Ikona Bratislavy so storočnou tradíciou už dekády chátra a roky prechádza rekonštrukciou. Mestské kúpele Grössling sú od konca 19. storočia kultovou súčasťou mestského inventára, no od začiatku 90. rokov sú ich brány pre verejnosť zatvorené.
V hre je síce masívna obnova, no dokončenie kúpeľov sa aj v minulosti posunulo. Ako to dnes vyzerá s finalizovaním prác?
Dvadsaťštyri akvabel v kúpacích úboroch a čapiciach je nastúpených v dvoch radoch zrkadlovo oproti sebe. Pózujú pri okraji vypusteného a na prvý pohľad nepoužívaného bazéna s kachličkovým dnom sýtej pastelovej modrej. Farebnosťou aj mäkkými tvarmi kontrastujú plaveckému bazénu oblúky portálov v druhom pláne.
Príťažlivá kompozícia pochádza zo snímky slovenskej fotografky Márie Švarbovej, ktorej prácu spojenú najmä s architektúrou, poznajú po celom svete. „Bazénová“ fotografia je súčasťou rozsiahlejšej série, na ktorej je zobrazená časť bratislavských kúpeľov a kuriozitou je, že sa v Londýne aukčnou spoločnosťou Phillips vydražila za 47,5-tisíca eur.
Kým sa kultové kúpele mohli aj vďaka Švarbovej dostať do povedomia zahraničných kupcov a milovníkov umenia, budova Grösslingu už desaťročia chátra. Aktuálne síce prechádzajú priestory rekonštrukciou, no otázkou je, kedy obľúbená relaxačná zóna starých Bratislavčanov opäť zažije znovuotvorenie.
Kúpele Grössling fungovali takmer sto rokov. Archív hlavného mesta
Kúpele Grössling fungovali takmer sto rokov. Archív hlavného mesta
Dlhá cesta k obnove
Kúpele s takmer storočnou tradíciou zavreli definitívne svoje brány v roku 1994 pre nevyhovujúci technický stav. Magistrát mal roky na stole „horúci zemiak“ v podobe otázky: Zrekonštruovať či nezrekonštruovať? Postaviť mestské kúpele opäť na nohy sa snažilo hlavné mesto aj pod palcom primátora Iva Nesrovnala.
Ako pred rokmi uviedol denník Sme, od roku 2007 boli kúpele v prenájme firmou Synaphea, ktorá ich mala zrekonštruovať a postupne sa mali začať využívať ako polyfunkčný objekt s kúpeľnými službami a poskytovaním privátnych zdravotných služieb.
Firma podľa magistrátu sľub nesplnila a mesto jej v roku 2013 vypovedalo zmluvu, čo spustilo vlnu súdnych naťahovačiek, ktoré trvali ďalšie štyri roky. V roku 2018 hovorkyňa mesta Zuzana Onufer informovala o tom, že kúpele mesto prevzalo v katastrofálnom stave a začali historický objekt sanovať.
„Odviezli odtiaľ 22 kontajnerov odpadu, očistili žľaby, doplnili strešnú krytinu, opravili strešné oplechovanie, opravili vstupnú bránu a odstránili náletovú zeleň v strešných konštrukciách,“ povedala v tom čase hovorkyňa mesta.
Architekti z Florencie
K realizácii obnovy sa o niečo zase priblížilo mesto za primátora Matúša Valla a začiatok rekonštrukcie sa udal na spadnutie. O konkrétnych krokoch informoval magistrát v roku 2021, keď vyhlásenú súťaž na prerábku kultových kúpeľov vyhralo talianske štúdio z Florencie OPPS Architettura.
„Súťaž sme našli v podstate náhodne na webe. Mali sme kontakty v Česku, kde sme chceli na niečom pracovať a počas toho sme objavili túto súťaž. Naša spolupráca s Bratislavou vznikla najmä vďaka pravidlám EÚ, že na takýto typ projektu musíte spraviť verejnú súťaž. My sme ju našli, do kúpeľov Grössling sme sa zamilovali a rozhodli sme sa to skúsiť,“ povedal Antonio Salvi z architektonického štúdia minulý rok pre Denník N.
Do portfólia opráv sa tak zaradila aj obnova priľahlého komína, ale aj ďalšie ambiciózne plány. Okrem vnútorných a vonkajších bazénov či saunovej časti sa mala do oddelenej časti objektu presťahovať aj časť Mestskej knižnice.
Tá mala ponúknuť aj kaviareň s detskou zónou a čitárňou kníh či dennej tlače. Súčasťou konceptu bola aj obnova verejných priestorov a okolia budovy a vytvorenie parku na Medenej ulici.
Kúpele v minulosti a ich aktuálny stav (12 fotografie)
Ďalšie posunutie termínu
Projekt obnovy, ktorý má tiež Vallov magistrát pod krídlami, postihlo predlžovanie termínov dokončenia projektu. Ako podčiarkol portál RTVS minulý rok, pôvodné plány boli sprístupniť bazén už tento rok a o rok neskôr zase saunovú časť. Plány mesta sa ale nakoniec posunuli.
Podľa denníka Sme sa minulý rok v rámci rekonštrukcie podarilo stihnúť búracie práce, ale aj zhotoviť 400 statických sond, ktoré mali poukázať na stav samotnej budovy. Realizované majú byť tiež rôzne umelecké a remeselné práce. Najvypuklejšími sú napríklad tie súvisiace s obnovou historických parných kotlov z roku 1912.
A ako to aktuálne vyzerá s obnovou kúpeľov? Forbes sa opýtal priamo Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý má iniciatívu pod taktovkou. Plány sú ale jasné. Grössling chcú otvoriť na prelome rokov 2026 a 2027. Vzápätí však podčiarkli, že na dĺžku rekonštrukcie vplýva viacero externých faktorov. V súčasnosti sa tak čaká na povoľovací maratón na úradoch.
Stavebný úrad mestskej časti Staré mesto tak doteraz už vydal čiastkové povolenia týkajúce sa rôznych predbežných prác, napríklad búranie nalepených prístavieb na budovy, búranie nenosných priečok, oprava komína či oprava spomínaných kotlov a ďalších.
„Čo sa týka veľkej stavby, čakáme na územné rozhodnutie od stavebného úradu Staré mesto a následne podávame projekt na stavebné povolenie, k čomu máme pripravené vyjadrenia. Predpokladáme, že všetky povolenia budeme mať do konca roka,“ informovala Forbes Michaela Pavelková z Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Následne by sa malo začať s rekonštrukciou. Konkrétny termín odštartovania prác závisí aj od verejného obstarávania. Tematika obnovy kúpeľov je podľa slov primátora Matúša Valla jeho srdcovkou. V jeho kancelárii na bratislavskom magistráte tak nájdete napríklad plán pôdorysu prvého poschodia Grösslingu, ale aj kachličku z kúpeľového obkladu.
„Mesto na tom kvázi nie je finančne príliš dobre, tak šetríme, kde sa dá a niektoré veci sa tak logicky posúvajú,“ povedal k oneskorenému termínu Vallo pre Forbes.
Kúpele Grössling. Foto: Jakub Čaprnka
Kúpele Grössling. Foto: Jakub Čaprnka
Navýšenie cien
Spojenými nádobami by sa dal nazvať termín predĺženia dokončenia prác spolu s problematikou financovania. To sa má zabezpečiť úverom, ktorý sa má načerpať mestskou eseročkou MKK Grössling či pomocou externých zdrojov. Pomôcť má aj príspevok z mestskej kasy.
Hovorca hlavného mesta Peter Bubla ešte minulý rok oznámil, že pôvodný rozpočet určený na rekonštrukciu bude rásť. „Aktuálne počítame so zdražením projektu z dôvodu zvýšenia cien stavebných materiálov, ktoré sú za posledné tri roky na úrovni 35 percent,“ osvetlil hovorca.
Metropolitný inštitút Bratislavy v minulosti odhadol rozpočet rekonštrukcie na 15 miliónov eur. „Aktuálne pri viacerých komoditách zaznamenávame zdraženie v dôsledku všeobecnej vysokej inflácie cien stavebných komodít a stavebných prác, čo znamená, že zrejme bude finálna investičná suma vyššia, ako boli odhadnuté ceny na začiatku projektu,“ povedala Pavelková pre Forbes.
Pri spomínanom navýšení sumy rekonštrukcie aj primátor hlavného mesta poukazuje na stúpajúcu infláciu.
„Finančný model celých kúpeľov, ktorý bol napojený na bankovú pôžičku, ktorá z toho mala byť splatná, prestal v tom konkrétnom objeme fungovať z viacerých dôvodov. Napríklad spomeniem energie, tie sú v kúpeľoch a v bazéne extrémne drahé a dôležité, no išli hore,“ okomentoval predraženie obnovy Vallo.
Z močiarov cez kúpele
Budúcnosť kúpeľov je nateraz síce ešte v niektorých detailoch zahmlená a konkrétny termín otvorenia Grösslingu sa môže pokojne ešte zmeniť, nedá sa im však uprieť bohatá história. Názov kultového relaxačného zariadenia pre Bratislavčanov vychádza z lokality s rovnakým názvom.
„Dunaj bol pôvodne oveľa divokejší a rozvetvený, Prešporok mal v tej dobe pevné spojenie až na Štúrovom námestí. Grössling bol dunajské rameno, ktoré začali regulovať v prvej polovici 19. storočia a práve aj stavba týchto kúpeľov bola súčasťou zobytňovania tejto oblasti,“ povedal pre Forbes Peter Szalay z oddelenia architektúry na Historickom ústave SAV.
Kúpele postavili v roku 1895 a spočiatku pre domácich slúžili ako hygienické zariadenie, keďže v tom čase vlastniť vaňu bolo naozaj luxusnou záležitosťou. Postupne ale nadobudli aj spoločenský význam a stali sa miestom stretávania sa ľudí. Mestské kúpele pôvodne niesli názov Bad Pozsony a boli majetkom Priemyselnej banky. Autorom dôležitej stavby bol architekt Albert Konstantín Svoboda.
„Išlo o viedenského architekta, ktorý navrhol kúpele aj vo Viedni a v ďalších mestách,” upresňuje Szalay. Konstantín patril k úspešným architektom, študoval na Viedenskej technickej škole a pôsobil aj v Odese. Vo všeobecnosti bol braný skôr za technika.
Kúpele Grössling fungovali takmer sto rokov. Archív hlavného mesta
Kúpele Grössling fungovali takmer sto rokov. Archív hlavného mesta
Kúpele si prešli viacerými režimami a už počas prvej Československej republiky sa začal ich význam meniť a rozvíjať. V medzivojnovom období kúpeľníctvo v mestách zaznamenalo spoločenský boom a začalo na seba naberať aj liečebný charakter.
V roku 1914 došlo aj k prístavbe ikonického komína, ktorého úlohou bolo práve zohrievať vodu. V tomto roku sa napríklad vytvorili aj parné kúpele a v medzivojnovom období sa zrealizovala aj dostavba zo strany Vajanského nábrežia. Jej autorom bol slávny bratislavský architekt Fridrich Weinwurm. Známy architekt stojí napríklad aj za presklenou konštrukciou nad plaveckým bazénom, ktorá sa dal v lete otvoriť.
Neľudské zákony, ktoré sa týkali počas druhej svetovej vojny Židov, sa dotkli aj spomínaných kúpeľov. „Židia sa v nich nemohli kúpať na základe rasového zákona, ktorý im zakazoval chodiť do kúpeľov,“ podčiarkol ešte Szalay.
Následne došlo po zmene režimov postupne k znárodneniu a z kúpeľov sa stal štátny majetok. „Nejakým zásadným spôsobom do nich neinvestovali, no udržiavali ich funkčné,“ dodal akademik.
