Príbeh o sne Štefana Kleina je, povedané s nadsádzkou a jemným pátosom, plný vzletov a pádov. Projekt lietajúceho auta AeroMobil slovenský konštruktér pred rokmi opustil a firma ohlásila koniec. Klein sa ale nevzdal a dopravný prostriedok ako vystrihnutý zo sci-fi filmov je stále v hre.
Konštruktér a modelár Štefan Klein sníval od 90. rokov, že pretaví do reality svoj sen o lietajúcom aute.
„V roku 1989, keď som robil diplomovku, som vôbec nerozmýšľal nad tým, že by som lietajúce auto vyrábal. Pre mňa to bol úplne naivný sen, ktorý sa prepojil s novembrom 89. Bol to sen o slobode. Lietanie pre mňa bola sloboda,“ zaspomínal na porevolučné časy Klein pre Denník N v roku 2017.
Klein v rozhovore prezradil, že postupne sa po zmene režimov stalo lietajúce auto jeho životnou témou. Postupne tak vytvoril viacero prototypov, ktoré sa snažili odlepiť od zeme a nabrať s nimi aspoň provizórnu výšku.
Ako Klein prezradil, v ďalšej fáze uvažoval nad čo najbezpečnejším prototypom a založením firmy. AeroMobil vznikol ako eseročka v roku 2010 a ku Kleinovi sa pridal podnikateľ Juraj Vaculík, ktorý stojí za reklamkou Made by Vaculík. Postupne sa z investora stal spolumajiteľom firmy.
„Vložil som do AeroMobilu v podstate skoro všetky svoje úspory. Veľmi rýchle som ale zistil, že pomáhať iba finančne nebude stačiť, ale bude potrebné, aby som sa zapojil do projektu aj aktívne manažérsky,“ okomentoval vstup do firmy Vaculík v roku 2015 pre portál Startitup.
Po roku 2010 firma predstavila viacero prototypov. Prortotyp lietajúceho auta 2.5 Klein s Vaculíkom predstavili na veľtrhu v kanadskom Montreali SAE Aerotech. Denník Pravda v tom čase Kleinov prototyp opísal skôr ako jazdiace lietadlo, než lietajúce auto.
Kostra vtedajšieho prototypu sa skladala z oceľového rámu, na „palubu“ sa zmestili dvaja členovia posádky a auto s vyklopenými krídlami malo rozpätie dokopy 8,2 metra.
Moderný voz nevážil ani pol tony, na ceste vedel dosiahnuť rýchlosť 140 kilometrov za hodinu a vo vzduchu 200 kilometrov za hodinu. Vyhliadky Aeromobilu v tom čase boli optimistické a spoločnosť plánovala prísť s treťou a finálnou verziou prototypu a rozbehnúť predaj v Severnej Amerike.
S ďalším prototypom firma naozaj vyrukovala a do firmy vstúpil prvý investor, a to venture fond LRJ Capital. Neskôr fond z projektu odstúpil. V roku 2015 sa lietajúce auto zrútilo počas skúšobného letu na nitrianskom letisku. Prototyp pilotoval samotný Klein, no po aktivácii padáku vyšiel z nehody s ľahšími zraneniami.
Odchod a vývoj dvoch lietajúcich áut
Postupne sa začalo čoraz viac hovoriť o nezhodách medzi Kleinom a Vaculíkom, čo vyvrcholilo v roku 2017 odchodom Kleina, „otca zakladateľa“ z firmy AeroMobil. V tom istom roku Patrick Hessel stojaci za spoločnosťou c2i do Aeromobilu vstúpil ako investor.
„Juraj chcel ísť už viac biznisovo, ja stále technicky. Moje uvažovanie bolo viac orientované na dokončenie prototypu v intenciách startupu, teda organizovanie vývoja v malom tíme,“ povedal pre Forbes v roku 2017 Štefan Klein.
„Juraj začal vytvárať firmu vo väčšom meradle, finančne náročnejšiu a doplnenú o odborníkov zo zahraničia. Vznikli dve vývojové prostredia, z ktorých jedno bolo poddimenzované, nenašla sa koexistencia. Zistil som, že vo vlastnej firme nie som schopný zrealizovať to, po čom som celý život túžil,“ dodal.
Klien sa s Vaculíkom profesijne rozišli, no dohodli sa, že konštruktér môže naďalej pracovať na lietajúcom dopravnom prostriedku, ak nebude používať patenty, ktoré vytvoril pre Aeromobile. Klein tak nad svojim snom nezlomil palicu ani po odchode zo spoločnosti a začal pracovať na novom projekte pod názvom AirCar.
V jeden moment sa síce na Slovensku pracovalo na dvoch lietajúcich autách, jedno z nich ale roky vývoja prežilo a druhé pohltilo vývojové peklo.
Milióny od štátu
Oficiálny web Vaculíkovho Aeromobilu sa dá zobraziť aj dnes. Je plný vizuálne podmanivých fotografií lietajúceho auta a videí o ambicióznom projekte.
„Lietanie v aute môže byť vzrušujúcejšie ako jazda po ceste. Okrem toho, že vo vzduchu neexistujú žiadne rýchlostné limity a dopravné zápchy, je tu pocit vzrušenia, ktorý pramení z úchvatných výhľadov a neobmedzenej slobody,“ píše sa na webe.
Vizualizácie AeroMobilu. Foto: AeroMobil (archív)
Podľa internetovej stránky sú partnermi projektu Európska únia a slovenské ministerstvo dopravy a hospodárstva. Podľa portálu Žive.sk spoločnosť získala od investorov 25 miliónov eur.
Do projektu nalial financie aj štát. Podľa Centrálneho registra zmlúv priklepol rezort školstva Aeromobilu stimuly „vo forme dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu“.
Dotáciu získala druhá firma Kleina a Vaculíka s názvom AeroMobil R&D založená v roku 2015. Išlo o sumu takmer šesť miliónov eur. Ako podčiarklo Žive.sk, v roku 2019 aeromobil finančne podporila štátna firma Slovak Investment Holding.
Išlo o návratnú formu kapitálového financovania z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne z Operačného programu Výskum a inovácie. V tomto prípade išlo pôvodne o sumu 2,8 milióna eur, ktorá bola postupne navýšená.
Koniec veľkého sna
Napriek štedrej finančnej podpore Vaculík minulý rok oznámil, že Aeromobil končí a firmy putujú do konkurzu „Keďže manažment AeroMobilu vyčerpal v týchto dňoch všetky možnosti navýšenia kapitálu, je povinný podať návrh na konkurz,“ citoval spoločnosť portál Žive.sk.
Za výsledkom mali podľa spoločnosti stáť tri faktory. Negatívna nálada na trhu rizikového kapitálu, pokles ohodnotenia spoločností v oblasti mobility a nedôvera trhu k podobne inovatívnym konceptom.
Logo AeroMobilu. Foto: TASR/Michal Svítok
Logo AeroMobilu. Foto: TASR/Michal Svítok
V konkurze
V prípade lietajúceho auta, ktoré má pod palcom Vaculík, ide o dve konkurzné konania. Jedno sa týka firmy Aeromobil s.r.o., (dnes AM-one s. r. o.) a firmy AMRD s.r.o. (dnes AeroMobil R&D, s. r. o.).Druhá menovaná firma svieti v registri úpadcov s 56 pohľadávkami. AM-one má v tom istom verejnom registri 12 pohľadávok.
Ako podčiarkol denník Sme, najväčšia pohľadávku AM-one je vedená voči fondu LRJ Capital, a to v hodnote viac ako dva milióny eur.
Mimochodom, práve prostredníctvom tohto fondu investoval v minulosti jeden z najbohatších Slovákov Ivan Chrenko, ktorý cezeň nalial napríklad 35 miliónov eur do e-commerce nástroja Exponea (dnes Bloomreach) či 1,5 milióna eur do roboporadcu Finax.
Druhým najväčším veriteľom je firma McKinsey & Company, Inc., a to s pohľadávkou viac ako 900-tisíc eur.
Medzi kľúčových veriteľov podľa registrov patrí aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky s pohľadávkou dokopy viac ako 100-tisíc eur. Forbes cez oficiálnu webovú stránku kontaktoval spoločnosť v snahe opýtať sa Vaculíka na aktuality ohľadom firmy. Do vydania článkov nereagoval.
Lietajúce auto AirCar. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Lietajúce auto AirCar. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Kleinov príbeh
Paralelne s Vaculíkovým príbehom pokračoval aj ten Kleinov. Po odchode z firmy na projekt o lietajúcom aute nezanevrel a začal pracovať na ďalšom prototype, tentokrát pod názvom AirCar. Myšlienka lietajúceho dopravného prostriedku zaujala spoluzakladateľa technologickej firmy Eset Antona Zajaca ešte pri značke AeroMobil.
Ako podnikateľ a investor v roku 2021 prezradil pre Denník N, s Vaculíkom sa nedohodol. Napokon sa predsa len lietajúce auto dočkalo podpory spolumajiteľa Esetu, ale až to druhé, ktoré po odchode z AeroMobilu začal budovať Klein. Pred rokmi Zajac pre Denník N priznal, že do Kleinovho projektu AirCar investoval viac ako 1,5 milióna eur.
Anton Zajac stojí pred lietajúcim autom AirCar. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Anton Zajac stojí pred lietajúcim autom AirCar. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Vynálezca Štefan Klein pre Forbes priznal, že kľúčovou pre projekt AirCar bola prvá investícia Antona Zajaca. „Zložité bolo vytvorenie mladého efektívneho tímu ochotného akceptovať aj neštandardné situácie. Paradoxne to, z čoho som mal veľké obavy, sa dnes ukazuje ako jeden z pilierov projektu,“ prezradil Klein viac o vývoji vzkrieseného projektu.
Kleinova reinkarnovaná iniciatíva v podobe AirCar posledné roky zbiera aj výraznú mediálnu pozornosť. Najsledovanejší youtuber sveta MrBeast spomenul Kleinov výtvor vo svojom videu a AirCar si vyskúšal aj veterán elektronickej hudby Jean Michel-Jarre.
Pán Beštia v Nitre
„Prileteli na Slovensko súkromným lietadlom v polovici augusta, niekde sa ubytovali a na druhý deň prišli k nám na nitrianske letisko. O šiestej ráno sme vytiahli aeroplány, natankovali a do pol deviatej sme lietali. Bolo to asi osemdesiat kilometrov. Celé to trvalo možno tri hodiny, všetko si natočili z rôznych uhlov. Boli to takí vyjašení, energickí mladíci,“ opísal Klein pre Forbes spoluprácu s tímom MrBeasta.
Zdá sa, že o Kleinov projekt je záujem aj v zahraničí, čo podčiarkujú správy zo začiatku vlaňajška. Od firmy Štefana Kleina Klein Vision totiž kúpila licenciu na výrobu lietajúceho auta čínska firma Hebei Jianxin Flying Car Technology so sídlom v meste Cchang-čou v provincii Hebei neďaleko Pekingu. Ani jedna strana nešpecifikovala cenovku obchodu.
„Veľmi sa teším, pretože vďaka predaju licencie budeme môcť pokračovať vo vývoji lietajúceho auta a súčasne si ponechať rozhodujúci vplyv na smerovanie firmy,“ povedal Štefan Klein pred mesiacmi k téme.
Zajac o obchode s Čínou
Anton Zajac stojaci za AirCar ako investor pre Forbes prezradil, že lietajúce auto prvýkrát čínskej strane predstavili v roku 2019 na veľtrhu China International Expo. Prezradl, že záujem o futuristické auto bol väčší ako o klasické značky luxusných automobilov. Ako Zajac podčiarkol, postupne začal rásť záujem o AirCar aj v svetových médiách.
„Po získaní certifikácie letuschopnosti mediálny tlak narástol. Dostali sme sa na radar čínskej spoločnosti Hebei Jianxin. Hoci sa táto spoločnosť fokusuje najmä v oblasti chemickej výroby, diverzifikuje svoje portfólio aj v oblasti letectva a okrem exkluzívnej licencie na výrobu AirCar pre čínsky trh, získala aj licenciu na výrobu mimoriadne úspešného slovenského lietadla Shark spoločnosti Shark.Aero zo Senice,“ rekapituloval Zajac.
Marek Mucha. Štefan Klein pred Aircar.
Štefan Klein pred AirCar. Foto: Marek Mucha
Ako dodal, prioritou pre rok 2025 je dokončenie verzie AirCar pre čínsky trh. „Potom budú nasledovať testovacie lety a získanie certifikátu letuschopnosti. Namiesto marketingu plánujeme realizovať ikonické lety do Paríža a Londýna. V USA bude AirCar predstavený už v januári,“ prezradil ešte Zajac.
„Vývoj trvá už viac ako 30 rokov. Už to vypovedá o zložitej ceste a zložitých okamihoch. Každá inovácia vyššieho radu a samotný vývoj je spojená s ľuďmi a so samotnou podstatou tvorby. To prináša akoby nekončiaci proces. Stanovenie kedy nastal optimálny prienik funkcie a formy patrí vždy k veľmi komplikovaným rozhodnutiam, lebo je tam zakódované DNA budúceho produktu. Vždy máte pocit, že stále je čo zdokonaľovať,“ okomentoval ešte pre Forbes konštruktér Klein.
