Raju je nočné zviera, pred druhou popoludní ho sotva uvidíte. Prečo aj? V hindčine raju znamená kráľ, princ, vládca. Alebo aj prosperita. Tento Raju je navyše majiteľom barov. Ako by mohol robiť česť svojmu menu, keby sa nechal vyhnať z postele pred poludním? Raju to vie.
Robiť česť tomuto kráľovskému menu vie aj inak. Má bary plné kníh v New Yorku, v Prahe a vo Varšave. Vždy je perfektne oblečený a upravený. Snehobiela košeľa s ascot kravatou, dvojradové, jemne aristokratické tmavé sako, vyžehlené nohavice. Zakaždým skvelý outfit a charizma barokového monarchu, ktorému by málokto hádal sedem krížikov aj čosi.
„Rád sa dobre obliekam. Moje sako a kravata visia vo všetkých mojich štyroch domovoch. Nikdy sa nemusím baliť. Vy by ste sa tiež na návštevu baru mali obliecť elegantne. Budete sa cítiť lepšie,“ hovorí presvedčivo.
Na otázku, ako sa má, odpovedá barytónom zdrsneným barmi i knihami takmer vždy optimisticky. „I feel fabulous, my friend,“ povie a bafne, obyčajne z cigary veľkosti panetela. A vy mu uveríte.
Stretol som ho v Prahe i v New Yorku, odkiaľ odštartoval svoju podnikateľskú misiu za lepší svet vďaka zážitkom pri skvelých drinkoch a v jedinečnej atmosfére. Bar na Hudson Street 636 v New Yorku, v čarovnej, ale aj drahej štvrti West Village, je destilátom koloniálnej atmosféry, kde sa však nespomína na staré dobré časy, ale intenzívne sa žije prítomnosťou.
Barbora Zeigler
Zinkový alebo hádam medený bar, za ním barman ako z hollywoodskeho filmu a pred vami whisky. „Dali by ste si cigaru?“ ozve sa spoza baru. „Ale iste, majstre,“ odpovedám. „U nás sa smie fajčiť,“ vysvetľuje barman. To je v New Yorku ako zázrak. Takých miest tu po zákaze fajčenia v roku 2003 ostalo len zopár. Pre tento bar sa tu o pár ulíc ďalej ručne balia cigary z najlepších tabakov zo Strednej Ameriky.
V každom Bar & Books, ako Raju Mirchandani pomenoval päticu svojich podnikov, sú rozkošné lustre s opicami, v Indii posvätnými zvieratami, ktoré interiéru dodávajú príchuť zábavnej drzosti.
Nie nadarmo Raju tvrdí, že jeho Bar and Books sú „tie najcivilizovanejšie miesta na stretnutia“. Tu sa s niekým stretnúť naozaj chcete.
A aj sa stretnete. V Prahe je Bar & Books na Týnskej ulici už dvadsať rokov inštitúciou. „Flair“ starého dobrého sveta, skvelých drinkov, perfektnej hudby, šampanského a cigár. Môžete tu stretnúť pestrú zmes hostí vrátane tých z titulných či vnútorných strán magazínu Forbes.
Často tu spieva Jan Smigmator len s malou kapelou a v tej chvíli ste v Prahe ako v New Yorku. Jan ako Frankie, New York, New York na Týnskej a My Way kúsok od Staromáku. Ešte jednu Octopussy, alebo radšej martini – pretrepať, nemiešať, prosím, napadne vám.
Je tu totiž aj všadeprítomný James Bond, ktorý nepretržite hrá na jednej malej obrazovke. Cigary sa fajčia vzadu v cigarovom bare. To už je však človek v úplne inom svete, kde čas plynie inak. A čo je vonku, to je vonku.
Príbeh barového princa
Vráťme sa však späť k nášmu barovému princovi menom Raju. Aj on, tak ako Frankie Sinatra, did it his way… Ako sa dostal do Prahy? Nuž, to sa najprv musíme pozrieť, ako sa dostal do New Yorku. Alebo ako sa vlastne dostal do sveta barov… Ako sa dostal z Indie. Z Bombaja, kde sa narodil.
„Cigarový dym ma vždy zavedie späť do detstva. Vidím otca, ako relaxuje vo svojom ušiaku, perfektne oblečený, aj keď už má po službe. Ako najmladší syn som v pozore. Čaká ma totiž dôležitá úloha. V tomto okamihu som bol jeho komorník. Najprv som musel chirurgicky orezať jeho panetelu Dunhill a potom naliať presne na dva prsty škótskej s jednou kockou ľadu. Nie viac, nie menej!“ spomína Raju v úvode svojej knihy On the back of a Napkin.
Niekde tam, na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia, v rodine indického policajta a spravodajcu, sa začala kariéra budúceho kráľa barov, o ktorom sa bude neskôr písať v The New York Times. To však predbiehame, pretože vďaka rodine sa Raju stal kočovníkom – a dodnes ním je. Egypt, Cejlón, striedal školu za školou. A potom Londýn. Lobby Boy v slávnom hoteli Dorchester, potom Antwerpy, Belgicko… V roku 1979 prišiel napokon do mesta, ktoré sa stalo jeho domovom a kde do jeho barov budú chodiť starostovia, hviezdy ako Sean Penn, Brad Pitt, Tom Cruise alebo Bruce Springsteen. New York.
Barbora Zeigler
If you make it there, you can make it anywhere, spieva Frank Sinatra a istotne má pravdu, však, Raju? Ten tu zbiera skúsenosti ako čašník, hotelový a reštauračný manažér, jeho kariéra sa kríži napríklad aj s hviezdnym šéfkuchárom Anthonym Bourdainom – pracujú v tej istej skupine.
Ale už sa píše rok 1991, Raju nájde na rohu Deviatej Avenue a Štrnástej ulice vo West Village miesto, kde, ako opisuje, „bolo množstvo transvestitných prostitútok na podpätkoch ostrých ako žiletka a na sebe nemali skoro nič“. Tak vyzeral New York a jeho downtown na začiatku deväťdesiatych rokov.
Biznis plán na servítke
V bare, ktorý sa pôvodne volal La Bamba a uprostred mal tyč pre striptérky, sa začína obdivuhodná cesta, ktorá z New Yorku povedie do Prahy a Varšavy, najnovšie aj na Cyprus. Samozrejme, s mnohými zastávkami: ikonický newyorský Grand Central, otvorené a zatvorené bary či reštaurácie, zrady i úspechy, francúzska reštaurácia Opitý koráb, La Bateau či indické bistrá… „Nie všetko v mojom podnikateľskom živote bol homerun,“ lakonicky na to hovorí Raju.
Nebudeme tým čitateľa zaťažovať, azda stačí dodať, že ako každý správny americký startup, aj tento mal biznisový plán v roku 1991 nakreslený na papierovej servítke. „Bol som požehnaný i prekliaty tisíckami žien okolo mňa,“ píše Raju vo svojej knihe. Ako inak, do Prahy ho z New Yorku priviedla žena – Martina Peštová, ktorá sa dodnes stará o dva pražské bary a ten varšavský. Od Rajua dostala milú barovú prezývku – Martini. Bar and Books na Týnskej je v Prahe od roku 2004. Ďalší pribudol o štyri roky neskôr na Vinohradoch, posledný prírastok má Varšava.
Ale späť do Prahy.
Z reproduktorov hrá pieseň Hit the Road Jack od Raya Charlesa, jedna z dvadsaťtisíc schválených piesní pre Bar and Books, osobne vybratých pánom majiteľom. Teraz sedí Raju v rohu svojho baru na Týnskej, pofajčieva cigaru a popíja pivo. Býva tu v Prahe za rohom. Vždy jeden týždeň v mesiaci.
„Stále som v pohybe, na cestách. Týždeň v New Yorku, týždeň v Prahe, týždeň vo Varšave. Alebo v Karibiku. Teraz idem na Cyprus, kde som bol na svadobnej ceste. Tam vidím potenciál. Alebo v Miami. Som otvorený partnerstvu pre Bar and Books na celej planéte,“ rozpráva energicky a prezrádza jeden z cestovateľských trikov.
„Nikdy nemám kufor, nikdy nelietam biznisom. Kúpim si miesto úplne vzadu, tam zvyčajne nechce sedieť nik, a tak mám dve až tri sedačky pre seba. To je moja business class,“ smeje sa a človeka to prekvapí. Predsa len by ste od tohto elegána v dvojradovom saku čakali viac rozmaznávania. „To nepotrebujem,“ hovorí rezolútne.
Pýtam sa ho, nie veľmi diplomaticky, prečo sa nikdy neusadil a nemal rodinu. „Vyrástol som v rodine, kde sme každé dva až tri roky striedali mestá i krajiny. Vediem kočovný život, tak mi povedz, ako by som sa mal usadiť,“ odpovedá. Ale širokú rodinu okolo seba má. Tento barový bonviván sa navyše stará o svoju 102-ročnú matku. Keď teraz v júli oslavuje narodeniny on, hostí pozýva ona. „ Všetkým by som prial, aby mali takú fantastickú matku, ako mám ja. Ešte pred pár rokmi každý týždeň aspoň raz zašla za mnou do baru. Aj teraz sa má dobre a prajem jej veľa zdravia,“ rozpráva a sám za ňou v New Yorku pravidelne chodieva.
„Raju, čo je v živote dôležité?“ pýtam sa ho nad ďalším drinkom, keď človek zatúži konečne odhaliť tajomstvo života. „Zarob peniaze. Utrácaj peniaze. Uži si ich. A rozdávaj radosť,“ rozhrnie oponu životnej múdrosti. „Čím sú teda pre teba peniaze?“ vyzvedám. „Nič a všetko. Bez nich si prekliaty. S nimi dvakrát.“
„A kto je podľa teba úspešným mužom?“ pýtam sa ďalej. „Obdivujem toho, kto má veľa priateľov, krúti sa okolo neho množstvo dám, vie, čo je dobré jedlo a pitie. Toho, kto vie pozdvihnúť vínom, dobrou náladou a hudbou každý stôl na tejto planéte,“ pripíja Raju na tých, ktorých vidí ako úspešných. Presne toto Raju Mirchandani, kráľ barov v New Yorku i v Prahe, robí a žije.
Autorom článku je Petr Šimůnek.
