Ľudia nás často vyhľadávajú, keď potrebujú zmenu, posun alebo pocit prijatia, vraví Ďaďová

Vďaka nim sa môžu ľudia realizovať na projektoch, ktorými zlepšujú kvalitu života v našej krajine, učia sa aktivizmu a líderským schopnostiam. „Majú moc zmeniť veci okolo seba a chcú si vyskúšať niečo praktické,“ vysvetľuje manažérka Sokratovho inštitútu Jana Ďaďová s tým, že ľudia vyhľadávajú ich organizáciu najmä vtedy, keď potrebujú zmenu v živote.

V rozhovore pre Forbes prezradila, aké problémy účastníci programu riešia, ako funguje financovanie neziskového sektoru, čo sa im podarilo vybudovať a prečo je činnosť občianskych združení taká dôležitá pre spoločnosť.

„Snažíme sa, aby ľudia boli vnímaví voči svojmu okoliu a aby zlepšovali svoje mesto alebo obec. Naučia sa pritom veľa praktických zručností, ako napríklad doťahovanie vecí dokonca, vytrvalý prístup, hľadanie dlhodobých a udržateľných riešení, ako pri tom nevyhorieť alebo ako hľadať spojencov,“ opisuje Ďaďová.

Program odhaľuje hodnoty ľudí

Ako by ste čitateľom predstavili Sokratov inštitút?

Je to vzdelávací priestor pre dospelých, v ktorom ich učíme praktické zručnosti – od toho, ako spraviť vlastný verejnoprospešný projekt až po udržateľný životný rozvoj. Všetkých účastníkov vedieme k občianskemu aktivizmu a líderstvu.

Až 86 percent našich absolventov tu ostáva žiť a neodchádzajú do zahraničia. To mi dodáva nádej, že to má zmysel.
Jana Ďaďová

Aký problém najčastejšie riešia účastníci vášho programu?

Hľadajú novú komunitu zaujímavých ľudí. Ľudia nad 30 rokov riešia zmenu kariérneho smerovania, prípadne sú na nejakej životnej križovatke a potrebujú väčšiu zmenu v živote. Zvažujú napríklad, či odísť do zahraničia, alebo ostať na Slovensku. Mamičky po materskej zas hľadajú cestu, ako sa ďalej posunúť.

Súčasťou vzdelávacieho programu sú rôzne aktivity. Foto: Soňa Sadloňová

Študenti nášho programu v kategórii do 30 rokov skôr hľadajú pocit bezpečia, prijatia, zároveň potrebujú mať pocit, že majú moc zmeniť veci okolo seba a chcú si vyskúšať niečo praktické, lebo škola im často ponúka len teoretické poznatky.

Závislí od pomoci

Ako funguje financovanie Sokratovho inštitútu?

Náš ročný rozpočet je od 100- do 120-tisíc eur. Približne 40 percent z toho tvoria poplatky účastníkov, 10 percent sú pravidelné alebo jednorazové dary z našej komunity a zvyšných 50 percent tvoria rôzne granty či firemné partnerstvá.

Ako občianske združenie sme závislí od pomoci externých inštitúcií. Je to najmä preto, aby sme pomohli mladým ľuďom dofinancovať program, ktorý by bol pre nich v plnej sume nákladný. Ten stojí približne 2 500 eur, ale vďaka finančnej pomoci našich partnerov im stačí uhradiť 20 percent.

Vaše projekty stoja na spoločensky zodpovednom prístupe. Nemala by to byť úloha štátu a štátnych inštitúcií?

Hoci má štát veľa rezerv, zastávam myšlienku, že naša spoločnosť musí byť postavená aj na aktívnych a vnímavých občanoch. V tom vidím silu občianskych združení. Mali sme veľa podnetov, na ktoré štátne inštitúcie nestíhali reagovať vždy tak rýchlo ako občiansky sektor. Naša úloha tkvie v tom, že prichádzame s inováciami, ktoré testujeme. V tom druhom kroku by malo byť už na štáte, či overený nápad aplikuje na celoslovenskú úroveň a preberie aj financovanie týchto aktivít.

Rozvoj miest aj ľudí

Ktoré zrealizované projekty v rámci vášho programu považujete za najzaujímavejšie?

Zaradila by som sem vybudovanie aktívnej cyklistickej komunity v Nitre, kde neskôr začali naši absolventi spolupracovať s developerom na vybudovaní nových cyklotrás v tomto meste. Ďalej je to napríklad založenie prírodného cintorína vo Zvolene, ktorý je prvý svojho druhu na Slovensku, či projekt na liečenie detských tráum pomocou skupinovej psychoterapie. Okrem toho naši účastníci realizovali projekty pre seniorov, pre rozvoj turizmu či kultúrneho vyžitia v mestách a na vidieku.

Aké sú vaše odporúčania pre zlepšenie stavu environmentálnych a spoločenských problémov na Slovensku?

V prvom rade by sme mali začať od seba. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že kým sa ako jednotlivci neuskromníme a nezačneme sami robiť kroky, tak to za nás nikto nevyrieši. V druhom rade by sme mali ostať vnímaví a aktívne sa zaujímať, čo sa okolo nás deje.

Sokratov inštitút

Vzdelávací program funguje od roku 2013 pod environmentálnym občianskym združením Živica. Doteraz sa im podarilo zrealizovať viac ako 150 projektov a získali aj medzinárodné ocenenie za globálne vzdelávanie a inovácie GENE AWARD. Vydali tiež desať kníh, z toho jeden bestseller „Dobrú noc a pozor na hady“ od Daniela Everetta.

Zakladateľmi sú šachový veľmajster a lektor kritického myslenia Ján Markoš, odborník na vzdelávanie Juraj Hipš a vysokoškolská pedagogička Zuzana Gallayová.

Aké plány chystáte s týmto projektom do budúcna?

Chceme sa zamerať na kvalitu programu. Často cítime tlak, že musíme rýchlo rásť. Nám ide skôr o pomalú, ale udržateľnú zmenu.

Druhá oblasť, ktorú chceme zlepšiť, je práca s absolventmi: sieťovať ich a využiť ich potenciál. Najbližší plán sa týka usporiadania 12. ročníka programu, do ktorého sa môžu záujemcovia prihlásiť do konca februára.

Prečo pokladáte svoju činnosť za kľúčovú pre Slovensko?

Z vlastnej skúsenosti vidím, že podobné vzdelávacie programy, nie iba náš, pomáhajú mladým aktívnym ľuďom budovať si podpornú komunitu, vďaka ktorej tu chcú zostať. Keď tu máte kamarátov, ktorí sú vám oporou, tak sa vám tieto vzťahy ťažšie opúšťajú. Z praktického hľadiska: práve ten projekt, ktorý budujú na Slovensku, ich tiež viaže k tejto krajine. Účastníci majú pocit, že sa im tu podarilo niečo dosiahnuť. Vďaka takýmto dlhodobým projektom vidia výsledky svojej práce a aj to, že môžu niečo zmeniť.

Sokratov inštitút učí ľudí bádať, spolupracovať a aktívne sa zaujímať o svoje okolie. Foto: Uršuľa Mičovská

Čo vás osobne inšpirovalo k vedeniu tohto projektu?

Baví ma jeho rozmanitosť. Stretávam veľa inšpiratívnych a výnimočných ľudí. Zároveň je pre mňa dôležité prispieť k tomu, aby sa Slovensko rozvíjalo. Chcem tu zostať, lebo verím v budúcnosť tejto krajiny. Aj vďaka ľuďom, s ktorými tu pracujem, vidím, že mladým na Slovensku záleží. Až 86 percent našich absolventov tu ostáva žiť a neodchádzajú do zahraničia. To mi dodáva nádej, že to má zmysel.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

11/2024 – Na ťahu