Zameriavajú sa na startupy zo Slovenska, Česka a Poľska, ktoré majú spoločného menovateľa – softvér. Tvrdia, že chcú byť prvým investorom, ktorý do firmy vstúpi. Stredoeurópsky fond KAYA VC aktuálne otvára piaty fond vo veľkosti 80 miliónov eur.
Za desať rokov existencie sa podľa dát Alumni Ventures radí Kaya VC k štvrtine najúspešnejších fondov sveta a aktuálna hodnota ich podielov v startupoch je 300 miliónov eur.
Prečo sa rozhodli zostať v regióne? Prečo už nie je pravda, že Slováci nedokážu predávať a čo je problémom nášho súkromného kapitálu? Na tieto otázky odpovedá v rozhovore pre Forbes partner fondu Tomáš Pačinda.
Ako vnímate, že sa na náš región začínajú pozerať venture kapitálové fondy zo Silicon Valley? Je to konkurencia?
Našou ambíciou je byť tým prvým inštitucionálnym investorom vo firme. Vieme investovať hneď na začiatku a nikto pre nás nie je v skorom štádiu. Máloktoré z veľkých fondov dokážu investovať takto na začiatku.
Napríklad Creandum má 500-miliónový fond a z týchto peňazí sa nedá investovať všetko v počiatočnom seedovom štádiu. To, že ich zaujíma tento región, je pre nás skvelá správa. Je tu príklad Better Stack. Zainvestovali sme do nich ešte v pre-seed kole, keď to bol ešte Wallmine, potom prišlo Creandum a viedli Sériu A. Čím viac fondov, aj tých zo Silicon Valley, bude hovoriť, že ich tento región zaujíma, tým lepšie.
Čo sú špecifiká piateho fondu, ktorý teraz spúšťate?
Pokračujeme v stratégii zo štvrtého fondu s tým, že v piatom fonde plánujeme mať k dispozícii 80 miliónov eur. Zameriavame sa na pre-seed a seed investovanie v regióne CEE a na zakladateľov z týchto krajín bez ohľadu na to, kde fyzicky pôsobia.
Úspešné príbehy sa totiž tvoria v diaspórach a veľa podobných príbehov môže vyplynúť už z tých existujúcich. Ako fond sme generalisti, ale otvorení novým príležitostiam. Nechceme mať hranice, ale hovoríme, že ak je v produkte softvérová vrstva, tak by sme sa na to mali pozrieť.
Chceme byť prví
Ako vnímate to, že fondy a family offices z nášho regiónu chodia investovať do Pobaltia?
Treba sa zamyslieť nad tým, aký je konkurenčný trh na Pobaltí a aká je stratégia fondu. Indexy, ktoré hodnotia kvalitu startupového ekosystému ukazujú, že Estónsko je na 12. mieste, Česko na 30. a Slovensko niekde okolo 60. miesta.
Kvalitu ukazujú aj štatistiky, podľa ktorých do Estónska priteká oveľa viac kapitálu na jedného obyvateľa, ako k nám. Je to dané aj počtom fondov a konkurenciou. Chceme byť firmám blízko. Neviem si predstaviť, že by sme im dokázali konkurovať my bez toho, aby sa tam niekto z nás presťahoval. Odtiaľto nevieme byť v úlohe prvého inštitucionálneho investora, ktorý startup dostane.
Pôsobíte však aj v Poľsku. Ako vám to funguje na tomto trhu?
V Poľsku nám fungujú dve veci, jednou je naše silné dedičstvo, pretože sme tam veľmi skoro investovali do Docplanner a Booksy, ide o veľmi významné firmy. Okrem toho tam aj trávime veľa času. Ja, Karel alebo Pavel sme tam každý druhý týždeň.
Kým na Slovensku väčšinou fondy investujú európske peniaze, vy spravujete súkromný kapitál. Kto u vás môže investovať? Aké máte pravidlá?
Pôvodne sme začínali iba s vlastným a súkromným kapitálom. V treťom a štvrtom fonde sme pridali európsky investičný fond, ktorý tvoril zhruba jeho štvrtinu. Sú u nás jednotlivci s prístupom k vysokému kapitálu, inštitúcie a family offices. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí dávajú hodnotu ekosystému. Tým umožňujeme vstupovať, pretože vnímame, že nám pomáhajú s networkom, rozvojom firiem a podobne.
Tím investičného fondu KAYA VC. Foto: Archív KAYA VC
Štandardne je minimálna veľkosť šeku, s ktorým sa k nám dá vstúpiť, milión eur, ale pri ľuďoch, ktorí dokážu priniesť pridanú hodnotu, sme ochotní čiastku znížiť.
Dnes máme vo fonde dokopy 40 až 50 partnerov. Nechceme čiastky veľmi púšťať nižšie, pretože nie je efektívne mať veľké množstvo partnerov. Dôležité je však zdôrazniť, že ak sa povie milión eur, tak to neznamená, že človek musí mať ten milión v daný deň. Peniaze voláme postupne, počas siedmich rokov životnosti fondu.
A čo ak vášmu partnerovi dôjdu peniaze?
Zatiaľ takáto situácia nenastala, ale je to bolestivé. Potom prichádza penále a podobne.
Prečo na Slovensku nevieme dať dokopy súkromný kapitál a startupy sa spoliehajú na európske peniaze?
Treba sa pozrieť na to, ako vyzerá podnikateľské prostredie na Slovensku a v Česku. Nielen na úrovni startupov, ale aj tradičných odvetví. Je to možno dané aj tým, ako je na Slovensku vnímané slovo podnikateľ.
Raz som si robil prieskum, koľko je na Slovensku firiem s obratom nad sto miliónov eur, čo je iná definícia startupového jednorožca, a zistil som, že väčšina z nich sú pobočky zahraničných firiem alebo štátne podniky. Je tam málo národného kapitálu, ktorý by vznikol niekedy v 90. rokoch.
V Česku sú firmy ako Linet, Kofola alebo firmy v strojárstve, ktoré na Slovensku nie sú. Tým, že na Slovensku nie je veľa podnikateľov v tejto veľkosti, tak je ťažké zohnať investorov. Na prelome milénia sa v Česku digitalizovala ekonomika. Vznikali firmy ako Alza, Zásielkovňa, Rohlík, Zľavomat.
Na Slovensku vlna logistiky a e-commerce prišla neskôr a takto veľký príbeh napísala až firma Gymbeam. Slovensko potrebuje vytvoriť privátny národný kapitál, ktorý sa potom bude investovať ďalej. Ale to trvá roky. Želal by som si, aby ďalšia vlna, ktorá príde v oblasti AI, už Slovensko neminula.
Prvé lastovičky
Sú už nejaké indície, komu by sa to mohlo u nás podariť?
Je potrebné komunikovať úspešné exity, ako bol napríklad Minit. Dobrým príkladom je aj firma Cloudtalk, ktorá už vyzbierala Sériu B.
Na Slovensku chýbajú vzory, a keď chýbajú vzory, tak nemáte ambíciu a predáte firmu skoro. Úprimne ma to mrzí, pretože tiež by sme chceli nájsť nových potenciálnych investorov. Okrem toho na Slovensku často počúvam, že štát nerobí nič a nestará sa, ale ono to nemá byť iba o štáte.
Stačí sa pozrieť do Rakúska, prišiel tam jeden ambiciózny venture kapitalista a vznikol Speedinvest, jeden z najväčších seed fondov. Musí prísť ten spúšťač. Je tu veľa inšpirácie, ale Slovensko si musí ten príbeh napísať samé.
Čo sú prvé dva, tri kroky, ktoré musíme urobiť, aby sa to u nás začalo zlepšovať?
Hlavná je kvalita vzdelávania. Výrazná konkurenčná výhoda je, že máme veľmi kvalitných developerov a tento štandard sa musí udržať. Ak chceme, aby zakladatelia zostali v tomto regióne, tak musia mať dobré podmienky k životu. Pomohlo by, aby sa stali ESOPy štandardom. Na Slovensku sa to pomerne pekne podarilo. Keď sa to totiž niekomu podarí, je dôležité, aby nevznikol jeden milionár, ale desať. To nakopne ten zvyšok.
Problémom je, že na túto tému ešte neexistuje vzdelávací rámec a ľudia nevedia, čo si pod akciami môžu predstaviť. Potrebujeme rozvíjať ekosystém investorov. V tomto regióne stále dramaticky chýbajú inštitucionálni investori. Potrebujeme, aby sa viac zapojili banky a poisťovne, aby začali rozumieť tomu, že venture kapitál je štandardný asset class a nie exotika, do ktorej sa investuje.
Predávať vieme
Stále sa hovorí o tom, že máme skvelý technický talent, ale nevieme predávať. Tak ako to je?
Rád by som tento naratív konečne vyvrátil, pretože aktuálne už nie je pravdivý. Stačí sa pozrieť na Juraja Masára, Jakuba Jurových alebo Mira Gašpárka. Nikto nemôže povedať, že táto generácia nevie predávať. Možno to tak bolo historicky. Nová generácia ľudí okolo 30-ky je v tomto smere niekde úplne inde.
Tak ako sa mnohých slovenských zakladateľov startupov pôsobiacich v Prahe pýtam, či sú český alebo slovenský startup, spýtam sa aj vás, keďže ste traja zo štyroch zakladateľov Slováci – ste český alebo slovenský fond?
Primárne investujeme do zakladateľov zo Slovenska, Česka a Poľska. To, že sme traja zo štyroch partnerov Slováci, je zhoda náhod. Investičný tím je 50/50 a máme ešte nemeckú talent partnerku.
Sme štandardný európsky fond, nevnímame hranice v rámci regiónu. Vidíme tímy, ktoré sú medzinárodné aj mimo CEE regiónu a to sú tímy, ktoré sa nám aj najviac páčia, pretože majú globálny pohľad na svet.
Čo inšpirovalo transformáciu z Enern Investments na KAYA VC a ako tento rebranding ovplyvnil vašu misiu a prístup vo venture kapitálovom prostredí?
Enern vznikol v roku 2010 s cieľom investovania do obnoviteľných zdrojov energie. Bolo to však skôr oportunistické a bez vymedzenej stratégie. Veľmi skoro po vzniku sme dostali možnosť investovať do Zľavomatu vďaka networku Pavla Muchy. Tým sa začala písať kapitola venture kapitálového investovania Enernu. Aj keď vtedy tomu nikto nehovoril venture kapitál. Skôr sme to brali ako kapitálovú a expertnú pomoc mladým internetovým firmám.
Tomáš Pačinda. Foto: Archív KAYA VC
V roku 2014 vznikol druhý fond, v 2016 tretí a tu sme už mali venture kapitálovú stratégiu. Cítili sme, že potrebujeme brand oddeliť a vytvoriť značku, ktorá bude lepšie komunikovať na zakladateľov a ekosystém. Pocítili sme to najmä počas pandémie, kedy začala byť online prezencia veľmi dôležitá a trh bol veľmi pro-founderský. Vtedy sme prišli s myšlienkou vytvoriť KAYA VC, čo je jednoduchý brand. Bol to skvelý krok, ktorý akceptoval ekosystém aj investori.
Kto sú najväčšie hviezdy startupového ekosystému, do ktorých ste investovali?
V našom portfóliu máme tri, štyri firmy, o ktorých hovoríme ako o ťahúňoch portfólia. Sú ešte z predchádzajúcich fondov, pretože to trvá dlhšie, kým portfólio zmaturuje a firmy sa prejavia. Je to napríklad Rohlik.cz, Docplanner a Booksy. Sú to veľmi úspešné firmy, ktoré boli podporené venture kapitálom.
No ale za tie roky museli prísť aj nejaké kroky vedľa.
Všeobecné štatistiky ukazujú, že polovica firiem v seed štádiu skrachuje. My sa vo fonde pohybujeme na úrovni 10 až 20 percent, aj to väčšinou vo veľmi ranej fáze. K najväčším sklamaniam v našom prípade došlo, keď sme investovali mimo CEE. Počas tretieho fondu, ktorého veľkosť narástla na 50 miliónov, sme si urobili exkurz do Španielska a Nemecka.
V týchto krajinách sme urobili pár investícií a veľa z nich nevyšlo podľa predstáv, dokonca máme aj nejaké odpisy. Vo štvrtom fonde sme sa preto rozhodli vrátiť späť domov a sústrediť sa na Česko, Slovensko a Poľsko. Tu máme historicky najväčšie úspechy.
