V nemeckej komédii z roku 2018 s názvom 100 vecí sa uvádza, že našim prastarým rodičom stačilo k životu 57 vecí. Našim starým rodičom 200, rodičom 600 a dnes každý z nás vlastní asi 10 000 vecí. Koľko vecí človek v skutočnosti potrebuje? A ako odolať tlaku vianočných akcií?
Niektoré prieskumy dokonca ukazujú, že priemerná rodina vlastní až 300-tisíc vecí. Podľa britskej štúdie už desaťročné dieťa vlastní v priemere 238 hračiek, no denne sa hrá iba s dvanástimi z nich.
„Zhromažďovanie vecí a zberateľstvo sa zo začiatku môže javiť ako príjemný koníček, no môže ľahko prerásť až do patologického stavu,“ upozorňuje psychologička Kristína Šumská z platformy Ksebe.
Cítiť sa lepšie
To, že minimalizmus má pozitívny vplyv na našu psychiku ukazujú aj vedecké štúdie. Jedna, publikovaná vo vedeckom časopise Personality and Social Psychology Bulletin, napríklad uvádza, že ženy, ktoré sa pohybovali v nepreplnenom a upratanom prostredí, mali počas dňa lepšiu náladu ako tie, ktoré boli obklopené vecami.
Prečo je to tak? V zaplnenom priestore je náš mozog podvedome zamestnaný mapovaním usporiadania vecí. Len málokto sa dokáže úplne zbaviť potreby ich upratať. Keď však priestor uvoľníme, môžeme sa naplno sústrediť na všetko ostatné – dôležitejšie a príjemnejšie.
Zbaviť sa nepotrebných drobností je napriek tomu pre mnohých výzva. „Majú k nim emocionálnu väzbu – pripisujú im špeciálny význam a hodnotu, vďaka ktorým sa cítia bezpečnejšie. Za potrebou zhromažďovať veci sa v skutočnosti skrývajú strach, úzkosť a závislosť. V extrémnych prípadoch môže viesť až k sociálnej izolácii a rozvoju ďalších duševných chorôb,“ vysvetľuje psychologička.
Dopĺňa, že príčiny vzniku takéhoto stavu sú zatiaľ nejasné, no je pravdepodobné, že sa generačne dedí.
S odstupom
Odolať nákupnej horúčke je pre ľudí výzvou najmä v období po Vianociach, keď obchody vypredávajú skladové zásoby. „Chceme tak veľmi ušetriť, až nakoniec minieme viac, ako by sme chceli,“ hovorí Kristína Šumská. Často sme podľa nej ovládaní emóciami, ktoré sa musíme naučiť spracovať.
„Vždy, keď sa vo vás ozve chuť niečo si kúpiť, skúste sa zamyslieť nad tým, či to naozaj potrebujete. A keď si poviete áno, skúste sa to opäť spýtať samých seba možno s odstupom pár dní. S odstupom sa na to často pozeráme inak,“ upozorňuje.
A ak náhodou takýmto prístupom nejakú výhodnú ponuku zmeškáme, podľa psychologičky to rozhodne nie je dôvod na zúfanie. „Každý rok prídu ďalšie zľavy a výpredaje – nie je to nič jedinečné. Len vy akurát nebudete mať zaprataný byt nepotrebnými a nevyužitými vecami. A okrem toho aj ušetríte.“
Ako vybrať darček?
Okrem zliav, výpredajov a posilneného marketingu bojujú totiž ľudia vo vianočnom období aj so spoločenským tlakom, že by si mali niečo želať a obdarovať svojich blízkych. „Vianoce by v prvom rade mali byť sviatkami pokoja a rodinnej pohody, keď sa stretnú najbližší a užívajú si vzájomnú prítomnosť,“ upozorňuje psychologička.
Spájať si tieto sviatky aj s obdarovávaním je podľa nej prirodzené. Darčekom však nemá byť čokoľvek lacné a ľahko dostupné. „Zamyslite sa, aký ten človek je, čo by možno potreboval alebo by ho potešilo a využil by to. Dobrým tipom je preto začať premýšľať nad darčekmi už skôr ako tesne pred Vianocami.“
K takémuto prístupu k darčekom nielen na Vianoce sa prikláňa aj minimalistka a blogerka Zuzana „Zuz“ Štefanides. Dobrým darčekom je podľa nej aj spoločne strávený čas.
„Od jednej kamarátky sme napríklad minulý rok dostali dve hodiny domácej škôlky – mohli sme k nej dať svoje deti a ona sa o ne postarala. Bol to pre mňa jeden z najlepších darčekov,“ hovorí.
