Sú lektorkami vzťahovej a sexuálnej výchovy a spoločne sa snažia dosiahnuť, aby sa na Slovensku vyučovala systematická a kontinuálna vzťahová a sexuálna výchova. Zuzana Bendíková je tiež výkonnou riaditeľkou neziskovky inTYMYta a Radka Mikšík v nej pôsobí ako PR manažérka.
S členkami aktuálneho rebríčka Forbes 30 pod 30 sme sa rozprávali o tom, čo má škola v rámci sexuálnej výchovy žiakom poskytnúť, ale aj o ich workshopoch pre firmy.
Pred rozhovorom som rozmýšľal o tom, akú sexuálnu výchovu som mal ja na základnej škole pred viac ako štvrťstoročím. Pustili nám v škole film Modrá lagúna a potom ukazovali nejaké stránky z časopisu Bravo…
Zuzana Bendíková (ZB): Tak o púšťaní Modrej lagúny sme doteraz nepočuli. Aj ste to mali nejak sprevádzané?
Ako by to nemalo vyzerať
Povedali nám, že sú tam veci, ktoré by sme mali vedieť. Na nejakú diskusiu si nepamätám. Vy ste to mali ako?
ZB: Ja som absolvovala takú štandardnú prednášku o vložkách. My dievčatá sme dostali aj menštruačný kaledndárik, chalani hodinu absolvovali zvlášť a dostali kondómy. Pamätám si, že sme vložky potom lepili na tabuľu a kondómy napĺňali vodou, spomínam si ale len na tú srandu potom, obsahovo to vo mne nič nezanechalo.
Radka Mikšík (RM): My sme okrem prednášky o vložkách absolvovali aj prednášku miestneho gynekológa, na ktorú si dodnes s hrôzou spomínam. Ukazoval nám obrázky prejavov pohlavne prenosných infekcií v najpokročilejšom štádiu. Hovoril, aké je to hrozné a ako zomrieme.
A sme už dnes inde?
RM: Ja mám pocit, že sa vzdelávanie zlepšuje a verím, že je to aj vďaka nám. Chodíme do škôl robiť workshopy a ak si nás priamo nezavolajú, aspoň sa snažíme vysvetľovať, čo sú piliere vzťahovej a sexuálnej výchovy.
ZB: Už v roku 2008 sa starší kolegovia a kolegyne z inTYMYty, vtedy sa organizácia ešte volala Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, snažili o osvetu. Vzdelali asi 500 učiteľov a učiteliek a vytvorili pre nich metodiku, no neudiali sa systematické zmeny.
RM: Dnes napríklad existuje prierezový predmet, ktorý sa volá Výchova k manželstvu a rodičovstvu, čo samo osebe je dosť neinkluzívne, navyše jeho osnovy nie sú v dnešnom svete dostatočné. Ale za posledný polrok sa nám podarilo byť súčasťou pracovnej skupiny, ktorá pracovala na kurikulárnej reforme, takže v nových školských osnovách by mali byť ciele vzťahovej sexuálnej výchovy definované lepšie.
Téma plná mýtov
Je možné v krátkosti zhrnúť, čo by sexuálna výchova mala žiakom dať?
ZB: Je to veľmi komplexná problematika, ale môžem spomenúť rozdelenie na desať základných tém: vzťahy, kultúra a sexualita, pohlavie a rod, prevencia sexuálneho násilia a obťažovania, sexuálne správanie, sexuálne a reprodukčné zdravie, zručnosti pre zdravie a pohodu, sexualita a médiá, diverzita a sexualita, telo a vývin.
Inak povedané, deti by mali poznať svoje telo, vedieť, ako funguje a ako ovplyvňuje ich život. Keď sa dostávajú do puberty, mali by vedieť, čo ich bude čakať. A je potrebné prebrať s nimi tie zmeny aj z hľadiska vzájomného porovnávania, sebaobrazu a rozmanitosti – je to totiž citlivé obdobie z hľadiska diskriminácie a šikany.
Pred prvým sexuálnym stykom by mali vedieť o antikoncepčných metódach. Aké sú, ktoré ako fungujú, a je na nich, aby sa potom rozhodli vzhľadom na svoje individuálne hodnoty a potreby.
RM: Ideálny stav je skombinovať vo vzťahovej sexuálnej výchove vedomosti, zručnosti a postoje. Vedomosti postavené na objektívnych informáciách a výskumoch, nie na presvedčeniach. Zručnosti ako kritické myslenie, asertívna komunikácia a riešenie konfliktov. A postoje ako rešpekt, bezpečie a zdravie. To sa musí odrážať v každej z tém, navyše tie témy musia byť vekovo adekvátne a nasledovať zdravý psycho-sexuálny vývin človeka.
Radka Mikšík (vľavo) a Zuzana Bendíková. Foto: Natália Zajačiková
Radka Mikšík (vľavo) a Zuzana Bendíková. Foto: Natália Zajačiková
Bez diktátu a zákazov
Určite sa stretávate s kritikou, že keď sa o „tom“ deťom bude hovoriť, bude ich to zvádzať skúšať „to“. Ako reagujete?
RM: Áno, to je jeden z častých mýtov. Ale podľa výskumov vieme, že deti, ktoré absolvujú systematickú vzťahovú sexuálnu výchovu, začínajú so sexom trochu neskôr, zodpovednejšie a bezpečnejšie. Aj ten prvý zážitok je potom pozitívnejší ako v krajinách, kde vzťahová a sexuálna výchova absentuje.
Niektorí zase nie sú stotožnení s tým, že sexuálna výchova nič nezakazuje.
RM: Opäť vďaka výskumom vieme, že ak sa vzťahová a sexuálna výchova učí s dôrazom na zákazy alebo s diktovaním jedinej správnej cesty, nefunguje. A ešte je aj nebezpečná, dieťa je nepripravené a nevie si adekvátne vyhodnotiť, čo sa deje, keď je vystavené sexuálnemu násiliu, manipulácii, rovesníckemu nátlaku. Je tu aj vyššie riziko neželaného tehotenstva, pohlavne prenosnej infekcie a ďalšie.
ZB: Problémom je, že deti bez adekvátnej vzťahovej a sexuálnej výchovy často nevedia, že v prípade obťažovania či sexuálneho násilia môžu hľadať pomoc. Vzťahová a sexuálna výchova ich má naučiť, že pomoc môžu hľadať a tiež kde.
REBRÍČEK 30 POD 30 2023
Spoznajte nové tváre očakávaného rebríčka 30 pod 30. Kto má aj napriek mladému veku potenciál dobyť svet? Dozviete sa na tomto odkaze.
Nechcú tábory „my“ a „oni“
Dá sa sexuálna výchova nastaviť tak, aby sa s ňou cítili komfortne liberálni aj konzervatívni rodičia?
RM: My chodíme do škôl po celom Slovensku, do štátnych, súkromných aj do cirkevných. A deti všade riešia podobné výzvy – všade sú nejaké vzťahy, kamarátstva, lásky, vývin tiel, puberta… A ich potreby pre zdravý vývin sú tiež také isté. Všetky potrebujú zdravie, bezpečie a rešpekt. To sú hodnoty, ktoré si zaslúži každé dieťa.
V triedach sa stretávajú deti z rôznych prostredí, prinášajú rozličné svetonázory a v bezpečnom prostredí workshopu sa učia aj to, ako nesúhlasiť, no rešpektovať. Navyše, ak majú rodičia pochybnosti, vždy s nimi rady komunikujeme.
ZB: Napríklad v našej knihe Ja v tvojom veku…!, ktorá je určená hlavne rodičom, vedieme aj rozhovory s teológom alebo s evanjelickým farárom, zaoberáme sa sexualitou aj z hľadiska viery. My nechceme robiť tábory „my“ a „oni“. Ak vzťahová a sexuálna výchova zasahuje do osobných hodnôt, nevyučuje sa správne.
Aké sú ďalšie mýty, s ktorými sa stretávate?
RM: Jeden vyplýva už zo samotného názvu sexuálna výchova. Veľa ľudí si myslí, že je to nejaká náuka o sexe. Ale sexualita je komplexná téma, patria sem aj kamarátske a rodinné vzťahy, vzťah k sebe.
ZB: S tým, čo hovorí Radka, súvisí aj to, že si potom niektorí rodičia myslia, že je to vyučovanie o sexuálnych polohách a sexe samotnom. Ale rodičia, ktorí prejdú workshopom, zistia, že to tak vôbec nie je.
Zuzana Bendíková (vľavo) a Radka Mikšík. Foto: archív InTYMYta
Zuzana Bendíková (vľavo) a Radka Mikšík. Foto: archív InTYMYta
Vyčerpávajúci boj
A keď workshop absolvovať nechcú a sexuálnu výchovu pre dieťa apriori odmietajú?
ZB: Vysvetľujeme im, že je to naozaj o rešpekte, zdraví a bezpečí. A ak sa debata posunie k ubližovaniu, snažíme sa to zastaviť. Boli také momenty a mám pocit, že sme ich ustáli.
A ako sa vyrovnávate s politickým tlakom? Téma sexuálnych a reprodukčných práv je vo svete aktuálne veľkou politickou agendou. A v rámci nej sa často šíria mýty vo veľkom…
RM: Z dlhodobého hľadiska určite funguje vzdelávanie a vyvracanie mýtov. Ale treba si uvedomiť, že nie sme len pasívnymi príjmateľmi takýchto návrhov, ktorí sa môžu ozvať len raz za štyri roky, počas volieb. My tvoríme spoločnosť a môžeme sa aktívne zúčastňovať spoločenského života. Patrí k tomu aj poznanie vlastných práv.
ZB: Musím však priznať, že posledné roky neziskové organizácie ako tá naša namiesto prinášania zmien k lepšiemu bojujú s novými a novými vlnami návrhov, ktoré sa sexuálne a reprodukčné práva snažia potláčať. To, že tie návrhy zatiaľ neuspeli, to sa nedeje automaticky. Je to náročné a vyčerpávajúce, neziskový sektor potrebuje podporu a nemôže donekonečna suplovať štát..
Nevhodné vtipy
Rád by som sa ešte dotkol ďalšej témy, ktorú v rámci inTYMYty riešite, a to sú workshopy pre firmy. Čo je ich cieľom?
RM: Prinášať zdravé vzťahy do firemného prostredia. Ponúkame inkluzívne a bezpečné nástroje, ako také vzťahy vytvárať a udržiavať, prípadne pomáhame, ak sú vzťahy narušené. Robili sme si k tomu aj dotazníky a focusové skupiny, kde sme zistili, že firmy na tieto ciele nemajú zaujímavo podané nástroje.
ZB: Pred každým workshopom pošleme ľuďom vo firme dotazník, kde anonymne zistíme, čo sú trecie plochy, kde je konflikt, či sú v kolektíve prejavy ponižujúceho či šikanujúceho správania. Na základe konkrétnych potrieb kolektívu prispôsobujeme každý interaktívny workshop.
Čo býva problémom najčastejšie?
ZB: Veľa pracujeme s témami rodovej nerovnosti. Keď napríklad niekoho nápady nemajú takú váhu ako nápady niekoho iného. Často diskutujeme aj o hranici medzi pracovným a súkromným, napríklad aj v súvislosti s humorom.
Teda nevhodné vtipy?
ZB: Áno, aj. Opakujú sa situácie, keď nejaká skupina má svoj štýl humoru a neuvedomuje si, že pre nich sú také vtipy v poriadku, ale ďalším v kancelárii môžu ubližovať.
RM: V tom workshope potom rozoberáme, ako nastaviť vlastné hranice, ale aj ako ich určiť pre kolektív, keďže každý človek je iný.
Vzťahy na pracovisku treba pestovať a udržiavať
A funguje to? Prestane človek po tridsiatich rokoch robiť na pracovisku nevhodné vtipy po jednom workshope?
RM: Je jasné, že nespasíme svet za štyri hodiny, ale myslím si, že niečo v človeku zostane. Podľa mňa máme v tom workshope momenty, kde to každému veľmi jasne dochádza a identifikujeme, čo sa s tým dá robiť.
ZB: Mnohým ľuďom s ubližujúcim správaním len doteraz nik nenastavil zrkadlo. Sami často nevedia, že ubližujú, a tak niekedy stačí veci pomenovať.
Prichádzajú za vami firmy s tým, že vedia, kde je problém?
RM: Často komunikujú, že oni to vlastne ani nepotrebujú, lebo majú super tím. Čo môže byť pravda, no aj super tím potrebuje nástroje na udržiavanie zdravých vzťahov a neustále sa v niečom mení.
My sme zatiaľ v každom jednom tíme objavili, že tá potreba vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy, vytvárať inkluzívne pracovné prostredie, rešpektujúco dávať či prijímať spätnú väzbu alebo asertívne komunikovať svoje potreby tam je. Potvrdzuje nám to aj spätná väzba.
Napriek tomu, že si možno firmy problémy neuvedomujú či niektoré výzvy popierajú, niektoré už pochopili, že bezpečné pracovné prostredie je tiež konkurenčnou výhodou. Tímy, v ktorých sa ľudia cítia bezpečne majú lepšie výsledky a spokojnejších ľudí, sú atraktívnejšie pre ďalších kvalitných ľudí.
