Mesto New York sa v posledných mesiacoch stalo epicentrom nielen zdravotnej, ale aj ekonomickej a sociálnej krízy. Slovenka Sabina Kravcak, ktorá žije vo Veľkom jablku a pracuje vo finančnom sektore, pre slovenský Forbes píše, ako Covid-19 zmenil DNA mesta New York a prečo jeho budúcnosťou môže byť rozsiahla digitalizácia pracovnej sily, vytvárajúca model pre ďalšie mestá na svete.
S HDP takmer 1,8 trilióna dolárov je mesto New York s jeho prímestskými časťami druhé najbohatšie mesto na svete a je domovom tých najdôležitejších a najväčších firiem sveta. Ekonomické bohatstvo New Yorku je spojené s jeho hustotou zaľudnenia – Edward Glaeser, ekonóm na Harvardovej univerzite, preukázal, že hustota zaľudnenia miest zvyšuje produktivitu pracovníkov, a teda ich ekonomický výdaj. Preto nikoho neprekvapí, že New York je najľudnatejšie mesto Spojených štátov amerických a jeho slávna časť Manhattan sa môže pochváliť najvyššou hustotou zaľudnenia mestskej časti v USA – konkrétne ide o 25 846 ľudí na štvorcový kilometer. Na porovnanie, Bratislava má 1 190 obyvateľov na štvorcový kilometer.
Šéfkuchár Michal Konrád:
Gastrobiznis už nikdy nebude ako predtým
Vzhľadom na hustotu zaľudnenia New Yorku, stav infraštruktúry, zdravotnej kapacity a pracovného trhu s limitovanými sociálnymi istotami, mi v čase, keď Covid-19 zasiahol celý svet, bolo jasné, že mesto, ktoré nikdy nespí, bude epicentrom nákazy a zažije drsnú realitu toho, čo pandémia môže spôsobiť.
Mesto duchov
Po nariadeniach guvernéra Andrewa Cuoma sa život v meste New Yorku úplne zastavil. Times Square, kde pracujem, sa odrazu vyľudnil od všetkých turistov, Wall Street od bankárov a nemocnice sa začali napĺňať neudržateľným tempom. New York sa stal jedným z najsmrteľnejších miest na svet, keď mal Covid-19 za následok viac ako 20 000 mŕtvych za 3 mesiace.
Fifth Avenue – slávna ulica v New Yorku, ktorá je považovaná za jednu z najdrahších ulíc na svete, dnes zíva prázdnotou. Foto: Sabina Kravcak
Dodnes si spomínam na momenty, keď počas tých 3 mesiacoch záchranka prešla popod moje okná na Manhattane každých 20 minút, každý jeden deň. Tiež som videla dočasné márnice zaparkované na uliciach vedľa nemocníc a poľnú nemocnicu v Central Parku, kam za normálnych okolností chodím na piknik s priateľmi.
Bývalý viceprezident eBay a miliardár roky financuje
boj proti epidémiám. Teraz útočí na Covid
Zatiaľ čo mesto, ktoré nikdy nespí, sa premenilo na mesto duchov, tá časť jeho ekonomiky, ktorá sa zaraďuje do „knowledge economy“ (ekonomika založená na vysoko kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkoch) postupne prechádzala náhlou digitálnou transformáciou. Všetci bankári, makléri na burze a korporátni právnici sa presunuli do režimu WFH (work from home – práca z domu). Tento krok bol dramatický, ale v princípe jednoducho realizovateľný, až na niekoľko nových opatrení ohľadom právnych a finančných regulácií.
Skúšky ešte len prídu
Keď si mesto konečne pomaly zvyklo na režim WFH, respektíve nový normál a zdravotná kríza začala ustupovať, na povrch vyšla sociálna kríza. Mesto New York bolo ešte stále uzatvorené, keď sa ulice odrazu zaplnili tisíckami ľudí protestujúcimi proti rasizmu a policajnému násiliu v USA. To bolo sprevádzané nielen plienením obchodov, dokonca aj na Manhattane, ktorý je väčšinou ušetrený od takýchto aktivít, ale aj zákazom vychádzania po 20 hodine na 5 dní.
Times Square – nazývaná aj „Križovatka sveta“, je jedna z najnavštevovanejších turistických atrakcií sveta a pritiahne v priemere 50 miliónov návštevníkov ročne. Foto: Sabina Kravcak
Aj keď sa môže zdať, že mesto už prešlo veľkými skúškami za posledné 4 mesiace, tá najväčšia výzva, čo sa týka dlhodobo udržateľného otvorenia a rozvoja, ho ešte len čaká. A momentálne sme len vo fáze otvárania tretej z celkových štyroch fáz – povolená je iba stavebná a výrobná aktivita, otvorená je väčšina obchodov s výnimkou obchodných centier a obyvatelia môžu navštíviť reštaurácie a kaviarne len pokiaľ sa dá sedieť vonku.
Komplikácia je celkom jasná: hustota zaľudnenia a infraštruktúra, ktoré zabraňujú tomuto ekonomickému motoru sveta a celkovo USA (štát New York produkuje 8 % HDP, ale zaberá iba 1 % územia USA) ísť späť do predošlého chodu. No táto prekážka poskytuje z môjho pohľadu obrovskú šancu ďalej dominovať svetovej ekonomike – tentokrát z pohľadu lídra v digitalizácii pracovnej sily (pre upresnenie, nie jej automatizácii).
Toto je príležitosť uchopiť najefektívnejšie aspekty pracovania z domu, ako sú a) zvýšená produktivita – podľa 54 percent amerických pracovníkov vo veku 18 – 74 rokov malo WFH počas pandémie pozitívny efekt na ich produktivitu, a iba 25 percent zaznamenalo negatívny efekt, b) lepšia rovnováha pracovného a súkromného života, c) zlepšené mentálne zdravie; a skombinovať ich s vplyvnými aspektmi „face-to-face“ života: vytváranie nových kontaktov, budovanie vzťahov a uzatváranie obchodov s klientmi, alebo inovatívne brainstormingy s tímom.
Bohatí aj digitalizácia
Kompozícia ekonómie mesta New York je ideálna na tuto digitálnu transformáciu, keďže mesto je globálnym finančným, obchodným a masmediálnym centrom a sústreďuje sa na časti ekonómie, ktoré tradične vedia produkovať výsledky, aj keď zamestnanci pracujú z domu. Špecificky, Veľké jablko je známe vysokou koncentráciou takzvaných „pokročilých“ služieb ako bankovníctvo, poisťovníctvo a právo či technológia a zdravotníctvo, alebo reklama a marketing. A tieto sektory predstavujú viac ako 50 % HDP New Yorku.
Chelsea, časť Manhattanu, ktorá je známa ako centrum umenia mesta s viac ako 200 galériami na rozlohe iba dvoch štvorcových kilometroch. Foto: Sabina Kravcak
Či tu budú ďalšie vlny korony alebo nové nákazy, faktom zostáva, že New York si potrebuje vytvoriť odolný plán, ako čeliť týmto nástrahám a nestratiť svoju ekonomickú moc. Korona zastihla ekonomiku USA na vrchole síl, s rekordne nízkou nezamestnanosťou na úrovni 3,5 percenta (takmer 50-ročný rekord) a historickým rastom 128 mesiacov bez prestania. Tieto čísla sú už minulosťou a momentálne je miera nezamestnanosti v USA 11,1 percenta.
Ak mesto New York neaplikuje efektívnu stratégiu na podporu digitalizácie pracovnej sily s cieľom udržania svojej ekonomickej atraktivity, môže čeliť markantnému odlivu obyvateľov. Tento trend začal byť viditeľný už pred vypuknutím pandémie a bol ďalej akcelerovaný počas lockdownu, keď viac ako tretina obyvateľov tých najbohatších častí Manhattanu opustila mesto.
Aj keď tieto presuny sú dočasné a podporované súčasnou letnou sezónou, ktorá sa príjemnejšie trávi na pláži v Hamptons než v betónovej džungli, ak sa decentralizovaná pracovná sila alebo nedostatok nových pracovných možností stanú permanentnou realitou, môže to mať dlhodobé dôsledky na ekonomiku mesta a jeho rozpočet – značne podporovaný daňami z príjmov jeho majetnejších obyvateľov.
Preto má mesto New York unikátnu možnosť dokázať celému svetu, že vie byť lídrom v digitálnom svete – vytvorením inovatívnych schém práce z domu s adekvátnymi interakciami vo fyzickom svete založených na princípoch plného čerpania benefitov vysokej hustoty zaľudnenia a vytvárania nových kariérnych príležitostí. Tento recept na dlhodobý rozvoj môže pomôcť New Yorku nielen udržať, ale i zvyšovať svoju atraktivitu a reputáciu globálneho, strategicky dôležitého mesta – tentokrát ako lídra v digitalizácii pracovnej sily.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
