Ktoré mestá sú najzelenšie, najkultúrnejšie, kde majú najlepšiu infraštruktúru na cestovanie a najlepšiu zdravotnú starostlivosť, ak ochoriete?
The Economist Intelligence Unit (EIU) zverejnila svoju každoročnú správu o meste s najlepšími podmienkami pre život za rok 2023. Vo výbere bolo 173 miest po celom svete, ktoré hodnotili podľa rôznych kritérií, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelanie, stabilita, infraštruktúra a životné prostredie. Aj keď mnohé Európske mestá v rebríčku klesli, mestom číslo jeden sa opäť stala rakúska Viedeň.
Vo všeobecnosti mala z globálneho hľadiska táto štúdia celkom pozitívne výsledky, pretože život vo svetových mestách je v roku 2023 lepší ako za posledných 15 rokov – priemerný index v 172 meraných krajinách bol 76,2 zo 100 (ukrajinský Kyjev bol tento rok vyňatý z priemeru, pretože hodnotenie životaschopnosti sa počas vojny rapídne znížilo).
Vo všeobecnosti európske mestá klesli v rebríčku najviac v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Napríklad Londýn klesol o 12 miest na 46. pozíciu. Nebolo to spôsobené tým, že by sa podmienky na život v týchto mestách zhoršili, ale skôr tým, že mestá v ázijsko-pacifickej oblasti dosiahli lepšie hodnotenia.
Tu sú hlavné výsledky štúdie:
• Rakúska Viedeň, okrem solídnych zdravotníckych a vzdelávacích služieb, získala popredné miesto aj za svoju infraštruktúru, kultúru a zábavu. Už niekoľkokrát získala prvé miesto a bola ocenená za svoju dlhoročnú stabilitu. Najviac bodov stratila v kategórii veľkých športových podujatí.
• Dánska Kodaň zostala na 2. priečke a austrálske mestá Melbourne a Sydney obsadili 3. a 4. miesto. Kodaň sa neustále radí na popredné miesta v oblasti priateľskosti a šťastia svojich obyvateľov.
• Tri mestá v Kanade boli v top 10 – Calgary, Vancouver a Toronto.
• V top 10 sa umiestnili aj švajčiarsky Zürich a Ženeva.
• Tri mestá s najhoršími podmienkami sú Alžír, Tripolis a Damask. Kyjev, neprekvapivo, sa tiež momentálne nachádza v spodnej 10.
Prečo práve Viedeň
Zistenia zo správy ukazujú, že svet je vo všeobecnosti menej stabilný, než bol, a to nielen v dôsledku vojny. Medzi ďalšie faktory patria aj väčšie sociálne nepokoje v dôsledku inflácie a nespokojnosť s pracovnými podmienkami, čo vedie k protestom a štrajkom – ako príklad bolo osobitne uvedené Francúzsko – mestá v krajine klesli v rebríčku kvôli protestom proti dôchodkovým reformám.
Viedeň mala naopak veľa plusových faktorov, čo vidíme aj na jej vysokom skóre. Pred 150 rokmi Svetová výstava vo Viedni v roku 1873 zapečatila mesto ako globálne kultúrne centrum. Pýši sa množstvom hotelov, kaviarní a reštaurácií, ktoré sa otvorili, aby uspokojili požiadavky rastúcej turistickej komunity.
Vznikli ikonické miesta ako Hotel Imperial, Palais Hansen Kempinski Vienna a Café Landtmann. Viedenská kaviarenská kultúra je teraz dokonca na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Správa dospela k záveru, že tento rok bol definovaný posunom späť k normálu po pandémii a tým, do akej miery rozvojové krajiny dosiahli úspechy v základných otázkach životaschopnosti.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je prispievateľka Alex Ledsom.
