Mnohí ľudia prichádzajú na terapiu s jediným problémom: „Nie som šťastný. Ako môžem byť šťastnejší?“ A psychológovia im odpovedajú: „Terapia je dobrý začiatok!“
Samozrejme, chce to čas, úsilie, dôslednosť a postupné zmeny v správaní, aby ste sa dostali tam, kde chcete byť. Nikdy by ste si však nemali myslieť, že ste predurčení na to, aby ste boli po zvyšok vášho života nešťastní.
Naša myseľ má tendenciu predpokladať, že to, ako sa práve cítime, bude rovnaké aj v budúcnosti. Život však taký nie je. Deje sa v ňom množstvo interných (v našom tele) a externých zmien, takže takmer nikdy neplatí, že rovnako nám bude o týždeň, mesiac či rok.
Menej premýšľajte
Nie je však dobré sedieť a čakať, že sa budeme cítiť lepšie. No neprospieva nám ani „vymýšľať“ cestu za šťastím, pretože práve myslenie je pravdepodobne tým, čo nás sem dostalo.
Potvrdzuje to aj nový výskum. Tím psychológov z Kalifornskej univerzity v Berkeley na čele s Feliciou Zerwas zistil, že ľudia, ktorí si extrémne zakladajú na šťastí, sú v skutočnosti z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska menej šťastní.
Často sú totiž takí zaujatí hľadaním šťastia, že ich to vedie ku sklamaniu, ľútosti, FOMO (strach z toho, že niečo zmeškáme) a množstvu ďalších negatívnych emócií. Podľa vedcov je v poriadku, ak túžime po šťastí, problémy však väčšinou nastanú, keď sa ním ľudia príliš zaoberajú.
Jednoducho buďte šťastní. Kedykoľvek
Čo by sme teda mali robiť? Väčšina psychológov vám povie, že trik je v tom, aby sme začali konať. Viac sa venujte činnostiam, ktoré vás rozosmejú a prinesú vám radosť. Dajte si kávu alebo čaj s priateľmi, vyhľadajte zaujímavé podujatia alebo sa s niekým vyberte na bicykel.
Možno si teraz hovoríte: „Lenže ja som introvert. Nerád sa socializujem a trávim čas s ostatnými.“ Na to by možno terapeut povedal: „Žiadne výhovorky.“ Pretože všetci si radi občas užijeme čas osamote, v pokoji – avšak s dôrazom na slovo občas.
Mnohé štúdie ukázali, že stýkanie sa s ľuďmi je spoľahlivým spôsobom na zdvihnutie nálady. Prospieva dokonca aj tým, ktorí majú veľkú sociálnu úzkosť alebo sú introvertnejší.
Prineste si do života pokoj
Druhá technika, ktorú terapeuti často odporúčajú, sú praktiky mindfulness, ako je meditácia, techniky dýchania alebo čokoľvek, čo nám pomôže odpútať sa od našich myšlienok a emócií. A vďaka nim nebudeme reagovať na každý fyzický pocit nepohodlia, ktorý cítime v našom tele.
Vďaka týmto technikám môžeme pozorovať svoje emócie, ako prichádzajú a odchádzajú ako vlny narážajúce na piesok. A to je dôležité – pretože na tom, do akej miery sa cítime zle, veľmi záleží. Ak sa zžierame neustále tým, že sa cítime zle, nikdy sa nepohneme vpred.
Môže to znieť divne a mätúco, ale je to bežný (a sebazničujúci) myšlienkový vzorec. Je to, ako keď sa kritizujeme za to, že nie sme dostatočne krásni, bohatí, mudrí, úspešní (doplňte podľa seba). Kritika, ktorú smerujeme voči sebe, sa zázračne nepremení na energiu, ktorú potrebujeme na zmenu alebo zlepšenie našej situácie. Potrebujeme sebapochopenie, nie sebanenávisť.
Takže si pamätajte, že ak sa cítite nešťastní, nesnažte sa vymyslieť cestu von. Namiesto toho sa zapojte do činností, ktoré vám robia radosť, aj ak sa k nim musíte nútiť. A začnite s praktikami mindfulness, ktoré vám pomôžu oddeliť sa od vašich myšlienok a emócií.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Mark Travers.
