Trpia bohatí ľudia rovnako ako všetci ostatní? A ako rýchlo dokáže matka premrhať dcérino miliónové dedičstvo?
Na jeseň roku 1934 sa pred newyorským Najvyšším súdom zhromaždil dav ľudí. Všetci sa chceli pozrieť na súdny proces, ktorý noviny označovali za proces storočia. Išlo v ňom o všetko — sex, kráľovskú rodinu, najvyššiu americkú spoločnosť a, samozrejme, peniaze.
V centre pozornosti bola Gloria Vanderbilt, desaťročné dievča z bohatej rodiny, ktoré nenávidelo svoju matku. Ľutovala ju aj slúžka, ktorá uviedla, že jej matka často organizovala večierky a potom celý deň prespala.
Keby práve nezúrila hospodárska kríza, išlo by iba o banálnu záležitosť opatrovníctva. Vtedy však všetkých zaujímalo, prečo musia podobným problémom čeliť aj malé deti z bohatých rodín.
Syn Glorie Vanderbilt, Anderson Cooper, ktorý pracuje ako moderátor CNN, spomína, že jeho mamu raz oslovila istá žena, ktorá podrobne sledovala celý súdny proces. Fascinovalo ju vraj, že boháči sú na tom rovnako zle ako všetci ostatní.
Gloriu zážitky z detstva ovplyvnili na celý život.
Veľmi slávna a ešte viac bohatá
Keď pred stáročiami prišla rodina Vanderbiltovcov do Ameriky, o bohatstve sa im mohlo iba snívať. Holanďan Jan Aertson vtedy v roku 1650 na cestu do Nového Amsterdamu minul všetky celoživotné úspory. Jeho rodina žila celé generácie skromným životom na Staten Islande.
1934 Keystone France
Všetko sa obrátilo v 50. rokoch 19. storočia, keď sa začalo dariť rodinnému dopravnému impériu Cornelia Vanderbilta. Podľa slov rodinného historika Alfreda Vanderbilta III. mali viac lodí ako americké námorníctvo a viac peňazí ako ministerstvo financií. Logistický génius expandoval do železníc a ako dedičstvo po sebe zanechal železnicu New York Central Railroad a viac ako 100 miliónov dolárov.
Keď svoj podiel zdedil Corneliov pravnuk Reginald Claypoole Vanderbilt, peniaze len tak pribúdali. Reginald však nebol pracovitý podnikateľ a zdedené milióny prepil, prestávkoval na koňoch a míňal na extravagantný život.
Oženil sa dvakrát, druhý raz vo veku 43 rokov, pričom si zobral vtedy len 17-ročnú Gloriu Mercedes Morgan. Manželom sa narodila dcéra Gloria Laura, ktorú dali do opatery zdravotnej sestre Emme Keislich a vydali sa na cestu okolo sveta.
„Bola som bábätko a oni si mysleli, že nemá zmysel tráviť so mnou čas,“ napísala v roku 2016 Gloria v knihe The Rainbow Comes and Goes.
Krátko po návrate manželov do ich domu v Newporte na Rhode Islande Gloriin 45-ročný otec Reginald zomrel na cirhózu pečene spôsobenú alkoholizmom.
„Otec zomrel, keď som mala pätnásť mesiacov. Nemám naňho žiadne spomienky a nikdy mi nechýbal, kým som sa nedozvedela, že je nezvyčajné, aby dieťa nemalo otca,“ napísala Gloria.
Reginald po sebe zanechal dlhy a necelých pol milióna dolárov na účte. Jeho mladá manželka nezdedila takmer nič. Jeho dve dcéry, Gloria a Cathleen (Gloriina staršia nevlastná sestra), zdedili päť miliónov dolárov vo fonde, ktorý im odkázal Reginaldov otec.
To znamenalo, že Gloria mala majetok vo výške 2,5 milióna dolárov, v prepočte na dnešnú dobu 36 miliónov. Už v 15 mesiacoch tak bola oveľa bohatšia ako jej matka.
Anderson Cooper hovorí, že jeho matka často citovala spisovateľku Mary Gordon, ktorá napísala, že „dievča bez otca si myslí, že všetko je možné, ale nič nie je bezpečné“. Tento citát mal byť základom jej života — vo chvíli, keď jej zomrel otec, jej svet začal strácať stabilitu.
Čarovná cudzinka
Po smrti manžela Gloriina matka odišla do Paríža, so sebou vzala aj malú Gloriu a jej opatrovateľku. Matka však bola ešte stále tínedžerka a príliš mladá na to, aby mala kontrolu nad dedičstvom svojej dcéry.
Sudca newyorského náhradného súdu James Foley, ktorý spravoval Gloriin zverenecký fond, jej stanovil mesačný príspevok štyritisíc dolárov z dedičstva na starostlivosť o dieťa.
V dome na Avenue Charles Floquet žila aj Gloriina teta, dvojička jej mamy Thelma. V Paríži sa Gloriina matka preslávila pestrým spoločenským životom, ktorý stál nemalé peniaze.
„Na spoločenský život míňala veľkú časť peňazí určených na výživné. Výdavky sa hromadili a žila v podstate z peňazí, ktoré patrili mojej mame,“ hovorí Cooper.
Gloria za svoju rodinu považovala svoju opatrovateľku, ktorú prezývala Dodo, a babičku Naney Morgan. Matka pre ňu bola tajomná bytosť.
„To môže znieť zvláštne, ale ak sa osemročné dieťa každý deň presúva medzi hotelovými izbami a matka chodieva každý večer na večierky, nedá sa hovoriť o stabilnej výchove.“
Matku vo svojich listoch Gloria opísala ako čarovnú cudzinku. Túžila sa s ňou spojiť, ale nemala pocit, že by si mohla získať jej pozornosť.
Gloriina mama sa neskôr zasnúbila s nemeckým princom Friedelom Hohenlohe. Babka Naney, známa svojím odporom k Nemcom, ho nazvala bezcenným grófom a obávala sa, že by pár jej vnučku odviezol do Bavorska a tam oberal o peniaze.
Naney ako veľká obdivovateľka Napoleona urobila všetko pre to, aby naplnila svoje plány. Aby zastavila vnučkin únos do Nemecka, získala na svoju stranu aj opatrovateľku Keislich.
Vzácna beštia
Vianoce v roku 1931 strávila sedemročná Gloria v mestečku Melton Mowbray severozápadne od Londýna. Kým sa jej matka zúčastňovala na galavečeroch a hostinách, ona bola doma so svojou babičkou a opatrovateľkou.
Opatrovateľka v rámci plánu na Gloriinu záchranu prinútila Gloriu napísať list babke, v ktorom svoju matku označila za „neobyčajnú beštiu“. To mal byť jeden z krokov, ktoré mali vykresliť Gloriinu matku ako nespôsobilú na starostlivosť o dcéru.
Na jar 1932 Gloria s babkou a opatrovateľkou pod zámienkou odstránenia mandlí odplávali do Ameriky. Po operácii sa dievča zotavovalo v sídle svojej tety Gertrude Vanderbilt Whitney. Whitney, sestra Gloriinho otca, bola bohatá, keďže na rozdiel od svojho brata dedičstvo nepremrhala aj sa vydala do ďalšej bohatej rodiny.
Gloria u tety bývala aj mesiace po zotavení. Hoci sa jej matka čoskoro vrátila do Ameriky, prišla skôr kvôli peniazom ako svojej dcére.
Mohla prísť o dcéru aj peniaze
Babka Naney svojej dcére vyčítala, že sa Glorii dostatočne nevenuje. Teta Gertruda to nahlásila sudcovi, ktorý mal na starosti Gloriino dedičstvo a ten jej v reakcii na to znížil mesačný príspevok na starostlivosť. To stačilo na to, aby sa matka k malej dcére vrátila.
„Moja matka si musela uvedomiť, že ak nebude žiť so mnou, nebude mať žiadne peniaze,“ napísala Gloria.
Uvedomovala si tiež, že bez akýchkoľvek rodičovských práv (bola príliš mladá na to, aby ich legálne získala, keď Reginald Vanderbilt zomrel) jej hrozilo, že príde o dcéru, a teda aj o peniaze.
Požiadala preto súd, aby sa stala Gloriinou poručníčkou. Proti tomu však protestovala babka Naney, ktorá tvrdila, že jej dcéra je ako matka neschopná.
Gloria raz začula, ako jej matka hovorí svojej sestre, že sa musí zbaviť opatrovateľky. Vydesilo ju to a bežala opatrovateľku ihneď upozorniť. Tá Gloriu odviedla z domu pod zámienkou, že idú kŕmiť holuby.
Priviedla ju do ateliéru Gloriinej tety Gertrudy Whitney, kde sa Gloria psychicky zrútila. Privolanému lekárovi opísali, že je traumatizovaná, čím sa začal spor o opatrovníctvo.
Zanedbávanie a erotické knihy
Všetci zúčastnení ešte pred začiatkom súdneho procesu tušili, že pôjde o škandál, ktorý dievčaťu určite uškodí. Sudca preto naliehal na Gloriinu matku, aby dcéru nevystavovala takému verejnému utrpeniu, a teta Gertruda Whitney jej ponúkla 50-tisíc dolárov ročne po celý život za to, aby mohla vychovávať Gloriu, ktorá bola v opatere Gertrudy odo dňa, keď sa traumatizovaná objavila v jej ateliéri.
Gloriina matka sa však s peniazmi neuspokojila. Nechcela prísť ani o svoje členstvo vo vysokej americkej spoločnosti.
Už len samotný princíp súdu o Gloriino opatrovníctvo bol špinavý — stará mama sa súdila s vlastnou dcérou. Ústredným obvinením bolo, že matke záležalo viac na peniazoch ako na láske. Súd sa však napokon stal ešte špinavším.
Novinári z celej krajiny sa tlačili na schodoch pred súdom, aby sledovali, ako Gloria vchádza do súdnej siene so svojou tetou. Dievčatko sa na svoju matku ani len nepozrelo.
„Žili sme v Paríži štyri a pol roka a počas tohto obdobia moja dcéra nevenovala malej Glorii absolútne žiadnu pozornosť,“ napísala babka Naney Morgan. Vypovedala, že jej dcéra pravidelne „spala do jednej alebo druhej hodiny popoludní a od tohto času až do skorých ranných hodín nasledujúceho dňa bola na koktailových večierkoch, večeriach a v nočných kluboch“.
Podľa výpovede Naney Morgan jej dcéra nielenže na dlhý čas zmizla a uprednostnila vlastné potešenie pred Gloriiným, ale dokonca Gloriu od seba fyzicky odstrkovala. „Malá Gloria bola ako chudobná sirota. Nebol o ňu záujem,“ napísala.
Opatrovateľka Keislich to potvrdila a uviedla, že Gloriina matka Morgan Vanderbilt „dieťaťu nevenovala prakticky žiadny čas“, okrem udalosti, keď bola svedkom toho, ako učila 10-ročnú Gloriu pripravovať kokteil. Teta Gertruda Whitney tiež tvrdila, že chorľavej Glorii sa v jej starostlivosti fyzicky aj psychicky výrazne polepšilo.
V nasledujúcich dňoch a týždňoch, keď si obe strany privolávali svedkov, sa zo súdneho procesu stala ešte väčšia senzácia.
Gertrudini právnici sa obrátili na bývalých služobníkov rodiny, ktorí svedčili o extravagantnom a nákladnom živote Glorie v Európe. Obvinili ju tiež z nadmerného pitia a vlastníctva „siedmich erotických kníh“. Opačná strana sa obhajovala tým, že podobne mohli malému dievčaťu škodiť aj nahé sochy v zbierke jej tety Gertrudy.
Jeden z bývalých sluhov Gloriinej matky následne predniesol mimoriadne škandalózne obvinenie, ktoré dokonca prinútilo sudcu zavrieť dvere do súdnej siene.
Maria Caillot, parížska slúžka, ktorú Associated Press označila za „drobnú a peknú“, vzniesla okrem typických obvinení z pitia a večierkov aj niečo iné. Gloriinu matku obvinila z lesbických aktivít pričom uviedla, že ju videla, ako s lady Nadou Milford Haven udržuje „neprimerané priateľstvo“.
Tvrdila, že dvojicu pristihla v spoločnej posteli, ako sa milujú – čo bolo v tom čase neprijateľné. Mnohí sa domnievajú, že práve toto obvinenie obrátilo verejnú mienku proti Gloriinej matke, Morgan Vanderbilt.
Zo strany Morgan Vanderbilt vypovedali jej súrodenci. Thelma vyzvala Gertrudu Whitney, aby si radšej adoptovala jedno z mnohých detí v núdzi. Bývalý snúbenec Morgan Vanderbilt princ Hohenlohe a jeho manželka grécka princezná Maria Rita pricestovali až z Európy, aby bránili Morgan Vanderbilt pred „klamstvami zlomyseľných služobníkov“.
Výpoveď podľa scenára
Herečka Constance Bennett povedala, že príbehy o tom, čo New York Times nazval „šialeným celonočným pitím a tanečnými večierkami“, sú lži, a Morgan Vanderbilt nazvala ideálnou a dokonalou matkou. Milford Haven medzitým tvrdenia o lesbickom pomere rázne odmietla.
Vypovedať na súde musela aj malá Gloria. Trénoval ju právnik jej tety a pri odpovediach na otázky o jej matke sa mala držať vopred naplánovaného scenára.
„Vždy sme sa veľa sťahovali a teraz mám skutočný domov. Je zábava chodiť do školy a mať kamarátov v mojom veku, s ktorými sa môžem hrať,“ vypovedala. Vymysleli dokonca aj nepravdivú príhodu o tom, ako jej princ Hohenlohe uhasil cigaretu na ruke, ktorú však Gloria nikdy nepovedala.
Súdny proces neskôr Gloria prirovnala k telenovele, iba s tým rozdielom, že to bola skutočnosť.
Po takmer roku mediálnej pozornosti a súdnych pojednávaní súd konštatoval, že Gloriin život s matkou bol úplne nevhodný, ničil jej zdravie a zanedbal jej morálnu, duchovnú a duševnú výchovu. Naopak, jej život s tetou bol vhodný.
Gertruda Whitney získala primárne opatrovníctvo a Gloria mohla matku vídať len cez víkendy a niektoré sviatky, a to v sprievode detektíva a opatrovateľky. Z obvinenia z lesbického správania však Morgan Vanderbilt úplne oslobodili a dôkazy označili za nepodstatné.
Aj keď sa zdalo, že Gloria dosiahla presne výsledok, po akom túžila, prišla o svoju milovanú opatrovateľku Keislich. Sudca rozhodol, že negatívne ovplyvňovala Gloriu proti jej vlastnej matke a bolo jej nariadené, aby sa o ňu viac nestarala.
Nový život
Počas nasledujúcich siedmich rokov svojho života sa Gloria s matkou vídala len zriedkavo. V 17 rokoch sa vybrala navštíviť mamu do Kalifornie.
„Mma jej dovolila robiť, čo chcela,“ hovorí Gloriin syn Cooper. Namiesto toho, aby sa vrátila a dokončila strednú školu, zostala v Kalifornii a žila podobným spoločenským životom ako jej matka. Randila s Howardom Hughesom a Errolom Flynnom a zosobášila sa s Patom DeCiccom, oveľa starším agentom a mafiánom, za ktorého bola vydatá iba štyri roky.
„Matka ju v tom podporovala a videla v tom príležitosť, ako ju oddeliť od tety Gertrudy,“ hovorí Cooper. „Bola to jasná motivácia pre peniaze a tiež útok na Gertrudu.“
Manželstvo ani dobré vzťahy s matkou však Glorii dlho nevydržali. S DeCiccom sa rozviedla v roku 1945, keď mala 21 rokov a neskôr ho označila za násilníka. Nasledujúci rok prestala matke vyplácať časť zvereného majetku.
„Chudobná pani Vanderbilt dostala dve pekné pracovné ponuky,“ napísal International News Service v roku 1946 po tom, ako Gloria pozastavila svojej matke financie. Morgan Vanderbilt sa mohla stať buď učiteľkou tanca, alebo filmovou herečkou. Spolu so sestrou Thelmou mali firmu na výrobu šiat, robila reklamu na krém Pond’s a dokonca predávala bábiky.
Matka a dcéra Vanderbiltové sa po 15 rokoch opäť stretli. Podľa Coopera však nikdy nemali medzi sebou vzťah, aký je pre matky s dcérou typický.
Hneď po rozvode s DeCiccom sa vydala za skladateľa Leopolda Stokowského, ktorý bol o 42 rokov starší. Mali spolu dve deti, Stana a Chrisa (Chris sa od rodiny dištancoval). Po desiatich rokoch sa pár rozviedol a Gloria sa o necelý rok neskôr znovu vydala za režiséra Sidneyho Lumeta. Boli manželmi osem rokov.
2016 Bravo Media LLC
Šťastie až na štvrtýkrát
Jej štvrté a posledné manželstvo bolo so spisovateľom a hercom Wyattom Cooperom a trvalo až 15 rokov do jeho smrti. Ako sama hovorí, Gloria sa práve počas tohto manželstva naučila byť súčasťou skutočnej rodiny.
„Nemala predstavu, čo je to rodina… Určite nevedela veľa o výchove detí,“ hodnotí Cooper, aká bola jeho matka, kým sa vydala za jeho otca. S Cooperom mala dvoch synov: Andersona a Cartera. V roku 1988 spáchal Carter vo veku 23 rokov samovraždu skokom z matkinho podkrovného bytu.
Gloria po otcovi zdedila záľubu v míňaní peňazí. Veľké rodinné bohatstvo Vanderbiltovcov je už dnes z veľkej časti preč. V roku 2014 Cooper povedal rozhlasovému moderátorovi Howardovi Sternovi, že jeho mama mu dala jasne najavo, že žiaden trustový fond už neexistuje. Keď v júni 2019 zomrela, Stan údajne zdedil jej manhattanský byt a Cooper zvyšok majetku, ktorý sa odhaduje na necelých 1,5 milióna dolárov.
Gloria podľa svojho syna tvrdo pracovala na tom, aby sa presadila vo svete. „Zúfalo túžila žiť v dome s bielym plotom, mať rodinu, deti a stabilitu,“ hovorí Cooper. „Ale keď ju získala, nestačilo jej to.“
Vďaka túžbe presadiť sa vyskúšala Gloria Vanderbilt dlhý zoznam viac či menej úspešných kariér. Keď mala 30, dostala menšie herecké roly v niekoľkých divadelných hrách a televíznych reláciách. Venovala sa aj móde a často sa jej pripisuje výroba prvých značkových džínsov na svete.
Licenciu na ich výrobu nakoniec predala módnemu konglomerátu Murjani Corporation. Jej charakteristické modré džínsy sa stali módnou ikonou takmer okamžite po ich uvedení na trh v roku 1976.
Boli také populárne, že Cooper s bratom počítali, koľko ľudí má na zadku nalepenú visačku „Gloria“. Preslávila sa aj ďalšími módnymi kolekciami, sériou parfumov s L’Oréal a neskôr ako maliarka, ktorá niekoľkokrát úspešne vystavovala v galériách.
Podľa Coopera to všetko robila preto, aby sa zbavila škandálu, ktorý ju preslávil. „Chcela niečo v živote dokázať a nebyť definovaná len tým, čo sa jej stalo v detstve. “
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Madeline Berg.
