Keď si do Googlu zadáte „most famous duos“, možno sa vám zobrazí rebríček. Na prvom mieste pravdepodobne budú John Lennon a Paul McCartney, druhí budú asi Tom a Jerry, tretí zrejme Batman a Robin. Ale kde sú Larry Page a Sergey Brin?
Stačí však trochu pozmeniť vyhľadávanie, na „most successful business duos“, a hneď tam budú. Medzi Billom Gatesom s Paulom Allenom či dvojicou Steveov – Jobsom a Wozniakom.
Pre súčasnú digitálnu éru sú Page s Brinom, spoluzakladatelia Googlu a tvorcovia prvého dominantného spôsobu vyhľadávania na internete, asi najtypickejší. Veď načo by nám bol počítač či smartfón, ak by sme na webe nevedeli nič nájsť?
Larry Page a PageRank
Algoritmus, ktorý dvaja doktorandi na Stanfordskej univerzite vymysleli v roku 1996, a vďaka ktorému si v septembri 1997 mohli zaregistrovať doménu google.com, sa volal PageRank. Programovali ho spoločne, Larry Page však písal dizertačku a program zoraďoval internetové stránky, takže na pomenovanie sa lepšie hodilo Pageovo priezvisko (page znamená v angl. stránka, pozn. ed.).
To všetko je dávno známe, rovnako ako fakt, že z dvoch mladých akademikov sa rýchlo stali multimiliardári. Aktuálne sa držia v závere top desiatky Forbes rebríčka najbohatších ľudí sveta.
K veľkým jubileám, ktoré postupne v budúcom roku oslávia Google, Page aj Brin, sa však hodí otázka: čo vlastne za to štvrťstoročie dvojica, ktorá začínala v asi najslávnejšej garáži sveta (v kalifornskom Menlo Parku), dosiahla?
Zakladatelia Googlu, Sergey Brin a Larry Page (dole), a šéf firmy Eric Schmidt (vľavo) v roku 2004. Foto: TASR/AP
Zakladatelia Googlu Sergey Brin a Larry Page (dole) a šéf firmy Eric Schmidt (vľavo) v roku 2004. FOTO: TASR, AP
Koniec dozoru dospeláka
Pozrime sa dnes na toho staršieho z dvojice – Larryho Pagea. A začnime kdesi v polovici jeho kariéry, v januári 2011. Vtedy totiž Eric Schmidt, generálny riaditeľ firmy Google od roku 2001, napísal na Twitter: „Už nie je potrebný každodenný dozor dospelého.“ A pustil na stoličku späť Larryho.
Ten „dozor“ mal byť, samozrejme, pokus o vtip, keďže tie dve (vtedy 37-ročné) deti už mali majetok okolo 20 miliárd dolárov a väčšinu v hlasovacích právach vo firme vedeli tak či tak dať dokopy len všetci traja spolu.
https://twitter.com/ericschmidt/status/28196946376130560?ref_src=twsrc%5EtfwLarry Page, prvý CEO Googlu, sa však vrátil na čelo toho „každodenného“ riadenia. Americký Forbes privítal jeho vymenovanie trochu zlomyseľnou poznámkou: „musí ešte dokázať, že je aj biznismen. A či sa mu to podarí, nie je vôbec jasné.“
Za Schmidta sa totiž Page profiloval skôr ako „systémový inovátor“. Jeho funkcia sa volala „prezident pre produkty“. A tých produktov bolo v Googli s postupom času akosi veľa.
Veľké upratovanie
Staronový šéf akoby s kritikou súhlasil. Vo firme spustil veľké upratovanie a za zhruba dva roky pozatváral celé desiatky nevydarených pokusov o dosiahnutie ďalšieho revolučného vynálezu (Page mu rád hovoril „moonshot“), ktorý by firmu dokázal posunúť na ešte vyššiu úroveň.
Vyhlásil radšej politiku „väčšieho fokusu“ a nový firemný cieľ – dosiahnuť „viac zásahov s menším počtom výstrelov“. Google, dodal, má „veľa rôznych vecí pre veľa rôznych ľudí“ a musí „tvrdo zapracovať na tom, aby sme produkty lepšie integrovali, aby boli krajšie, intuitívnejšie a konzistentnejšie“.
Bol to, hoci nepriamo, veľký odklon od slávnych, ale nie celkom naplnených slov z oficiálneho prípisu z čias prvého úpisu akcií Googlu na burze v roku 2004: „Google nie je bežná spoločnosť,“ napísali vtedy Sergey Brin a Larry Page zamestnancom. „A ani nemáme za cieľ stať sa takou firmou.“
Moonshoty na Mesiac nedoleteli
Asi najznámejším „moonshotom“, ktorý Page po návrate rozpustil, bol Google Health. Jeden z prvých pokusov o vytvorenie elektronickej zdravotnej karty. Menej známy projekt „RE < C“ sa zasa snažil znížiť náklady na výrobu obnoviteľnej energie pod úroveň potrebnú na ťažbu a spálenie uhlia.
Skončili aj rôzne „špeciálne“ doplnky ku Google Maps, napríklad vyhľadávač bytov, ktoré sú aktuálne ponúkané na predaj či prenájom, alebo najbližších očkovacích centier proti chrípke. Zoznam „Killed by Google“, je skutočne zaujímavým čítaním o tom, čím všetkým sa Google nestal, hoci možno mohol.
Chce Google vlastniť vašu myseľ, pýta sa titulka Forbesu z decembra 2009.Ktovie, dnes by sa niektoré z tých pokusov asi Googlu aj hodili. Pred 10 rokmi sa však jeho inžinieri strácali v najrôznejších detailoch a problémoch. V rámci „RE < C“ napríklad istý čas testovali takzvané heliostaty – zrkadlá, ktoré mali sústreďovať slnečné lúče na veľké nádrže s vodou a vyrábať tak paru, ktorá mala poháňať turbíny na výrobu elektriny.
Nápadov je plno, ktorý je ten správny?
Kde Google na všetky tie svetoborné nápady chodil? V prvom rade, niekam zakladatelia tie peniaze dať museli. Po asi 10 rokoch od svojho vzniku mala firma k dispozícii už skutočne veľké balíky.
Nad hranicu miliardy v hrubom ročnom zisku poskočil Google už v roku 2005. Keď sa vrátil Larry Page, atakoval Google už 10 miliárd v čistom zisku. Investovať bolo jednoduché. Alebo nie?
Asi nie. O štyri roky neskôr, v čase, keď Google dokončil svoje veľké upratovanie a vytvoril novú materskú firmu Alphabet (v októbri 2015), dostal Page otázku, ako posudzujú svoje nádejné projekty.
„To je to najťažšie,“ priznal a vysvetlil, že kým sa do práce na nejakej veľkej novinke dajú, kladú si otázky ako:
- Je to naozaj dôležité?
- Týka sa to každého na svete?
- Dotkne sa to veľkého počtu ľudí každý deň?
Ako počítačový vedec si neodpustil aj poznámku, že sa „skutočne snaží, aby dostatočne pochopil fyziku, technológiu alebo softvér za tými projektmi“.
Napriek tomu však musel priznať, že druhý najväčší úspech Googlu, teda kúpa vznikajúcej mobilnej platformy Android, bol skôr dielom šťastnej náhody ako nejakého geniálneho plánu. V čase, keď bol Android ešte „veľmi hrubý projekt,“ pripustil Page, sa pri návštevách tohto projektového tímu často „hanbil“.
Sochy jednotlivých verzií Androidu pri centrále Googlu. FOTO: SITA, APUkázalo sa, že sa nemal za čo: vlani prekročil počet androidových zariadení tri miliardy. Sám Page v jeho typickom „systémovom“ jazyku zhodnotil pokusy o diverzifikáciu firmy takto: „Pri každej veľkej inovácii nadhodnotíte krátkodobý prínos a podceníte dlhodobý.“
Keď sa z 12 miliárd vrátia tri
Striedavo Googlu vychádzali aj akvizície, a tiež ich načasovanie. V roku 2005 zaplatil Schmidt za Android smiešnych 50 miliónov, prvú skutočne veľkú kúpu však spravil v roku 2006 – bol ňou YouTube za 1,65 miliardy dolárov.
Len rok po založení YouTubu to boli skutočne veľké peniaze. O to viac, že kanál s videami čelil prvej vlne žalôb majiteľov autorských práv.
V roku 2021 YouTube generoval Googlu tržby 28,8 miliardy, asi desatinu celkových tržieb. O jeho ziskovosti sa veľa nevie.
Pár mesiacov po svojom návrate však Page odklepol o celý rád väčší nákup – za niekdajšieho priekopníka výroby mobilov, Motorolu, dal v auguste 2011 vtedy nevídaných 12,5 miliardy dolárov.
Walkie talkie od Motoroly. FOTO: UNSPLASH, EVERYDAY BASICSV tomto prípade po desaťročí nie je čo hodnotiť – už po necelých dvoch rokoch sa Google značky radšej zbavil, od Lenova za ňu dostal „bolestné“ 2,9 miliardy.
Už v lete 2011 predpovedal tech analytik Forbesu Eric Savitz, že pokus Googlu o prienik do mobilného hardvéru je síce Pageov prvý veľký ťah ako CEO, ale hrozí, že to bude skôr „veľký screwup“.
Zvláštne bolo aj načasovanie dvoch rozhodnutí v oblasti energetiky v domácnostiach. Krátko po návrate zrušil Page projekt „PowerMeter“ – pokus o sledovanie a riadenie energetickej spotreby pre domácnosti.
O dva a pol roka však Google za ďalší veľký balík, 3,2 miliardy dolárov, kúpil výrobcu smart termostatov Nest. Po pomerne zložitom vývoji vo vedení Nestu sa aktuálne zdá, že tejto veľkej akvizícii sa (vzhľadom na nákupnú cenu) relatívne darí.
Obor v digitále?
Celé Pageovo upratovanie nebolo, samozrejme, náhodou. Na pozadí sa v tom čase odohrávali dva veľké trendy: jednak obrovský rast internetovej ekonomiky ako takej a tiež ešte väčší rast hŕstky jej najväčších hráčov.
V roku 2013 pre vedúcu skupinu digitálu vymyslel americký publicista Jim Cramer termín „FANG“ – teda Facebook, Amazon, Netflix a Google (neskôr doň doplnil aj druhé veľké A, teda Apple).
Skratka mala symbolizovať, že ďalší tradičný digitálny obor, Microsoft, v tom čase začal zaostávať. A Google sa zo všetkých síl snažil, aby jeho biznis nepostihlo niečo podobné.
Na jeseň 2012 síce Google dokázal predbehnúť Gatesovu (a Ballmerovu) firmu v trhovej kapitalizácii. Ani jemu však nevyšiel pokus o obsadenie nového trhu – konkrétne sociálnych sietí.
Tento sektor rýchlo ovládol Facebook, a tak ešte v lete 2011, takmer rok pred jeho príchodom na burzu, predbehol Mark Zuckerberg v rebríčku najbohatších Američanov zakladateľov Googlu – jeho majetok dosahoval 18 miliárd dolárov, Pageov a Brinov po 17 miliárd.
mark zuckerberg. Hlavné foto: Flickr/Brian Solis v licencii CC BY 2.0
Mark Zuckerberg. Foto: Flickr/Brian Solis v licencii CC BY 2.0
Tá skutočná otázka, ktorá v tom čase (ale vlastne aj teraz) stála pred Googlom, znela podľa Forbesu takto: „Stane sa Google všadeprítomnou súčasťou nášho života?“
Len vďaka tomu totiž bude môcť byť ziskový aj dlhodobo.
Či obor v rozšírenej realite?
S úsilím, primeraným dôležitosti tejto úlohy sa aj Google snažil ten „druhý úspech“ dosiahnuť. Ak by sa to poradilo, z pomerne málo diverzifikovaného vyhľadávača sa mohol stať skutočne stabilný digitálny obor s dvomi nohami biznisu.
Krátko po Pageovom návrate sa zdalo, že „next big“ biznisom by mohla byť rozšírená realita. V roku 2014 zaplatil Facebook za výrobcu headsetov Oculus približne 2 miliardy.
V prípade Googlu sa pokus o prienik na tento trh napokon stal asi jeho najznámejším zlyhaním. Google Glass, neúspešné okuliare s rozšírenou realitou, firma odpískala, podobne ako Motorolu, po necelých dvoch rokoch.
Ďalšou zbraňou Googlu proti Facebooku, sa mala stať sociálna sieť Google+. Prežila síce až osem rokov, dotiahla to však iba na 200 miliónov užívateľov. Facebook mal o rád viac.
Alebo v automotive?
Mnohé projekty, ktoré Larry Page inicioval, či akviroval, však bežia dodnes. A otázka, čo napokon dosiahnu, sa zdá rovnako otvorená, ako keď začínali. Stane sa napríklad Google veľkým hráčom v rysujúcej sa novej ére automotive?
Samojazdiace auto (Google Self Driving Car, neskoršie Waymo), vyvíja Google už 13 rokov. Silnú podporu mu vraj mala dať masívna infraštruktúra v podobe Google Maps či navigácia Waze, ktorú Page kúpil v júni 2013 za 1,3 miliardy.)
Waymo na obrázku z mája 2017. FOTO: SITA, AP
Waymo na obrázku z mája 2017. FOTO: SITA, AP
„To je blbosť,“ napísala o vyhliadkach firmy Google na dosiahnutie dominancie v automotive ešte v roku 2013 odborníčka Forbesu na tento sektor Joann Muller. Šancu pre zisk trhového podielu v mobilite videla takto:
„Samojazdiace autá prichádzajú, ale nebudú mať znak Googlu na kapote. Budú však potrebovať spoluprácu netradičných partnerov z automotive a tech sektorov, aby vychytali muchy.“
Najnovšie Waymo ohlásilo spoluprácu s Uberom (s ktorým sa dlho súdilo), či pilotné jazdy v San Franciscu.
Aj po 25 rokoch stále reklamka
O vedľajších projektoch Googlu by sa dali písať celé telefónne zoznamy. Čo však hovoria čísla? Ako vyzerajú výsledky Googlu v roku 2022, štvrťstoročie potom, čo vznikol vyhľadávač?
Z približne 270 miliárd dolárov ročných tržieb (za rok 2021 dosiahli 257 miliárd, v druhom štvrťroku 2022 narástli na 70 miliárd) ešte stále tvorí 80 percent vyhľadávanie a s ním späté príjmy z inzercie.
Posmešok, že Google je „najväčšia reklamka sveta“, tak stále platí. (A s ním, samozrejme, aj kritika, že výsledky vyhľadávania, aj tie „nesponzorované“, nie sú vždy práve relevantné.
Aj tieto výhrady sa začali objavovať zhruba v čase, keď sa na čelo firmy vrátil Page – a postupne prerastali v sériu ťažkých právnických bitiek v Európskej únii i inde.
Spoluzakladateľ Googlu Larry Page vpravo, vedľa zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa v Bielom dome u prezidenta Trumpa v roku 2017. FOTO: SITA, AP
Spoluzakladateľ Googlu Larry Page (vpravo) vedľa zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa v Bielom dome u prezidenta Trumpa v roku 2017. FOTO: SITA, AP
„Google škodí používateľom tým, že výsledky vyhľadávania falošne vydáva za nezaujaté a zoradené podľa záujmov používateľov, hoci fakty ukazujú, že to tak nie je,“ sformuloval podstatu základného problému ešte v lete 2011 konzultant Scott Cleland.
Ale späť k tým číslam: dva ďalšie segmenty, cloud a „ďalšie“ (takzvaný Google Other) dávajú Googlu dokopy menej ako 20 percent. Čo nie je celkom jasné, je aký veľký finančný prínos predstavuje pre Google ekosystém Androidu: o ňom sa v roku 2016 počas jedného súdneho sporu vyjadrila právnička Oracle, že (dovtedy) vygeneroval Googlu tržby vyše 30 a zisk vyše 20 miliárd, čerstvejšie odhady hovoria o nižších desiatkach miliárd ročných tržieb.
Larry Page a jeho „dokonalý vyhľadávač“
V začiatkoch Googlu opísal Larry Page „dokonalý vyhľadávač“ ako stroj, ktorý „presne rozumie, čo máte na mysli a dá vám presne to, čo ste chceli.“
Ani viac ako desaťročie po svojom vzniku – upozornil v tom čase Forbes (a odvtedy už uplynulo opäť vyše 10 rokov a až tak veľa sa, zdá sa, nezmenilo) „však Google, ani nikto iný, nie je schopný poskytovať odpovede na ľudské otázky, ktoré do vyhľadávača vložíte.“
Používatelia, najmä tí s mobilmi a v teréne (teda v meste, na ulici plnej reštaurácií a obchodov), však „nechcú výsledky vyhľadávania – chcú odpovede,“ všimol si Forbes.
Marissa Mayer, zamestnankyňa Googlu číslo 20, v tom čase vymenovala schopnosti ideálneho vyhľadávača takto: „odpovedá na otázky, rozumie reči, jazyku, otázkam, frázam, téme, o ktorej sa hovorí, myšlienkovým konceptom, potom prehľadá všetky informácie na svete a prezentuje ich tak, aby boli pre používateľa informatívne a koherentné.“
Marissa Mayer ako CEO Yahoo. Foto: SITA/ APNehovorila to asi náhodou, o pár týždňov totiž Apple prezentoval svoju Siri. (Nie že by sa Siri stala – či stalo(?) – ideálnym vyhľadávačom.)
Tému vyhľadávača budúcnosti, samozrejme, Page nenechal nepovšimnutú: do Googlu angažoval slávneho futurológa Raya Kurzweila.
Ten mal vyhľadávanie „zrevolucionizovať“ a priniesť doň „porozumenie prirodzenému jazyku.“ Aké dosiahol výsledky, zatiaľ nie je celkom jasné.
Auto-vrtuľník? Ani to
Aktuálne už Larry Page (a ani Sergey Brin) Google ani Alphabet priamo neriadia. Koniec (ak si ho predsa ešte raz nerozmyslia) si načasovali zhodou okolností na moment tesne pred prepuknutím pandémie.
Z manažmentu odišli v decembri 2019, generálnym riaditeľom oboch firiem sa stal Sundar Pichai. V Googli je pôvodný odborník na metalurgiu a materiálové inžinierstvo od roku 2004, na pozícii CEO vystriedal Pagea v roku 2015, keď sa ten posunul na pozíciu šéfa Alphabetu.
Šéf Google Sundar Pichai. Foto: TASR/APPochopiteľne, aj po odchode si Page s Brinom ponechali hlasovacie práva. Médiá však čoraz častejšie referovali o ich živote mimo Googlu. Page sa napríklad stal občanom Nového Zélandu, a rozpútal tak vášne kvôli návšteve počas lockdownu.
Najčerstvejšia správa spojená s Pageom je vcelku typická: ďalší z jeho srdcových veľkých projektov, Kitty Hawk, ktorý mal svetu priniesť lietajúcu auto-helikoptéru, čoskoro ukončí svoju činnosť.
Dosiahnuť ten druhý (dobre, ak rátame Android, tak tretí) veľký úspech, sa teda opäť nepodarilo. Lawrence Edward Page však má stále ešte čas: tú päťdesiatku oslávi až v marci.
V článku sú príspevky redaktorov Forbes.com Joanna Mullera, Quentina Hardyho a bývalých redaktorov Jeffa Bercovica, Erica Savitza, Miguela Helfta a Parmy Olson. S prispením Forbes Slovensko.
