Určite sa jednohlasne zhodneme na tom, že rok 2020 nebol ani zďaleka taký, aký sme si vlani na Silvestra vysnívali, želali či sľúbili. Kto už by mal natoľko bujnú fantáziu, aby si vôbec predstavil všetky výzvy, ktoré si pre nás pripravilo nasledujúcich 12 mesiacov? Ak netušíte, ako sa rozlúčiť s ťažkým rokom, tak je tento článok určený presne pre vás.
Vo Forbes Slovensko sme totiž oslovili skupinu odborníkov z oblasti psychológie, ktorí sa v krátkych úvahách zamysleli nad tým, ako dať bodku za uplynulým rokom. Môžeme mu odpustiť, zamyslieť sa nad tým, čo nás postretlo či vložiť nádej do obdobia, ktoré sa dostaví posledným úderom polnoci.
Hana Ševčíková
Spomeňme si na tri veci, ktoré sme tento rok museli oželieť, alebo boli inak, ako sme zvyknutí. Nechajme vyplaviť všetky pocity, ktoré prídu, či už vo vnútornom monológu alebo v rozhovore s niekým blízkym. Skúsme preskúmať, čo všetko bolo inak, čo na tom pre nás bolo náročné, prípadne čo bolo nové, zaujímavé, obohacujúce a či sme sa vďaka tomu naučili niečo nové o sebe alebo svojich vzťahoch.
Tiež skúsme porozmýšľať, vďaka čomu sme to zvládli, alebo čo by sme potrebovali, aby sme to zvládnuť dokázali. Ak aj prídu silné emócie, nebráňme sa im, skúsme ich prijať, uniesť, dať im čas a priestor. Vnímajme, čo by sme v tom momente potrebovali. Možno to nemusí byť nič veľkolepé, iba objatie, šálka horúceho čaju, nádych chladného vzduchu.
Potom si predstavme aspoň tri zážitky, stretnutia, výlety alebo rozhovory, ktoré sme tento rok mohli zažiť napriek tomu, že bol iný. Malo by to byť niečo, pri čom nám bolo dobre, čo sme si mali možnosť vychutnať. Doprajme si spomienky do najmenších podrobností, ich atmosféru, časové a priestorové súradnice. Zapojme do toho všetky zmysly, či už v rozhovore alebo v spomienkach vo svojom vnútri.
Jana Sloviková
Rok 2020 bol pre väčšinu z nás iný. Náročnejší, sprevádzaný neistotou, obavami nielen o seba a svoje zdravie, ale aj o svojich blízkych. Priniesol mnohé obmedzenia, ktoré nám naštrbili bežný komfort a možno aj pozmenili plány. Keď sa však trošku zamyslíme, určite dokážeme nájsť aj zopár pozitív. Boli sme donútení spomaliť. Pozastaviť sa, aby sme sa mohli lepšie rozhliadnuť vôkol seba, uvedomiť si, čo je pre nás dôležité a podstatné.
A možno práve to je dôležité v tomto momente, kedy sa uzatvára jeden rok nášho života a vstupujeme do nového obdobia. Na Silvestra si zvykneme dávať záväzky či predsavzatia, ktoré sa nám možno sčasti podarí naplniť, možno nie a sú pre nás len zdrojom sklamania. Nový rok v sebe nesie symbol akéhosi nového začiatku. Na to, aby sme ho správne a sami pre seba čo najefektívnejšie uchopili, sa skúsme opäť na chvíľu pozastaviť a zamyslieť.
Nie nad tým, čo sa nám nepodarilo, čo nám nevyšlo, čo nás zranilo. Práve naopak. Skúsme načrieť hlbšie a hľadať to, čo nám rok 2020 priniesol lepšie, nové, iné. Pátrajme po drobnostiach, ktoré nás v niečom posilnili a obohatili. Kráčajúc do tohto nového obdobia sa skúsme sústrediť na faktory, ktoré nám môžu byť v roku 2021 nápomocné. Nesľubujme si prevratné zmeny, vezmime si so sebou pár konkrétnych maličkostí, ktoré budeme schopní po malých krôčikoch ďalej rozvíjať, alebo v nich aspoň zotrvať.
Lenka Sokolová
Keď sa s niekým lúčime, často dúfame v ďalšie stretnutie. Blíži sa však koniec náročného roka a mnohí dáme roku 2020 radi navždy zbohom. Vízia nového roka sa viac ako kedykoľvek predtým spája s nádejou v pokojnejší život. Napriek tomu nemusíme na uplynulý rok spomínať len v zlom. Skúsme sa za ním naposledy obzrieť a zodpovedať si zopár otázok: Čo nás tento rok urobilo šťastnými? Čo nás tento rok naučil? Na čo sme si tento rok našli čas? A čo si z tohto roka chceme zobrať do ďalšieho života?
Možno prídeme na to, že okrem neistoty a obáv nám tento rok priniesol aj priestor pre sebareflexiu, spomalenie hektického života či prehodnotenie priorít. Nezabudnime na to, keď si budeme dávať predsavzatia do roku 2021. A možno je to aj signál, že by sme záver roka mali stráviť v pokoji a zodpovedne. Presne tak, aby nám rok 2021 priniesol všetko to, čo nám v roku 2020 chýbalo.
Mnohí dáme roku 2020 radi zbohom a budeme dúfať, že nasledujúce obdobie bude pokojnejšie. Ilustračné foto: Pexels.com/cottonbro
Martina Bačová
Oslava príchodu nového roka je vždy spojená s hlučnou zábavou. Rozlúčka s tým starým si však viac zaslúži dôstojné ticho. Životom, rokom, jednotlivými udalosťami sme zvyknutí preletieť. Len pri spomalení a v tichu sa môžeme ešte raz pristaviť pri tom, čo bolo. V reflexii si prejsť jednotlivé udalosti uplynulého roka, a položiť si tieto otázky.
Čím sme si za ten rok prešli? Čo bolo ťažké, smutné, boľavé? Je niečo, čo sme do dnes neprijali? Ak áno, môžeme tak urobiť? Aké boli šťastné, radostné, pekné chvíle? Obohacujúce stretnutia? Čo nás povzbudilo? Čo sme dokázali? Čo sme sa naučili? Čo z toho si chceme ponechať aj ďalej? Môžeme za toto všetko ťažké a boľavé aj radostné a pekné byť vďační?
To všetko k nám patrí, aj o tom bol náš uplynulý rok, aj to sme my. Často si prajeme, aby bol nový rok lepší, krajší, šťastnejší. A rok 2020 nám ukázal, ako málo vieme ovplyvniť to, aby to tak skutočne bolo. Čo však naozaj ovplyvniť môžeme, je to, akými ľuďmi chceme ďalej byť. Láskavejšími, milšími, ohľaduplnejšími, súcitnejšími k druhým aj k sebe. Vďačnejšími. A s nádejou môžeme vkročiť do nového roka.
Eva Černičková
Rok 2020 sa chýli ku koncu a prichádza čas bilancovania. Zamyslime sa nad všetkým pekným, čo sme zažili za tento rok. Čo nám prinieslo príjemné pocity, momenty radosti? Pospomínajme si na tieto okamihy a odložme si ich na horšie časy, aby sme z nich mohli čerpať silu a nádej do budúca. Poďakujme za to v mysli. Často sme bohatší, ako si myslíme. Nedostatok niečoho, čo sme považovali za samozrejmosť, môže byť príležitosť uvedomiť si svoje hodnoty, pomenovať si nanovo, čo je naozaj dôležité.
A aby mohla nasledovať aj nejaká zmena, je dôležité urobiť úpravy v našom správaní, nastavení, aby sme novoobjavenú skutočnosť vložili do života. Takto sa z poznania stane rastová príležitosť a náš život môže mať novú kvalitu. Rok 2020 priniesol aj nejaké straty. Niekomu väčšie, niekomu osobnejšie, niekomu tie najbolestivejšie. Straty bolia, pýtame sa, prečo sa stali práve nám a práve teraz.
Skúsme namiesto toho hľadať hlbší zmysel, a to ten, akým smerom nás táto zmenená situácia posúva, aký zmysel môžeme dať tomu, čo sa udialo, ako nás to môže zmeniť k inému, snáď lepšiemu fungovaniu na svete. Podržme si v sebe nádej pre lepší zajtrajšok, prenesme si do neho všetko to pekné, čo máme zažité, a tvorme nové príležitosti na šťastie pre seba a svoje okolie. Nemusíme čakať na dobu, keď koronavírus zmizne, poďme dnes do zmeny. Nečakajme na nový rok, začnime robiť veci inak už dnes.
Denisa Zlevská
Nedávajme tento raz bodku za končiacim sa rokom, ale skúsme ho ukončiť tromi bodkami. Tri bodky symbolizujú plynutie, teda to, že nič vlastne nekončí. Tento rok je časťou našej histórie, ktorá pokračuje, a posledný deň v roku je len akýmsi míľnikom, šancou pre jeho revíziu. Urobme si krátku reflexiu toho, čo chceme, aby pokračovalo bez zmeny a čo naopak potrebuje iný scenár, aby sa kapitola nezopakovala.
Takto sa môže zrodiť vďačnosť za to, čo funguje, ale aj motivácia k novému, lepšiemu. Jednou z brán, cez ktorú je užitočné vstúpiť do nového roka, je odpustenie. Prečo? Psychológ Jaro Křivohlavý vyslovil veľmi silnú myšlienku: „Odpustenie je spôsob, ako zabrániť tomu, aby nám minulosť diktovala, ako má vyzerať budúcnosť.“ Odpustenie je cesta, po ktorej kráčajú dvaja. Ten, komu bolo ublížené a ten, kto ublížil. Je to čin premeny oboch aktérov. Aktom, ktorý má silu tvoriť budúcnosť vzájomného vzťahu a kultivovať ho.
Majme odvahu povedať „prepáč“ a darovať „odpúšťam ti“. Mnohí si myslíme, že týmto sa všetko končí, no nie je to tak. Chýba ešte jeden krok. Moment odpustenia nás oslobodzuje k tvorbe obrazu toho, ako vzťah pôjde ďalej. Možno to nepôjde hneď, možno to bude stáť viac úsilia, času, ale nezutekajme z cieľovej roviny. Prepáč totiž nestačí. Potrebujeme nájsť nové dohody či dospieť k osobným záväzkom k zmene. Prepáč totiž potrebuje čin a čin potrebuje čas. A tým je možno nastávajúci rok.
Tibor Hrozáň
Ako by mal človek vkročiť do roku 2021 s vierou, že sa všetko zlepší? Viete, čo je najčastejším zdrojom utrpenia? Tak, čo si teda myslíte? Skúste si odpovedať nahlas. V poriadku, ak máte odpoveď, tak vedzte nasledovné: „Najčastejším zdrojom môjho utrpenia je moje očakávanie.“ To, ktoré ste si sami skoncipovali, ale ktoré sa podľa vašich predstáv nenapĺňa.
Do nového roku by som odporučil, nech nikto neočakáva návrat stavu a spôsobu žitia, aký bol pred pandémiou. Koronavírus zmenil svet. Ak chcete žiť v roku 2021 spokojne, tak sa snažte ku každému jeho dňu a ku vášmu životu stavať aktívne a tvorivo. Postoj a očakávania, kedy už zase bude, ako bolo, vás iba privedie k nespokojnosti a sklamaniu.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
