Tehotenstvo a narodenie bábätka považujú mnohí rodičia za najkrajšie okamihy života, no nesie so sebou aj ťažké momenty. Svoje o tom vie aj Michaela Bezáková, mama päťročných trojičiek Elišky, Paulínky a Simonky, ktorá na svojom instagramovom účte hovorí nie len o radostiach, ale aj starostiach spojených s rodičovstvom.
Michaela Bezáková, ktorá je pôvodne učiteľkou v materskej škôlke, priviedla svoje tri dcéry na svet už začiatkom 30. týždňa tehotenstva, s váhou od 880 do 1400 gramov. Prvých 67 dní života strávili, preto v nemocnici.
V rozhovore pre Forbes prezradila, ako sa jej darí udržiavať rovnováhu medzi prácou influencerky a strážením si vlastného súkromia ale aj to, ako jej komunita mamičiek na sociálnych sieťach pomáha v ťažkých chvíľach.
Pomoc iným mamám
Kedy ste sa rozhodli, že sa so svojim príbehom materstva podelíte so svetom?
Tú myšlienku som mala v hlave už dávnejšie. Mala som rizikové tehotenstvo a v prvom roku nám nikto nevedel povedať, či sa naše deti budú vyvíjať štandardne a či budú zdravé. Vtedy som nechcela odpovedať na zvedavé otázky followerov. S príbehom som išla na verejnosť, až keď som vedela, že dcéry sú v poriadku a všetko pekne zvládajú.
Foto: archív Michaely Bezákovej
Napriek tomu vám takéto zdieľanie určite zasiahlo do súkromia. Čo vás motivovalo?
Keď sme s mužom zistili, že čakáme trojičky, nevedeli sme nájsť nikoho, kto by s trojičkami mal skúsenosť a mohol by nám poradiť, a podporiť nás. Po hodinách hľadania na internete som nakoniec narazila na jednu pani, ktorá mi pomohla v začiatkoch. Chcela som, aby táto skúsenosť bola dostupnejšia aj pre iných rodičov.
Nestratiť kontakt so svetom
Kto vás najčastejšie sleduje?
Mamy dvojčiat. Tie mi aj často píšu. Je aj pár „trojičkových mám“, s ktorými som v kontakte. Okrem nich aj s Veronikou – mamou štvorčiat. Jej tiež pôvodne tvrdili, že bude mať trojčatá, tak sme to spolu riešili, no neskôr zistili, že bábätká sú štyri.
Keď ma vidia s mobilom, vysvetlím im, že pracujem a za videá a fotky, ktoré robím, dostávam peniaze a môžeme si za ne niečo kúpiť.
Hovorí sa, že Instagram je zlé miesto plné falše a závisti. Do istej miery to tak je, no nájdu sa tam aj prajní ľudia, ktorí sa navzájom podporujú.
Spomenuli ste, že ste svojim príbehom chceli pomôcť iným mamám. Čo dáva takéto zdieľanie vám?
Keď boli ešte dievčatá veľmi malé, okruh dospelých okolo mňa bol veľmi obmedzený. Vtedy mi takýto kontakt „so svetom“ pomohol. Niekedy dobre padne aj spätná väzba. Blog aj Instagram boli pre mňa miestami, kde som sa mohla aj posťažovať. Najmä vďaka Instagramu som získala taký odstup.
Získať odstup
Od čoho?
Napríklad vo vzťahu k nevyžiadaným radám, zbytočnej kritiky. Dovtedy som takéto veci veľmi prežívala. Aj keď väčšina ľudí v mojom profile bola pozitívna a priala nám, vždy sa našiel niekto, kto mal potrebu „rýpať“. Nájde sa aj dnes, akurát si už dokážem povedať: „A čo? Je to pre mňa cudzí človek, prečo by som sa mala trápiť jeho komentármi…“
Foto: archív Michaely Bezákovej
Mamy – influencerky na rozdiel od iných typov influencerov nezdieľajú primárne svoju prácu alebo koníčky, ale rodinu. Ako postupujete pri rozhodovaní, čo zverejniť?
To je niekedy ťažká dilema. Jedným z dôvodov, pre ktoré som začala so zdieľaním nášho príbehu neskôr, bolo aj to, že môj priateľ je proti sociálnym sieťam. Niektoré využíva na prácu, no na Instagrame napríklad vôbec nie je. Zo začiatku preto schvaľoval všetko, čo som chcela zverejniť.
Ako dlho?
Možno prvý rok. Teraz už mi verí viac, ale niekedy, keď ma vidí natáčať, povie: „Nie, že to dáš na Instagram.“ Aj baby sú už väčšie, dokážu prejaviť svoj názor a ja ho chcem rešpektovať.
Uvedomujem si, že žijeme v pretechnizovanej dobe. Dievčatá si to všetko v škole počká, ale zatiaľ to rešpektujú a myslím si, že im technológie nechýbajú.
Veľakrát mi povedia, aby som ich nenatáčala a nefotila, a to je v poriadku. Môj profil je preto čím ďalej, tým viac o mne a menej o nich.
Sú ale potom aj také dni, keď prídu samé a povedia: „Mami, natoč ma.“ Musím zároveň priznať, keďže zatiaľ nemajú prístup k telefónom, tabletom ani počítačom, nevedia, čo sú sociálne siete.
Detstvo bez internetu
To je zaujímavé. Máte naplánované, v akom veku pustíte dcéry k internetu?
V prvom rade sa mi nepáči, že dnešní rodičia používajú mobily a tablety na to, aby mali od detí na chvíľu pokoj. Z časti to ovplyvňuje aj môj Instagram. Keď mi napríklad prišla ponuka na spoluprácu s rozprávkovým startupom Readmio, musela som ju odmietnuť. Rozprávky sa podľa mňa majú čítať z kníh a nie z displeja.
Uvedomujem si, že žijeme v pretechnizovanej dobe. Dievčatá si to všetko v škole počká, ale zatiaľ to rešpektujú a myslím si, že im technológie nechýbajú.
Keď ma vidia s mobilom, vysvetlím im, že pracujem a za videá a fotky, ktoré robím, dostávam peniaze a môžeme si za ne niečo kúpiť. Keď si chcú v telefóne pozrieť fotky, môžu. Nemám v ňom žiadne hry ani zábavné aplikácie. Chápu, že telefón je môj pracovný nástroj.
Podobné ambície držať deti ďalej od technológií majú mnohí rodičia, no málokomu sa to v realite darí dodržiavať. Ako sa vám to podarilo?
Myslím si, že máme veľkú výhodu, že dievčatá sú tri a môžu sa spolu zahrať. Chápem, že pre iných rodičov je to ťažšie, pretože vo veku okolo troch rokov musí rodič dieťaťu sústavne robiť animátora, venovať mu prakticky všetku svoju pozornosť, a to je niekedy veľmi ťažké.
Priznávam, že aj my sme mali obdobie, keď sme uvažovali, že kúpime tablet. Dcéry vtedy mali okolo jedného roka a hľadali sme spôsob, ako ich zabaviť v aute. Tablet sa nedal dobre upevniť tak, aby naň všetky tri videli. Začali sme cestovať v čase ich spánku a už sme ho nepotrebovali. (smiech)
S rešpektom
Spomenuli ste, že rešpektujete, keď dievčatá nechcú, aby ste ich fotili a natáčali. Sú však aj rodičia, ktorí fotky detí nezverejňujú vôbec. Aké máte v tomto pravidlá?
Rozhodne by som nikdy nezverejnila fotku, ktorá by zasahovala do intimity mojich detí. Nechcem, aby raz pri pohľade na môj instagramový profil mali problém s tým, čo som publikovala. Zverejňujeme iba fotky, na ktorých sú milé a dobre vyzerajú.
Foto: archív Michaely Bezákovej
To je prístup viacerých rodičov, zverejňovať fotky detí, za ktoré sa nebudú musieť hanbiť ani v dospelosti.
Presne o to sa snažím. Pravdou je aj to, že časom sa človek na staršie fotky pozerá inak. Z času na čas fotky na Instagrame premažem, keď narazím na niečo, čo by sa dievčatám nemuselo úplne páčiť. Ale myslím si, že keď si ho raz pozrú, budú sa tešiť z milých spomienok.
Čas na seba
Vraveli ste, že dnes sa ako influencerka už viac sústredíte na seba. Ako to zmenilo obsah, ktorý tvoríte?
Na začiatku bolo všetko iba o deťoch a ja som bola iba v úzadí a zanedbaná. (smiech) Opisovala som svoje tehotenstvo, pobyt na neonatológii a prvý rok doma. Neskôr som dokumentovala, ako dcéry rástli – ako začali chodiť, samostatne jesť, aké hry som s nimi hrávala. Iné mamy to často inšpirovalo, keďže som pôvodne učiteľka v škôlke.
Ako učiteľka v škôlke by som chodila z práce o pol piatej poobede. Doma by ma čakali tri prváčky, s ktorými bude treba písať úlohy a venovať sa im.
Keď mali tri roky, povedala som si, že som tie roky úplne obetovala deťom a teraz je čas na mňa. Začala som cvičiť, riešiť diastázu, starať sa o seba. A to všetko som dokumentovala aj na Instagrame. Ľudí to stále zaujíma.
Spomínali ste, že dievčatám vysvetľujete, že tvorba fotiek a videí na Instagram je vaša práca. Do akej miery sa dá influencerstvom uživiť?
Môj zárobok z Instagramu je na úrovni trvalého pracovného pomeru.
Nielen pre peniaze
Ako si vyberáte spolupráce?
Dôležité pre mňa je, či sa s daným produktom stotožňujem. Ak je to niečo nové, čo ešte nepoznám, musím si ho vyskúšať skôr, ako pristúpim na spoluprácu. Nebudem prezentovať niečo, čo mi nie je blízke iba preto, že z toho môžem mať peniaze.
Foto: archív Michaely Bezákovej
Snažím sa vyhýbať aj takým produktom, pri ktorých majú ľudia pocit, že na nich „vyskakujú z každej strany“. Viem, že by u môjho publika nemali ohlas. Pri zvažovaní spoluprác myslím na tých, ktorí ma sledujú.
V akom zmysle?
Mala som napríklad ponuku na spoluprácu so značkou masážnych podložiek, ktoré sú veľmi drahé. Priznám sa, že som si ich veľmi chcela vyskúšať, no odmietla som. Deväťdesiat percent mojich followerov sú mamy na materskej, o ktorých viem, že by na takýto produkt nemali peniaze. Povedala som si, že to nebudem promovať iba preto, že to chcem ja.
Zohľadňujete teda pri výbere spoluprác aj to, či sa produkty a samotné značky, spájajú s materstvom?
Väčšina s materstvom spojená je. Dávam napríklad tipy na hračky alebo detské oblečenie. Mám aj spolupráce, ktoré sú spojené len so mnou, najmä v prípade kozmetických značiek.
Bez „vyzvedačov“
Sledujú vás aj muži – ockovia?
Možno štyria. (smiech) Vždy, keď ma niekto nový začne sledovať, pozriem sa, kto to je. A ak to je anonymný účet bez sledujúcich a sledovateľov, zablokujem si ho. Nepotrebujem takých vyzvedačov.
To je pri 22,3-tisíc followeroch celkom obdivuhodné…
Robím to od začiatku, nie nárazovo, tak sa to dá. A záleží mi na tom. Dokonca, aj keď mám nejakú súťaž a pribudne mi viac followerov naraz.
Už sme naznačili, že ste pôvodne učiteľka v škôlke. Plánujete sa vrátiť aj k tejto kariére?
Často nad tým rozmýšľam. Rada by som sa do škôlky vrátila. Mala som víziu, že keď dievčatá pôjdu do školy, vrátim sa do práce. Potom som sa začala sama seba pýtať, ako to chcem urobiť. Ako učiteľka v škôlke by som chodila z práce o pol piatej poobede. Doma by ma čakali tri prváčky, s ktorými bude treba písať úlohy a venovať sa im.
Okrem toho, keď som začala pracovať v škôlke, spustili sa u mňa najmä kvôli hluku migrény. Keď som prišla domov, potrebovala som absolútne ticho. To ale pri troch malých deťoch nie je možné. Takže to mám zatiaľ otvorené.
