V Richardson High School v Texase prichádza ráno pred deviatou do budovy 2 800 študentov. V rukách majú telefóny a vrecká. Pri vchodoch do budovy zamestnanci kontrolujú, či sú telefóny vypnuté a sledujú, ako ich študenti vkladajú do vreciek.
Tie sa potom zatvoria a po zvyšok dňa sú neprístupné. Študenti ich majú v taškách, až kým nejdú domov. Vtedy im pri odchode vrecká otvoria pomocou špeciálnych Yondr magnetov umiestnených pri východoch zo školy a študenti sa opäť dostanú k telefónom.
„Ten rozdiel je ako noc a deň,“ povedal koncom augusta pre Forbes Martin Russell, učiteľ histórie na tejto škole.
„Študenti sa opäť zapájajú. Pýtajú sa otázky. Nemusím všetko stále opakovať, ako som to musel robiť, keď mali mobilné telefóny prístupné. Pracujú spolu a nesnažia sa utiecť z triedy ako predtým.“
V okrese Richardson Independent School District dnes vrecká používa 12-tisíc študentov. Sú však len časťou rýchlo rastúceho hnutia, ktoré chce dostať smartfóny preč nielen z tried, ale aj zo školských chodieb, jedální, šatní a ďalších priestorov.
Najpopulárnejšou technológiou v tomto smere sú patentované uzamykateľné magnetické vrecká za 30 dolárov od spoločnosti Yondr, startupu spusteného v San Franciscu pred desiatimi rokmi. Vtedy podľa zakladateľa a CEO spoločnosti Grahama Dugoniho vyznieval koncept priestorov bez telefónov ako „nemožný“ a „šialený“.
„Veľa ľudí vníma problém telefónov v školách alebo telefónov v spoločnosti a všetkého, čo s nimi súvisí, ako džina, ktorého nie je možné vrátiť späť do fľaše,“ povedal Dugoni pre Forbes. „Náš prístup však ukazuje, že sa to dá.“
Nebezpečenstvo skryté v obrazovke
Počet škôl, okresov a štátov, ktoré obmedzujú alebo zakazujú študentom telefóny, stúpa, pretože dôsledky sociálnych médií a potenciálne škody, najmä na duševnom zdraví detí, sú teraz horúcou témou. Niektorí tínedžeri podľa údajov z výskumu spoločnosti Pew Research z roku 2023 uvádzajú, že sociálne médiá používajú „takmer neustále“.
Spoločnosť tiež zverejnila štatistiky z tohto leta, ktoré ukazujú, že väčšina stredoškolských učiteľov v USA tvrdí, že študenti, ktorí sú rozptyľovaní v triede telefónmi, sú „veľkým“ problémom.
Existujú tiež obavy z kyberšikany, ktorá zahŕňa tínedžerov vytvárajúcich pomocou AI deep fake nahé fotky ich spolužiakov, a tiež z porušenia súkromia, pretože študenti sa obávajú, že môžu byť kedykoľvek nafilmovaní a tieto videá by sa mohli stať virálnymi.
„Najlepší spôsob, ako naučiť mladých ľudí orientovať sa v digitálnom svete, je dať im aspoň šesť, osem hodín denne od neho oddych, aby pochopili rozdiel,“ povedal Dugoni. „To bol vždy náš prístup.“
Vrecká do každej školy
Okresné pravidlá alebo štátne zákony, ktoré zasahujú proti používaniu smartfónov (a niekedy aj osobných zariadení, ako sú notebooky a slúchadlá) v školách, sa rýchlo rozširujú.
Celoštátne zákony nadobudli účinnosť na Floride, v Louisiane a Indiane, zatiaľ čo Južná Karolína, Minnesota, Ohio a Virgínia schválili súvisiace celoštátne opatrenia, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť budúci rok.
Kalifornský guvernér Gavin Newsom a guvernérka New Yorku Kathy Hochul presadzujú celoštátne obmedzenia alebo zákazy (Yondr údajne minul 50-tisíc dolárov na lobovanie u úradníkov v New Yorku).
Guvernér Connecticutu Ned Lamont, ktorý zvažuje podobné plány, konkrétne odporučil ako riešenie vrecká Yondr. Niektoré štáty prijali zákony, ktoré vyčleňujú peniaze na pomoc školám zaplatiť za vrecká. Napríklad Pensylvánia pridelila každému svojmu okresu najmenej 100-tisíc dolárov na nákup vrecúšok na smartfóny a v Delaware zákonodarcovia odsúhlasili 250-tisíc dolárov na ich nákup vo verejných stredných školách.
Od dverí k dverám
Predtým, ako Dugoni v roku 2014 založil Yondr, pracoval v investičných poradenských firmách v Atlante a svojom rodnom meste Portland v Oregone, ako aj v neúspešnom startupe v San Franciscu. Po založení startupu Yondr chodil v Bay Area od školy k škole a pokúšal sa predať vrecká. Dnes má so 70 zamestnancami na plný úväzok zabezpečené lukratívne zákazky naprieč celými okresmi a štátmi.
To zahŕňa takmer 400-tisíc dolárovú zmluvu s DeKalb County School District v Georgii, zhruba 300-tisíc dolárové zmluvy s Fort Wayne Community School District v Indiane a Richardson v Texase, takmer 250-tisíc dolárovú zmluvu s Peoria Public Schools District v Illinois, zmluvu za 50-tisíc dolárov so San Mateo-Foster City School District v Kalifornii a 36-tisíc dolárovú zmluvu s Betlehem Central High School na severne štátu New York.
Zmluvy sa líšia v závislosti od počtu študentov (od približne 15 do 30 dolárov na osobu), no vo všeobecnosti zahŕňajú študentské vrecká, samostatné magnety na ich odomknutie, vybavenie na ich skladovanie a osobnú podporu pri implementácii systému.
Foto: Yondr
Dugoni pre Forbes povedal, že Yondr je ziskový a má zákazníkov vo viac ako dvoch desiatkach krajín a všetkých 50 amerických štátoch. Yondr má súkromných investorov, avšak Dugoni odmietol prezradiť ich mená, aktuálne príjmy a ocenenie.
V prvých rokoch pochádzalo 70 percent príjmov spoločnosti Yondr od zákazníkov zo zábavného priemyslu (vrátane Davea Chappella a Alicie Keys), ktorí používali vrecká na svojich koncertoch, a zvyšok pochádzal zo škôl.
„Teraz je to viac než naopak, takže hlavný dôraz pre nás ako pre biznis je vo svete vzdelávania,“ povedal Dugoni. Čoskoro sa budete môcť s vreckami Yondr stretnúť aj v súdnych sieňach a opatrovateľských zariadeniach, čo sú najrýchlejšie rastúce segmenty po školách a koncertoch.
Foto: Yondr
Foto: Yondr
V súčasnosti sú najväčším zákazníkom spoločnosti Yondr školy v New Yorku, kde sa jej vrecká podľa Dugoniho používajú vo viac ako tretine všetkých verejných stredných škôl. Poznamenal, že okrem toho, že sú na stredných školách po celej krajine, „bohužiaľ“ začínajú spolupracovať s rastúcim počtom základných škôl. V minulom roku použilo Yondr viac ako 1 milión študentov, pričom do konca roku 2024 ich počet dosiahne 2 milióny, uviedla spoločnosť.
Yondr sa začal enormne rozrastať v školách po pandémii v roku 2020. „Keď sa študenti vrátili do tried a uvedomili si, čo dokáže spraviť osem až desať hodín denne pred obrazovkou, a rodičia z prvej ruky videli, čo ich dieťa zažíva, myslím si, že došlo k radikálnemu posunu a ľudia si začali uvedomovať, že možno, najmä vo vzdelávacom prostredí, smartfón nie je nevyhnutne nástrojom, ktorý je užitočný pri učení. Bol skôr rozptýlením a barličkou,“ povedal Dugoni pre Forbes.
„Ľudia sa stali oveľa, oveľa vnímavejšími k tejto myšlienke a my sme už nemuseli vysvetľovať, prečo je Yondr dôležitý.“
Škálovanie v školách však nebolo bez problémov. Ako prvá generácia, ktorá vyrastala so smartfónmi a sociálnymi médiami, mali študenti krízy, organizovali petície a dokonca robili protesty voči novým pravidlám. Niekedy dokonca protestovali rodičia. Školy, ktoré prijali polovičné opatrenia, napríklad umožnili používanie telefónov mimo tried, tiež zistili, že sú tieto opatrenia menej efektívne a ťažko sa presadzujú.
Na TikToku a YouTube sa zase objavili videá zobrazujúce spôsoby, ako vrecká Yondr otvoriť bez magnetov, ktoré mali stovky tisíc pozretí (Yondr neodpovedal na otázku, ako to rieši).
Spoločnosti Yondr sa tieto prekážky podarilo prekonať tak, že neponúka iba samotné vrecká, ale tiež širší inštruktážny program – tvorený prevažne bývalými pedagógmi –, ktorý pomáha školám vytvárať pravidlá a postupy, poskytuje im školenia a podporu, aby bol ich prechod na Yondr úspešný. Spoločnosť tiež zhromažďuje údaje zo škôl, aby vedela zmerať svoj vplyv, vrátane koncoročných známok, dochádzky a zmien v správaní študentov. Údaje podľa Dugoniho ukázali pokles v disciplinárnych problémoch, ako aj zlepšenie výsledkov testov a angažovanosti.
„Ak sa chcete pokúsiť zmeniť kultúru v škole, nestačí tam len poslať produkt. Musíte získať podporu celej komunity,“ povedal.
Podobné vzdelávacie snahy prebiehajú aj v rámci neziskovej organizácie Phone-Free Schools Movement, ktorú minulý rok založili matky tínedžerov narodených v čase, keď vyšiel iPhone, a národnej skupiny Fairplay presadzujúcej bezpečnosť detí. Tieto spoločnosti vydali v lete s pomocou sociálneho psychológa Jonathana Haidta, autora knihy „The Anxious Generation“, bezplatnú príručku o tom, ako čo najlepšie zaviesť a spravovať celodenné školské prostredie bez telefónov bez toho, aby to rodičia odmietli.
Hlasy proti
Rodičia, ktorí sa stavajú proti plánom na elimináciu smartfónov v školách, sa obávajú najmä o bezpečnosť a o to, že sa s deťmi počas núdzových situácií, ako je napríklad strelec v škole, nebudú môcť spojiť. Odborníci na bezpečnosť a ochranu však opakovane varovali, že telefóny môžu v skutočnosti v takýchto situáciách ohroziť bezpečnosť študentov.
„Naše bezpečnostné protokoly, ktoré sú tvorené našimi partnermi v oblasti orgánov činných v trestnom konaní, sú, že triedy majú byť zamknuté, má v nich byť ticho, tma a majú byť zabarikádované,“ povedal Tim Clark, hovorca Richardson Independent School District v Texase.
„To ticho je veľmi dôležité. Ak je v škole zlý človek, tak načúva. Ak sú všetky deti na mobilných telefónoch, ktoré pípajú, niekto im volá, pokúšajú sa niekomu zavolať a všetci komunikujú s rodičmi, je to v rozpore s tým, čo chceme vidieť.“
Spoluzakladateľka hnutia Phone-Free Schools Movement Mileva Repasky poukázala na to, že aj mimo núdzovej situácie rodičia zasahujú do školského života svojich detí, keď ich počas dňa kontaktujú.
„Skutočnosť je taká, že zakaždým, keď oslovíme naše deti, spôsobíme rozrušenie,“ povedala Repasky, ktorej dospievajúci syn zápasí s problémami duševného zdravia, ktoré ešte zhoršujú sociálne médiá. „Musíme do škôl vrátiť trochu viery, že naše deti sú v bezpečí, je o ne postarané a musia sa vedieť sústrediť na vzdelávanie.“
Po ukončení tretieho týždňa bez telefónov na Richardson High znejú jedálne a chodby školy živo. „Bol som veľmi, veľmi príjemne prekvapený, ako hladko išlo zavádzanie vreciek Yondr,“ povedal pre Forbes riaditeľ školy Richardson High Chris Choate.
„Človek by si myslel, že odobratie telefónu tínedžerovi bude preňho obrovský problém,“ uviedol, „a väčšina spätnej väzby, ktorú dostávame od našich študentov, je, že je to v poriadku, nie je to také zlé, ako si mysleli, aspoň sa reálne porozprávajú s priateľmi.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Alexandra S. Levine.
