Kritické myslenie sa skloňuje čoraz častejšie – debatu o jeho dôležitosti rozpútali hoaxy šíriace sa internetom od tém očkovania cez voľby až po mediálnu výchovu. V slovenskom školstve však zameranie sa na túto zručnosť žalostne chýba.
Kritické myslenie nie je len o vyhodnocovaní dezinformácií, je potrebné v každej oblasti od podnikania cez bežné nakupovanie potravín, ktoré sú lákavo ovenčené marketingom, až po domácu aj globálnu politiku. V mediálnom priestore je však čoraz ťažšie vyhodnotiť, čomu alebo komu veriť.
Čo je kritické myslenie?
Ako píše Monash University, kritické myslenie znamená schopnosť niečo posúdiť na základe relevantných informácií. Je to spôsob myslenia, ktoré spochybňuje, analyzuje, interpretuje, hodnotí a skúma informácie, ktoré prijímate – aj tie, ktoré posúvate ďalej.
Zvykne sa tiež nesprávne zamieňať s inteligenciou. Nie je to však o výške IQ. Sčasti je to zdravý sedliacky rozum a otvorená myseľ, sčasti zase schopnosť, ktorú sa môžeme naučiť a rozvíjať bez ohľadu na náš inteligenčný kvocient.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
„Z našej praxe je najspoľahlivejším tréningom pravidelné spoznávanie chýb či nedostatkov myslenia a taktiež neustále zlepšovanie argumentačných zručností. Kvalitná argumentácia nás totiž nepripravuje len na komunikáciu s inými ľuďmi, ale tiež nás učí, čo by mala obsahovať kvalitná a dôveryhodná informácia. Ak to neobsahuje a človek je trénovaný, veľmi rýchlo spozornie a odhalí, že sa ho snaží niekto oklamať alebo zavádzať,“ hovorí Jakub Kobela z Akadémie kritického myslenia a autor pracovných zošitov kritického myslenia pre základné školy.
V kritickom myslení teda významne pomáha, ak vieme efektívne odovzdať informáciu aj človeku, ktorý má úplne iné pozadie a spôsob rozmýšľania. „Vďaka týmto zručnostiam dokážeme lepšie kontrolovať vlastné myšlienky, presvedčenia či názory,“ vysvetľuje Kobela.
Zoberme si príklad od Fínov
V úrovni vzdelávania a kritického myslenia sa na prvých priečkach v rámci Európy pravidelne umiestňujú severské krajiny, predovšetkým Fínsko. Je doslova priekopníkom v cielení výchovy a školských osnov na rozvíjanie tejto zručnosti v mediálnom priestore, ale aj v bežnom živote, na rozdiel od Slovenska, ktoré sa stále zameriava na štandardné testovanie.
„Kritické myslenie, overovanie faktov, interpretácia a vyhodnocovanie všetkých informácií, ktoré prijímate, je kľúčové bez ohľadu na to, odkiaľ ich prijímate. Spravili sme z toho jadro vyučovania naprieč všetkými školskými predmetmi,“ povedal pre denník The Guardian Kari Kivinen, fínsky pedagóg a expert na vzdelávanie v inštitúcii Európskej únie EUIPO.
Foto: Freepik/Rawpixel
Podľa Fínov netreba čakať na vhodný vek, kým začať s deťmi hovoriť o správnom vyhľadávaní informácií. Foto: Freepik/Rawpixel
Fínski žiaci excelujú v medzinárodnom testovaní PISA, ktoré hodnotí čítanie, písanie či matematické zručnosti. Podľa Open Society Institute sa však umiestňujú na popredných priečkach aj vo vyhodnocovaní dezinformácií.
„Úspech spočíva aj v tom, že s podporovaním mediálnej gramotnosti začínajú už v predškolskom veku a integrujú túto zručnosť do všetkých predmetov – od matematiky po spoločensko-vedné predmety,“ povedal pre Washingtonskú univerzitu Jevin West, profesor a spoluzakladateľ Center for an Informed Public (Centrum pre informovanú verejnosť).
Fíni nielenže zbytočne nečakajú na vhodný vek, kým sa s deťmi začnú rozprávať o dezinformáciách a podporovať kritické myslenie, ale majú vybudovaný aj silný rešpekt voči učiteľom. V tom, ako vyučujú žiakov, majú veľkú voľnosť. To je tiež jedným z dôležitých faktorov. Nekladie sa taký dôraz na hodnotenie, hovorí West, preto môžu prispôsobiť prostredie aj spôsob vyučovania aktuálnym potrebám žiakov.
„Fínsko nám ukazuje, že mediálna gramotnosť by sa nemala vyučovať izolovane. V USA máme na túto tému napríklad špeciálne semináre pre starších žiakov, ale to treba zmeniť a integrovať túto zručnosť už skôr a naprieč celým kurikulom,“ pokračuje West.
Vplyv otvorenej mysle na globálnu politiku
Z takéhoto prístupu ku školstvu by sme si mali brať príklad. Tlak na zmenu k lepšiemu prichádza aj z Bruselu, ktorý sa snaží ponúknuť príklady dobrej praxe, aby si ich členské štáty mohli osvojiť. Ako však dodáva europoslanec Vladimír Bilčík, vzdelávanie a školstvo je výsadnou právomocou členských štátov.
„Z Bruselu vieme podporovať finančne, vieme tiež podporiť rôzne mobility, výmenné pobyty, aby mladí ľudia a učitelia mali možnosť ísť do iných štátov a zistiť, ako to inde funguje, naučiť sa niečo a priniesť skúsenosti domov, ale reforma v prípade je stále v rukách ministrov a ministeriek školstva,“ dodáva europoslanec Bilčík.
Rozvoj kritického myslenia a mediálnej gramotnosti vie významne ovplyvniť aj politické dianie a globálnu ekonomiku. Dôkazom je napríklad Brexit, na ktorý mal vplyv aj dezinformačný tlak pôsobiaci na obyvateľov Spojeného kráľovstva, kde dnes väčšia časť verejnosti rozhodnutie opustiť Európsku úniu ľutuje. O podobný tlak sa snažia populisti aj v ďalších krajinách, pre ktoré môže byť Brexit poučením.
„Ak taká veľká krajina, ako je Spojené kráľovstvo, ľutuje odchod z Európskej únie, tak dúfam, že to odradí akýchkoľvek skeptikov u nás na Slovensku,“ dodáva Bilčík s tým, že je potrebné budovať silné a nezávislé inštitúcie s priestorom pre diskusiu a kritické myslenie, a to od parlamentu, médií či súdnej moci až po spomínané vzdelávanie.
Kritické myslenie na Slovensku
Bohužiaľ, na Slovensku vzdelávanie stagnovalo a dlhé desaťročia sa kládol dôraz na memorovanie poučiek či faktov z učebníc namiesto toho, aby sme deti učili samostatne rozmýšľať. Posúva sa to vpred?
„V školách sa stále s triedou viac učíme pamätať si informácie a vzorce, ako by sme s nimi diskutovali a spoznávali súvislosti. Sám som nedávno vydal pracovné zošity kritického myslenia a bolo mi povedané, že ide o prvý materiál tohto druhu na Slovensku. To hovorí samo za seba,“ komentuje Kobela s tým, že najlepšie by bolo spraviť z kritického myslenia a verejnej diskusie povinný predmet.
„Dovtedy odporúčam učiteľom a rodičom čo najviac s deťmi a mladými diskutovať, hľadať dôvody, pre ktoré vidia veci istým spôsobom. Mali by sme oveľa menej hľadať to, čo si myslíme, že je správna odpoveď.“ Dodáva tiež, že sa oplatí sledovať aktivity Slovenskej debatnej asociácie, ktorá s tým v neformálnom vzdelávaní pracuje už mnoho rokov.
Prečítajte si, ako sa náš mozog rozhoduje a vyhodnocuje informácie:
„Je dôležité uvedomiť si, že kritické myslenie nie je len schopnosť, ktorú máme zapájať v školských triedach alebo na pracovisku, ale mali by sme ju zapájať do svojich bežných životov,“ upozorňuje však profesor William Gormley z Univerzity v Georgetowne, ktorý v spolupráci s Harvard Education Press vydal knihu The Critical Advantage: Developing Critical Thinking Skills in School.
V kritickom myslení by sme sa mali zlepšovať samoštúdiom, používať ho v každodenných situáciách a predovšetkým ho rozvíjať u detí už od útleho veku. Neposielajte ich teda preč s neustálymi otázkami „prečo“ či „ako“ a podporte ich prirodzenú zvedavosť.
Aj to je jeden zo spôsobov, ako pomaly u detí budovať túto zručnosť. Buďte im vzorom, majte trpezlivosť, keď je to vhodné, nechajte ich, nech zapájajú mozog a na niektoré veci prídu jednoducho samy.
S témou úzko súvisí aj mediálna výchova, ktorá spočíva v zapájaní kritického myslenia v online prostredí – od čítania článkov na internete a používania sociálnych sietí až po sledovanie videí či fór.
Kritické myslenie sa úzko spája aj s mediálnou gramotnosťou. Foto: Unsplash/Linkedin Sales Solutions
Kritické myslenie sa úzko spája aj s mediálnou gramotnosťou. Foto: Unsplash/Linkedin Sales Solutions
Pri mediálnej gramotnosti je napríklad dôležité prijímať informácie z rôznych zdrojov pre skúmanie viacerých uhlov pohľadu či získanie väčšej objektivity. Tu je však dôležitý nielen počet, ale aj samotný zdroj, jeho história, či sa neskrýva za anonymitu aj odkiaľ čerpá informácie. Dobrým príkladom, ako pristupovať k mediálnej výchove, je opäť Fínsko.
„Pani učiteľka ukázala ôsmakom nový článok a spolu o ňom diskutujú: Aký účel má tento článok? Ako a kedy bol napísaný? Aké sú autorove hlavné tvrdenia?“ začína rozprávanie o fungovaní fínskeho vzdelávacieho systému Jenny Gross z denníka The New York Times.
„Iba preto, že je niečo dobré alebo pekné, neznamená to, že je to aj pravdivé alebo opodstatnené,“ vysvetľuje spomínaná pedagogička Saara Martikka. Cieľom takýchto cvičení je naučiť študentov, ako identifikovať nepravdivé informácie. Bez ohľadu na predmet, ktorý sa práve vyučuje, kritické myslenie je základom hodiny.
Rozvíjajte svoje schopnosti
Ako sa teda nestratiť v zahltenom mediálnom priestore? „Odpoveď jednoduchá – s veľkou vervou overovať zdroje informácií,“ dodáva Kobela s tým, že pri každej informácií, prirodzene, nemáme dostatok času a zdrojov na overovanie, ale v mediálnom priestore je to potrebný návyk. Treba sa naučiť rozlišovať, čo je fakt a čo len názor.
„Táto dištinkcia je absolútne kľúčová. Nutná je tiež diskusia o tom, aké atribúty musí spĺňať nejaký zdroj informácie, aby sme ho mohli vnímať ako dôveryhodný,“ dodáva. Úplným základom je podľa neho overovanie, či sú zdroje dostatočne expertné a aké sú ich možné bočné motivácie.
Na budovanie a testovanie vlastnej úrovne kritického myslenia odporúča hlavne tréning komunikačných a analytických zručností, ktoré sú postavené na princípoch kritického myslenia.
„Štruktúra argumentov, nástroje na overovanie zdrojov informácií, čítanie textu aj prejavu či prezentačné zručnosti, to všetko vylepšuje aj úroveň kritického myslenia. Takýto tréning vie na začiatku odhaliť, čo sú konkrétne slabiny a priestory na zlepšenie,“ radí Kobela s tým, že ďalšou možnosťou sú aj kurzy kritického myslenia.
O jednoduchých spôsoboch rozvoja kritického myslenia sa môžete dočítať aj v našom staršom článku (viac o jednotlivých bodoch sa dozviete tu):
- Overujte si informácie.
- Zisťujte si pôvod informácií.
- Zvážte viaceré uhly pohľadu.
- Precvičujte aktívne počúvanie.
- Zisťujte a hľadajte.
- Pýtajte sa otvorené otázky.
- Dbajte na aktuálnosť a zavrhujte anonymitu.
- Buďte obzvlášť kritickí pri sociálnych sieťach.
- Naučte sa rozpoznať falošné správy (často majú svoje znaky).
- Pozor na subjektivitu.
- Spochybňujte aj vlastné predsudky.
- Myslite samostatne.
- Vzdelávajte sa – nielen v tejto oblasti.
Pomôcť môžu aj knihy
Tieto knihy vám pomôžu lepšie porozumieť procesom rozhodovania, argumentácie a hodnotenia informácií, poskytnú vám pohľad do fungovania ľudskej mysle a pomôžu vám rozvíjať kritické myslenie.
Myslenie rýchle a pomalé (Daniel Kahneman)
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Daniel Kahneman zhrnul svoj dlhoročný výskum a myšlienky do jedinej knihy. Ponúka prevratný pohľad do ľudskej mysle a vysvetľuje, čo riadi naše myslenie. V knihe analyzuje aj to, ako sa ľudia rozhodujú a ako môžete zlepšiť svoje rozhodovanie.
Sila rozumu v bláznivej dobe: Manuál kritického myslenia (Ján Markoš)
Autor Ján Markoš je šachový veľmajster, ktorý vedie aj kurzy kritického myslenia a prednáša na túto tému manažérom. Vo svojej knihe rozpráva, ako sa rozhodujú šachisti a akým spôsobom zvažujú riziká.
Náš rozhovor s Jánom Markošom si môžete prečítať alebo vypočuť v 23. epizóde podcastu Nevyhorení:
The Critical Advantage: Developing Critical Thinking Skills in School (William Gormley)
Autor William T. Gormley, profesor na univerzite v Georgetowne, sa bližšie pozrel na úlohu kritického myslenia v príprave študentov na univerzitu, kariéru a bežný život.
Moc faktov (Hans Rosling)
Švédsky lekár, vedec a profesor medzinárodného zdravia Hans Rosling odhaľuje desať inštinktov, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na svet.
Aké drahé je zadarmo (Dan Ariely)
Podľa autora veľmi často konáme iracionálne na základe našich emócií či spoločenských noriem. Čo je behaviorálna ekonómia a ako súvisí s obedmi zadarmo, prečo niektoré veci robíme radi len pokiaľ nám za to neplatia alebo prečo nás bezplatné veci často vyjdú pridraho. Aj na tieto otázky odpovedá vo svojej knihe profesor psychológie a behaviorálnej ekonómie Dan Ariely.
Rozum: Návod na použitie (Vladimíra Čavojová)
Táto „príručka zdravého rozumu“ ponúka zrozumiteľný pohľad na to, ako aplikovať metódy vedeckého myslenia do každodenného života. Séria esejí prezentuje názory vedcov a pedagógov, ktorí poukazujú na dôležitosť kultivovania racionality v bežnom živote a vzdelávaní.
