aj sami,“ spomenie Rojko.
Reverzní inžinieri
Dvojici sa cez priateľov vo zvukárskej a elektrotechnickej komunite podarilo získať technickú dokumentáciu mikrofónov Neumann zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Reverzné inžinierstvo však nestačilo. Prišla fáza nekonečného skúšania a testovania materiálov, dizajnu, postupov a stovky experimentov systémom pokus-omyl.
„Objednali sme z Ruska za dobrú cenu sto kíl zliatiny niklu a železa v potrebnom pomere, ale mikrofóny nezneli dobre a nevedeli sme prísť na to prečo,“ hovorí Rojko. Až po expertíze vzorky v skúšobnom ústave zistili, že obchodný partner ich podviedol a zliatina obsahuje oveľa menej vzácnejšieho niklu. Minisúčiastka kazila zvuk celého mikrofónu. Partnerom sa už nedovolali, nepoužiteľný kov museli vyhodiť a objednať novú zliatinu, tentokrát z Nemecka.
„Po rokoch sme sa dostali do štádia, kedy sme dokázali vyrobiť mikrofón, ktorý bol dokonalou kópiou osvedčeného modelu a tiež mikrofón, ktorý bol na tomto modeli postavený, ale obsahoval vylepšenia posúvajúce ho na úroveň technologicky modernejších zariadení,“ vysvetľuje Rojko. V roku 2001 ponúkol na trh repliky legendárnych „neumannov“ pod názvom Flea Vintage a rad Flea Next s vylepšenými parametrami, napríklad vyšším odstupom signálu od šumu.
Predsudky o východe
Presadiť sa v náročnom audiosvete trvalo Slovákom veľmi dlho. Spočiatku sa usilovali o šancu cez komunitu zvukárov doma aj v zahraničí, nadšencov audiotechniky i expertné časopisy, ktorým posielali svoje výrobky na testy. „Sedem rokov sme bojovali s predsudkami, že vo východnej Európe sa nemôžu vyrábať prvotriedne výrobky, najmä v takom konkurenčnom prostredí, ako je vybavenie pre muzikantov,“ hovorí Rojko.
Po osobnej linke odporúčali ich mikrofóny aj známi a priatelia s renomé v brandži. Zlomová však bola šanca, ktorú im po čase dali distribútori na dvoch kľúčových hudobných trhoch – vo Veľkej Británii a USA. Nielenže zaradili ich mikrofóny do portfólia, ale začali ich aktívne odporúčať štúdiám a zvukárom.
„Britský distribútor Funky Junk mal s nami dobré skúsenosti a vedel, že sa môže spoľahnúť nielen na kvalitu našich produktov, ale aj na ústretový zákaznícky servis,“ vysvetľuje Rojko. Ponúkol preto mikrofóny z Považskej Bystrice zvukárovi, ktorý zariaďoval nové štúdio pre speváka a hudobníka Eltona Johna.
Test dopadol skvele. Zvukár si mikrofón zo Slovenska kúpil a ďalší si doobjednal. To bol prelom, pretože elitní zvukári sa usilujú byť neustále o krok vpred pred konkurenciou aj vďaka novým a lepším zariadeniam. Súčasne medzi nimi neustále prebieha akási priemyselná špionáž, kto s akým vybavením pracuje, aby náhodou nezostali v tvrdej súťaži pozadu.
„Takže o dva týždne sa ozval zvukár Dickie Chappell z tímu Petra Gabriela, ktorý si tiež objednal mikrofón, nahral s hviezdou na náš výrobok dva albumy a neskôr si doobjednal ďalšie dva mikrofóny pre klavír a pre seba,“ hovorí Rojko. Potom to už podľa neho išlo ako lavína.
Nahrávky pre veľkofirmy
„Ozval sa Alan Meyerson, dvorný zvukár hollywoodskej legendy skladateľa Hansa Zimmera, a objednal si trinásť kusov do svojho štúdia v Los Angeles,“ doplní Rojko. Na mikrofónoch zo Slovenska postupne vznikala filmová hudba pre tie najväčšie a najdrahšie trháky hollywoodskej produkcie.
Výrobca mikrofónov z Považskej Bystrice má napriek tomu na amerického producenta doposiaľ trochu ťažké srdce, pretože vraj celé dva roky nechcel oficiálne priznať, že používa mikrofóny z východnej Európy.
Pozornosti hudobníkov a zvukárov však cenná novinka neunikla a postupne začali prichádzať z Kalifornie ďalšie objednávky. „Dnes máme vyrobených a predaných celkovo už viac ako 2 500 kusov a v podstate už nedokážeme sledovať, kto všetko a na čo ich používa,“ dodáva Rojko s tým, že medzi slávnymi menami hudobníkov sú napríklad kapely Linkin Park, Florence and the Machine či U2.
Na Slovensku patrí medzi prvých, ktorý si mikrofón Flea kúpil, spevák Pavol Habera a aktuálne na tieto mikrofóny nahrávajú Kuly z Desmodu, Jano Baláž z Elánu či Braňo Kostka z Fragile.
Ako vznikol názov Flea?
Názov Flea napočudovanie nemá nič spoločné s basgitaristom skupiny Red Hot Chilli Peppers a snahou zapáčiť sa americkým spotrebiteľom. Naopak, slovo „blcha“ Američanov skôr odpudzovalo a snažili sa Slovákov prehovoriť, aby zvolili pre svoje výtvory iný názov. Neúspešne.
Čo teda názov znamená? Oficiálna verzia pre odborné časopisy a internetové fóra znie, že je to skratka Flexible Audio. V skutočnosti dal mikrofónu názov kilový trpasličí špic, ktorý bol v tom čase mimoriadne obľúbeným členom rodiny Rojkovcov.
Foto: Miro Nôta
Ostaneme butikoví
Pandémia koronavírusu priniesla firme z Považskej Teplej zvýšený počet objednávok. Dôvodom sú pandemické opatrenia, ktoré zasiahli aj umelcov. Hygienici zakázali združovanie sa v uzavretých priestoroch aj za oceánom a nahrávacie štúdiá ostali zívať prázdnotou. Umelci boli postavení pred dilemu, kde a ako hrať a nahrávať. Mnohí si začali budovať domáce štúdiá, aby mohli pokračovať v tvorbe.
Vďaka vyšším príjmom a kúpyschopnosti vyspelých krajín pre nich nebol problém obstarať si mikrofóny za tisícky eur. „S koronou nám narástli objednávky natoľko, že nedokážeme pokryť dopyt a na mikrofóny sa čaká tri mesiace,“ hovorí Rojko.
Firma produkuje tridsať až štyridsať kusov mesačne. O škálovaní výroby napriek tomu Rojko nechce ani počuť. „Sme butiková spoločnosť. Ak by sme chceli zväčšiť objem výroby, museli by sme investovať do nových priestorov, vziať nových ľudí
a obávam sa, že by sme nedokázali ustrážiť kvalitu,“ hovorí Rojko. Flea ponúka na mikrofóny desaťročnú záruku. Ak klient natrafí na problém s výrobkom, pošle ho na náklady firmy kuriérom do opravy na Slovensko, prípadne do servisného centra v USA. Ak sa problém vyskytne počas nahrávania, firma okamžite posiela klientovi náhradný kus.
Jedinečné know-how
Na mikrofónoch aktuálne pracuje päť až šesť ľudí, pričom každý z nich sa tejto práci venuje viac ako desať rokov. Predstava, že by ich mali nahradiť noví pracovníci bez skúseností, je pre Rojka neznesiteľná. „Už vlani som uvažoval nad tým, že vezmem ďalších troch ľudí, ale nedá mi to. Chcem mať svoj výrobok plne pod kontrolou, aby odišiel ku zákazníkovi v stopercentnom stave,“ hovorí. Odmietol už aj ponuky investorov, ktorí chceli biznisové a manažérske starosti s expanziou riešiť cez profesionálov – výmenou za podiel vo firme.
Tri dni do mesiaca je nahrávacie štúdio zatvorené a vyhradené pre jediný cieľ – systematické testovanie každého nového „majku“ pre klienta. V ostatné dni sa nahráva – a vtedy má pod palcom štúdio Miloš Rojko mladší, ktorý vyštudoval zvuk na školách v holandskom Leidene a anglickom Londýne.
Obaja Rojkovci, otec aj syn, sedia pri mixážnom pulte, ktorý zaberá takmer tretinu veľkej miestnosti. Vedľajšej izbe tróni ebenovočierne krídlo a bicie na nádhernom mäkkom „peržanovi“. Za oknami sa pokojne hompáľajú vetvy ihličnanov, vo vzduchu cítiť vôňu dreva. Všetko je tu na pohľad príjemné a útulné, a to tu ešte neznie žiadna hudba. Na otázku, čo je na ich mikrofónoch také výnimočné, že ich umelci uprednostnia pred inými, nevie jednoznačnú odpoveď otec ani syn.
Know-how zvukárov je jedinečné, neprenositeľné. Nedá sa o ňom napísať kniha či návod. To, či je konkrétny mikrofón pre daný nástroj alebo hlas umelca ideálny, vedia určiť len podľa ucha a srdca – vďaka dlhoročným skúsenostiam, tisíckam hodín počúvania hudby a vypestovaného citu pre zvuk.
„Možno je to tým, že sme všetci vyrástli na pesničkách od Beatles a iných skupín šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ktoré sa nahrávali na mikrofónoch s podobnými vlastnosťami. Keď teraz opäť počujeme ich zvuk, podvedome cítime radosť a šťastie,“ uvažuje Rojko mladší.
Nech je to akokoľvek, jeho otec považuje svoje mikrofóny za šperk, ktorý by sa mal dediť z generácie na generáciu. Dal do nich príliš veľa svojho osobného života. Aj vďaka tomu sú originálne a nenapodobiteľné – rovnako ako umelecké diela, ktorých jedinečnosť a neopakovateľnosť dokážu zachytiť.
