Kamil Aujeský sa po pätnástich rokoch v marketingu začal venovať prokrastinácii a hľadá spôsoby, ako zvýšiť produktivitu pri práci. Mnohé z nich skúša na sebe.
Mal reklamnú agentúru s dvadsiatimi zamestnancami a ročné tržby cez pol milióna eur, keď zrazu zistil, že robí zásadnú chybu. Snaží sa byť neustále dostupný. Agentúru zatvoril a začal sa venovať celkom novej oblasti. Produktivite.
„Kedysi som robil všetko hneď, a tak som bol extrémne vyťažený. Už považujem za dôležité určiť si priority, zahadzovať nepodstatné veci a menej sa nechať vyrušovať ostatnými,“ tvrdí bývalý marketér a dnes konzultant na produktivitu Kamil Aujeský.
Začal si čítať knihy i štúdie a overuje rady, ktoré fungujú a ktoré vôbec. V rozhovore približuje, ako môžu vyzerať zvládnuté techniky, aká je ich odvrátená tvár a vysvetľuje aj to, ako môžeme prekonať prokrastináciu, teda chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr.
Po pätnástich rokoch v marketingu ste sa začali venovať produktivite a hľadáte spôsoby, ako pracovať menej. Čo ste zatiaľ našli?
Kedysi som mal firmu s dvadsiatimi zamestnancami a snažil som sa byť neustále dostupný, no poučil som sa. Všetko som robil hneď, a tak som bol extrémne vyťažený a nevenoval som sa skutočne dôležitým a strategickým úlohám, ktoré by to reálne posúvali ďalej. Preto už považujem za dôležité určiť si priority, zahadzovať nepodstatné veci a menej sa nechať vyrušovať ostatnými.
Energetické vlny
Našli ste riešenie aj pre tých, ktorí majú opačný problém a vôbec sa im nechce pracovať?
Ľudia sa často vinia za to, že neurobili toľko, koľko chceli, ale to je v poriadku. Treba si uvedomiť, že produktivita nám lieta hore-dole a náš organizmus pracuje počas dňa v približne 90-minútových intervaloch. Rastie nám produktivita, potom príde útlm, produktivita zase rastie, opäť príde útlm a takto sa to strieda.
Odporúčam zapisovať si energetické výkyvy, kedy sa vám chcelo pracovať, kedy nie a skúsiť to pochopiť. Možno zistíte, že ste sa zle vyspali, pohádali sa s partnerom alebo ste mali zle zadefinované úlohy a nevedeli ste, čo chcete robiť.
Je možné sa nakopnúť k práci alebo sa mám zmieriť s tým, že sa mi nechce pracovať?
Nemusíte sa s tým zmieriť. Môže to byť signál, že vaše úlohy nie sú dobre nastavené, že máte nedostatok energie. Ak máte napríklad pred sebou veľký projekt, začnite tým, že si napíšete tri jednoduché kroky, ktoré dnes na projekte urobíte.
Takto sa vyhnete pocitu preťaženia a postupne naberiete tempo. Odporúčam začať menšími krokmi a predefinovať úlohu tak, aby mala jasný začiatok a koniec. Okrem toho môže pomôcť aj pohyb alebo krátka prechádzka, ktoré často „nakopnú“ produktivitu.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Ako nám sociálne siete odčerpávajú energiu?
- Ako prestať prokrastinovať?
- Ako zvládať veľké úlohy?
- Ako sa naučiť sústredene pracovať?
- Aké novoročné predsavzatie nám dokáže hneď zmeniť život?
Videl som, že niekde ste spojili nechuť do práce aj s príliš častou návštevou sociálnych sietí. Ako to súvisí?
V roku 2022 vyšla štúdia, ktorá skúmala, ako vplýva na mozog nahromadenie glutamátu (kľúčový neurotransmiter v mozgu, pozn. red.). Prišla na to, že čím viac máte nahromadeného glutamátu, tým ťažšie sa vám dokopáva k nejakej práci, ťažšie sa vám robia rozhodnutia a tým viac ste unavený. Glutamát sa v mozgu vylučuje pri rozhodnutiach či náročných úlohách a stará sa o prenos informácií medzi bunkami.
Nakoniec sa stane, že keď si idete oddýchnuť na sociálne siete, tak si v skutočnosti neoddýchnete, pretože pri každom príspevku musíte robiť rozhodnutia, či sa vám páči alebo nie, či ho chcete komentovať alebo niekomu poslať, prečo sa vám to zobrazilo alebo či si to chcete kúpiť. Neustále sa pri tom vylučuje do mozgu glutamát a oveľa ťažšie sa vám potom pracuje ďalej, preto si treba nájsť takú formu oddychu, ktorá vám bude čo najmenej zaťažovať mozog.
Niečo podobné ste zažili aj vy, keď ste sa po deväťmesačnej pauze od Instagramu vrátili späť a každým dňom ste začali cítiť väčšiu a väčšiu únavu. Ako ste to riešili?
Riešim to tak, že si každý deň vymažem Instagram. Keďže mi tam denne vychádzajú naplánované príspevky, tak si ich chcem skontrolovať a prípadne odpísať, preto si ho každý deň nainštalujem a potom zase vymažem.
Prosím?
Áno, každý deň si inštalujem Instagram nanovo a každý deň ho aj vymažem.
Dá sa naň chodiť aj cez počítač. To ste neskúšali?
Dá sa, ale príbehy musím pridávať cez mobil. Musím však priznať, že ja prehrávam boj so sociálnymi sieťami. Existuje veľa dokumentov, ktoré hovoria o tom, že sociálne siete fungujú ako automaty v Las Vegas. Keď mám Instagram nainštalovaný v telefóne, často tam chodím mimovoľne. Neviem si to nastaviť tak, že by mi aplikácia v telefóne zostala a nechodil by som tam.
Ako konzultantovi na produktivitu sa vám ešte nepodarilo nájsť na seba trik, aby ste mohli mať nainštalovaný Instagram a nechodili naň zbytočne?
Podarilo, vymazávam si ho každý deň.
Neexistuje menej extrémna možnosť?
Nie je to zas až také náročné. Keď skutočne chcete, stiahnete si ho na dva kliky a za tridsať sekúnd. Prihlasovacie údaje vám tam zostanú a nemusíte sa registrovať nanovo. Môj cieľ je však jedného dňa nebyť na sociálnych sieťach a nechať si ich spravovať niekým iným.
Alebo sa vám časom podarí nájsť niečo, čo na vás funguje.
Nemyslím si. Treba si uvedomiť, čo sa vlastne deje. Ja ako človek z Bratislavy bojujem proti miliardovým firmám, ktoré robia všetko pre to, aby som tam chodil. Ja predsa nemôžem tento boj vyhrať. Keďže zarábajú na tom, koľko času tam trávime, spravia všetko pre to, aby sme tam boli čo najviac. Akceptovať tento fakt je prvý krok k tomu, aby sme si nastavili pravidlá na ochranu vlastnej energie.
Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že perfekcionisti oveľa častejšie inklinujú k prokrastinácii.
Najnovšie som videl, že popri obsahu, ktorý vás zaujíma, vám do toho naschvál dávajú aj príspevky, ktoré vás nezaujímajú. Robia to len preto, aby ste dostali dávku dopamínu, keď zase príde obsah, ktorý sa vám páči. Je to princíp kasín, kde existuje takzvaný „near-miss efekt“, teda efekt „takmer úspechu“. Ide o to, že hráč sa stane viac motivovaný pokračovať vo vynakladaní úsilia, keď v predchádzajúcom úsilí „takmer uspeje“.
Prejdime teda k niečomu, čo máme možnosť vyhrať. Vytvorili ste prednášku pre firmy o boji proti prokrastinácii. Čo im radíte?
Firma vie vytvoriť produktívnejšie prostredie a nastaviť pravidlá, že napríklad šéf nebude mikromanažér, nikto nebude pracovať ad hoc, nebude na všetko míting a podobne. Snažím sa v prednáške prihovárať zamestnancom, nie ich nadriadeným, pretože pokiaľ nie je motivovaný priamo zamestnanec, je veľmi malá pravdepodobnosť, že akákoľvek zmena uspeje. V prednáške to hovorím cez viaceré príbehy, kde sa snažím ukázať, čo tvorí prokrastináciu a ako s tým bojovať.
Viete uviesť príklad?
Povedzme Leonardo da Vinci. Odhadovaná hodnota jeho najznámejšieho diela Mona Lisa je 800 miliónov eur, pritom ho nikdy nedokončil. Dal si ho u neho urobiť jeden obchodník, ktorý chcel namaľovať svoju ženu. Leonardo ho neustále prerábal a až do svojej smrti ho mal doma. Obraz nikdy neodovzdal, lebo ho nepovažoval za dostatočne dobrý. Na tomto príklade uvádzam, že existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že perfekcionisti oveľa častejšie inklinujú k prokrastinácii.
Prečo je to tak?
Lebo si najskôr predstavia dokonalé riešenie nejakej úlohy a potom začnú pochybovať, či to budú vedieť urobiť a či ich neodsúdi okolie, že to neurobili dostatočne dobre. Vtedy sa začnú cykliť, až nakoniec tú úlohu nikdy ani nezačnú robiť, prípadne ju nikdy nedokončia. Cez príbehy chcem firmám ukázať, prečo sa im jednotlivé veci dejú a ako s tým môžu zápasiť ich zamestnanci.
Nenechajte sa vyrušiť
Okrem prokrastinácie sa venujete aj problémom so sústredením. Prišli ste na niečo zaujímavé?
Že keď robíte nejakú úlohu a príde vám notifikácia, tak ju ani nemusíte otvoriť a váš mozog začne okamžite analyzovať, čo by tam mohlo byť. Čiže okamžite začínate strácať pozornosť a podľa jednej štúdie trvá 23 minút, kým sa dostanete naspäť do sústredenia, v ktorom ste boli predtým. Preto by ste mali mať vypnuté notifikácie aj zvuky. Ak sa potrebujete sústrediť, nemali by ste mať telefón na dohľad. Je úplne v poriadku a malo by sa to rešpektovať, že nebudete dostupný vždy.
Takže ani teraz, keď robíte rozhovor?
Schválne sa idem pozrieť, koľko neprijatých hovorov aktuálne mám.
Ako to vyzerá?
Mám dvanásť správ od mojej ženy a šesť neprijatých hovorov, lebo zrejme prišiel kuriér. Ale nevadí, však príde zajtra a je to úplne v poriadku.
Nezaberie vám nakoniec naháňanie kuriéra a dobiehanie nevyriešených vecí viac času, ako keby ste ich vybavili hneď? Lebo možno potom nebude môcť ten druhý a budete sa dohadovať týždeň.
Toho sa nebojím, práve naopak. Pokiaľ vám ľudia nenadávajú, že ste nedostupní, tak niečo robíte zle. Musíme sa znovu naučiť byť nedostupní. Budeme sa vedieť lepšie sústrediť na svoju prácu a spravíme ju kvalitnejšie aj rýchlejšie, lebo nás nikto nebude vyrušovať.
Neviem si predstaviť, čo by sa stalo v kuriérskych službách, keby sme si všetci dopriali nerušené chvíle a začali byť nedostupní. Pravdepodobne by kuriéri mali desiatky percent nedoručených zásielok denne.
A preto kuriérov o desať rokov nahradia roboty.
Tak si skúsme predstaviť, že si vytvoríme dokonalé podmienky pre nerušenú prácu a nikoho to neobmedzí. Nemôže sa nakoniec stať to, že zistím, že sa nedokážem sústrediť dostatočne dlho a nevydržím pracovať bez rozptyľovania? Pracovať sústredene sa asi treba naučiť, že?
Pracovať dve hodiny vkuse je veľmi náročné už len na predstavu. Preto si to treba rozdeliť. Povedzte si, že idete na nejakej úlohe robiť 25 minút a rozdeľte si to na samostatné časti. Napríklad si najskôr budete len zapisovať nápady, potom si urobíte pauzu a prejdete sa, následne si dáte ďalší krátky časový interval a budete sa venovať ďalšej aktivite. Aj sa k tomu omnoho jednoduchšie dokopete, aj vám to časom bude prirodzenejšie.
Zvládne to každý?
Áno, treba mať však jasne stanovenú úlohu, čo idete urobiť. Keď si poviete, že budete štyri hodiny pracovať na videu o prokrastinácii, tak to bude veľmi všeobecné a prvú polhodinu ani nebudete vedieť, kde začať. Treba si určiť jasné drobné ciele, že budete písať scenár, budete si hľadať štúdie, budete nahrávať, budete strihať a podobne.
Spomalenie vám pomôže byť pokojnejší, mať viac mentálnej kapacity a byť aj produktívnejší.
Pomôcť dokonca môže aj malé slovičkárenie, keď si nedáte úlohu „napísať scenár“, ale „písať scenár“. Lebo keď za dve hodiny nenapíšete scenár, budete z toho nespokojný a budete si pamätať najmä nedokončenie úlohy. Ak však budete dve hodiny písať iba scenár a nedokončíte ho, tak zostanete spokojný, lebo ste robili dve hodiny to, čo ste chceli.
Keby sme od nového roka mali prestať alebo začať robiť jednu vec, aby sme si zlepšili život, čo by to malo byť?
Spomaliť. Ľudia by sa mali naučiť spomaliť. Napríklad nepôjdete na sociálne siete hneď ráno po prebudení. Alebo nepôjdete na obed rýchlym tempom, nenaplánujete si päť mítingov po sebe. Spomalenie vám pomôže byť pokojnejší, mať viac mentálnej kapacity a byť aj produktívnejší. Spomalenie neznamená, že prestanete byť produktívny. Znamená to, že si vytvoríte priestor na dôležité veci – osobný čas, regeneráciu a premýšľanie, čo vás dlhodobo urobí efektívnejšími a šťastnejšími.