Zatknutie zakladateľa komunikačnej platformy Telegram Pavla Durova znovu otvorilo jednu z výbušných tém, ktoré rozdeľujú spoločnosť naprieč Európou. Je ňou moderovanie obsahu na sociálnych sieťach, konkrétne monitorovanie a odstraňovanie nelegálneho a nebezpečného obsahu, ktoré ide v rámci európskeho návrhu až na úroveň prelomenia šifrovaných súkromných konverzácií.
Či už ide o šírenie konšpiračných teórií alebo organizovanie nepokojov, aplikácia Telegram sa stala centrom extrémistických aktivít v online priestore. Na druhej strane je vďaka jej uzatvoreným komunikačným skupinám miestom pre otvorenú komunikáciu v krajinách s autoritárskym režimom.
Jej svojský prístup k moderovaniu obsahu znamenal, že sa stala terčom pre vlády, ktoré sa snažia zastaviť trestnú činnosť a šírenie dezinformácií, ktoré môžu destabilizovať spoločnosť. Tu sa dostávame k nedávnej udalosti, kedy bol zatknutý zakladateľ Telegramu Pavol Durov vo Francúzsku. Podľa prokurátorky čelí obvineniu z 12 trestných činov, pretože mal umožniť podvody a pranie peňazí, držanie a šírenie detskej pornografie či drogovú kriminalitu.
Spoluzakladateľ Telegramu Pavel Durov. Foto: TASR
Spoluzakladateľ Telegramu Pavel Durov. Foto: TASR
Spoločnosť vydala vyhlásenie, že dodržiava európske zákony. Po štyroch dňoch vo väzbe nakoniec súd prepustil Durova na kauciu päť miliónov eur s tým, že nemôže opustiť Francúzsko. Za odmietnutie spolupráce mu však stále hrozí až desať rokov za mrežami.
Atakuje miliardu používateľov
Telegram je chatovacia aplikácia, ktorá sa podobá na WhatsApp, má však podobné funkcie, aké nájdete napríklad na Facebooku či na sociálnej sieti X. Bola spustená v roku 2013 a postupne sa stala jednou z najsťahovanejších aplikácií na svete.
V súčasnosti ju využíva okolo 900 miliónov používateľov po celom svete, čo ju radí podľa portálu Statista na štvrtú priečku najpoužívanejších chatovacích aplikácií na svete. Obľúbená je hlavne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Používajú ju napríklad ruskí propagandisti, ale aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Pre porovnanie jej konkurent WhatsApp, ktorý vlastní spoločnosť Meta, má 1,8 miliardy aktívnych používateľov a šifrovaná komunikačná aplikácia Signal má 30 miliónov používateľov, ukazujú údaje z analýzy spoločnosti Sensor Tower, ktoré zahŕňajú len používanie mobilných aplikácií.
Vzostup Telegramu
Telegram vznikol ako projekt dvoch bratov Pavla a Nikolaia Durovcov. Prvý je ruský podnikateľ a druhý je programátor a matematik. Bohatstvo sa im však podarilo nadobudnúť ešte pred založením Telegramu. V roku 2006 totiž založili ruskú sociálnu sieť VKontake.
Potom však Pavol Durov opustil Rusko pre tlak štátnych orgánov, aby im sprístupnil údaje o ukrajinských používateľoch siete. Svoj podiel vo VKontakte predal. Durov povedal, že pod nátlakom predal svoje akcie oligarchom nakloneným Kremľu za 300 miliónov dolárov.
V roku 2013 vznikla četovacia aplikácia Telegram so sídlom v Dubaji a dlhé roky vykazovala nulové tržby. V Roku 2020 Durov oznámil plán na monetizovanie Telegramu. Verzia Telegram Premium, ktorá bola založená už na predplatnom, bola spustená v roku 2022. Používatelia mohli zaplatiť poplatok za lepšie služby z Telegramu, vrátane rýchlejšieho sťahovania a nahrávania väčších súborov.
Telegram tiež zaviedol systém odmeňovania pre tvorcov obsahu. Ten im dáva možnosť si ponechať 50 percent príjmov z reklamy zo svojich kanáloch. Zavedenie reklamy a predplatného sa odzrkadlilo aj na tržbách Telegramu, ktoré sa podľa Durova pohybujú v stovkách miliónov dolárov. Dúfa, že by mohli byť v zisku už tento, či budúci rok. Hodnotu spoločnosti potencionálny investori vyčíslili na 30 miliárd dolárov. Majiteľ Telegramu tiež zvažuje počiatočnú verejnú ponuku akcií (IPO).
Zatiaľ čo konkurenčné aplikácie WhatsApp a Signal štandardne používajú šifrovanie komunikácie typu end-to-end, ktoré sa považuje za jeden z najlepších spôsobov ochrany správ používateľov, tak Telegram umožňuje tento typ šifrovania komunikácie len pre používateľov, ktorí komunikujú cez takzvaný „secret chat“.
Používatelia môžu na Telegrame uverejňovať príbehy, vytvárať diskusné skupiny alebo vytvárať tzv. kanály. Tie môžu prilákať obrovské publikum a stať sa vplyvnou platformou pre rôzne správy. Noví používatelia síce musia súhlasiť s tým, že nebudú propagovať násilie či zverejňovať nelegálny pornografický obsah, v realite však pre slabé moderovanie obsahu dochádza k šíreniu aj takéhoto obsahu.
Výskumníci varujú, že slabo moderovaná platforma je liahňou pre trestnú činnosť, ako aj extrémistického alebo teroristického obsahu a dezinformácií.
Zástanca slobody slova
Slabé moderovanie obsahu na Telegrame vychádza z presvedčenia jeho zakladateľa Durova, ktorý je tvrdým obhajcom slobody slova a tejto zásady sa aj dlho držal. V roku 2014 musel utiecť z Ruska po tom, čo odmietol zdieľať údaje niektorých ukrajinských používateľov na sociálnej sieti VKontakte, ktorú tiež založil, s ruskou bezpečnostnou agentúrou.
Durov však na jar tohto roka pre Financial Times uviedol, že Telegram plánuje tento rok zlepšiť svoje procesy moderovania obsahu, keďže v aktuálnom roku má prebehnúť niekoľko dôležitých volieb. Plánujú nasadiť „mechanizmy založené na umelej inteligencii na riešenie potenciálnych problémov“.
Ak používatelia neprekročia „červené čiary“, tak si nemyslí, že by mali kontrolovať spôsoby vyjadrenia ľudí. „Verím v súťaž ideí. Myslím si, že akákoľvek myšlienka by mala byť spochybnená. V opačnom prípade môžeme rýchlo degradovať na autoritársky režim,“ povedal pre ekonomický portál.
Liaheň pre extrémizmus
Ako už bolo spomenuté, Telegram je silným nástrojom pre extrémistov. Obsah na Telegrame sa používateľom nezobrazuje na základe ich predošlého zapájania sa do príspevkov, ako je to napríklad v prípade Facebooku, Tik Toku či siete X. Aj tak sa nenávistné prejavy či dezinformácie na Telegrame môžu jednoducho stať virálnymi.
Agentúra Bloomberg vysvetľuje, že jedným z dôvodov je, že používatelia môžu krížovo zverejňovať svoj obsah z jedného kanála do iných kanálov. „Používatelia, ktorí napríklad sledujú kanál pre podporovateľov amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, sa môžu stať terčom šíriteľov konšpiračných teórií, ktorí zverejňujú odkazy na svoje vlastné kanály s agresívnejším politickým obsahom,“ informuje agentúra.
Ak vo výsledku používatelia sledujú tieto odkazy, tak sa môžu ocitnúť v kontakte s radikálnejšími používateľmi, ktorí zdieľajú extrémnejšie odkazy.
Telegram zohral tiež kľúčovú úlohu pri nedávnych nepokojoch v Británii, ktoré odštartovala vražda troch mladých dievčat. Jeho kanály využívali extrémisti na podnecovanie nenávisti voči moslimom či šírenie praktických rád pre potenciálnych výtržníkov, uvádza štúdia londýnskeho protiextrémistického think-tanku Institute for Strategic Dialogue.
EÚ chce zasiahnuť
V Európskej únii silnie tlak na reguláciu sociálnych sietí a kľúčové sú hlavne dve pravidlá. Prvým je ešte neschválený návrh na sledovanie online komunikácie (tzv. Chat Control) a druhý je Akt o digitálnych službách (tzv. DSA), ktorý začal platiť prednedávnom. Pod hrozbou pokuty musia veľké internetové spoločnosti vysvetľovať, ako moderujú obsah na ich sociálnych sieťach a chránia európskych používateľov.
Problém v prípade Telegramu je v tom, že pravidlo DSA platí pre firmy, ktoré majú v EÚ 45 miliónov používateľov. Telegram ešte vo februári avizoval, že má na území Európskej únie len 41 miliónov používateľov, čo sa však nepozdávalo kontrolným úradom únie, ktoré zahájili vyšetrovanie.
Právni a dátoví experti EÚ majú podozrenie, že Telegram naschvál podhodnotil svoj počet používateľov, aby sa vyhol regulácii a plánuje zisťovať ich skutočné počty. Telegram tak zatiaľ európskej regulácii úspešne uniká.
O tvrdších pravidlách pri monitorovaní obsahu, a to až na úrovni súkromnej komunikácie, sa diskutuje už dlhšie. Po dvoch neúspešných pokusoch o presadenie návrhu na sledovanie online komunikácie bude tretie hlasovanie už túto jeseň. Návrh Chat Control chce v rámci boja proti detskej pornografii zaviesť plošné skenovanie súkromnej konverzácie ľudí.
V princípe posledný návrh hovoril, že používateľ dá súhlas so sledovaním súkromnej konverzácie, inak by stratil možnosť posielať fotky. V praxi by používatelia aplikácií ako Messenger, Signal či WhatsApp mali na výber. Buď budú súhlasiť so skenovaním fotografií, videí či odkazov v konverzáciách, alebo stratia možnosť používať tieto funkcie.
Pôvodný návrh hovoril aj o skenovaní konverzácií alebo údajov na úložisku. Návrh nakoniec nebol schválený. Členské štáty sa majú vrátiť k rokovaniam o návrhu už túto jeseň. Advokát Jan Vobořil z českej mimovládnej organizácie Iuridicum Remedium hovorí, že princíp Chat Control je založený na plošnej kontrole celej komunikácie.
„Riziko tu vidíme najmä v súvislosti so šifrovanou komunikáciou. Šifrovanie je základným nástrojom na ochranu dát. Ak by malo byť oslabené v súvislosti so zavedením Chat Control, išlo by o popretie účelu šifrovania a významné ohrozenie bezpečnosti spracovania dát,“ tvrdí odborník pre Forbes. Ak by návrh prešiel, dôsledkom by podľa neho bolo obmedzenie základného nástroja ochrany osobných údajov a masívny plošný zásah do súkromia.
Šéfka aplikácie Signal Meredith Whittaker v reakcii na európsku reguláciu uviedla, že ak návrh vstúpi do platnosti, aplikácia prestane v Európe fungovať. Podľa kritikov návrhu to nutne povedie k prelomeniu zašifrovanej súkromnej komunikácie, čo de facto znamená koniec súkromných konverzácií, ako ich poznáme.
Proti návrhu sa postavilo takmer 50 organizácií (jednou z nich je práve česká organizácia Iuridicum Remedium), ktoré požadujú stiahnutie návrhu. Podľa nich treba zvážiť nový prístup, ktorý by urobil online platformy bezpečnejšími pre deti, pričom by zároveň neviedol k plošnému monitorovaniu a prelomeniu šifrovania.
