Ako si vybrať tú najlepšiu strednú školu? Túto otázku si aktuálne kladú tisícky deviatakov spolu s rodičmi po celom Slovensku. Pre niekoho by to mala byť tá, ktorá je najbližšie, pre iných je zasa možnosť len gymnázium. Nadpriemerné výsledky však dosahujú aj žiaci, ktorí študujú na bežných stredných školách.
Od odovzdania polročného vysvedčenia prešlo niekoľko dní. Pre deviatakov to znamená jedno z posledných dôležitých hodnotení pred tým, ako sa odoberú na stredné školy. Na podanie prihlášky majú čas už len do 10. apríla v prípade odborov, ktoré si nevyžadujú takzvané talentovky.
Obľúbenosť gymnázií neklesá ani tento rok. Podľa rôznych meraní sa však medzi najlepšími strednými školami na Slovensku umiestňujú aj tie odborné.
V čom je pridaná hodnota školy
Z prieskumu Národného ústavu certifikovaných meraní (NÚCEM) vzdelávania každoročne vzídu školy, ktoré sú dlhodobo nadpriemerné. Pri výpočte pridanej hodnoty vo vzdelávaní sa berú do úvahy výsledky žiakov v Testovaní 9 a úspešnosť žiakov o štyri roky neskôr v externej časti maturity zo slovenského jazyka a literatúry.
Stredné školy tak dostávajú spätnú väzbu, či boli výsledky žiakov (zatiaľ len v rámci slovenčiny a literatúry) počas štyroch rokov nad očakávania alebo naopak, či pohoreli.
Aké je tajomstvo úspechu fínskych škôl?
Tieto princípy by si mali osvojiť aj Slováci
„Stalo sa štandardom, že stredné školy na Slovensku majú možnosť na základe týchto objektívnych informácií vyhodnotiť, či vytvorili študentom dostatočné podmienky pre zlepšovanie ich vedomostí a zručností,“ vysvetlila riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská.
Skupinu stredných škôl, ktorých pridaná hodnota bola v rokoch 2017, 2018 a 2019 nadpriemerná, tvorí 20 stredných škôl. Z toho ide o šesť gymnázií a 14 stredných odborných škôl.
Vlastný rebríček stredných škôl zostavuje aj neziskový Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý školy takisto hodnotí podľa výsledkov žiakov. Ako pre Forbes upozorňuje analytik inštitútu Matej Tunega, tieto údaje nehovoria priamo o kvalite školy, keďže takéto dáta ešte neexistujú.
„Na popredných priečkach v našich rebríčkoch sú teda školy, ktorých žiaci dosiahli najlepšie výsledky bez ohľadu na to, či sa tak stalo prevažne vďaka kvalite školy, alebo prevažne vďaka tomu, že sa jedná o talentovú školu, ktorá mala veľmi šikovných žiakov už na vstupe,“ vysvetľuje Tunega.
Podľa jeho slov by sa však rodičia nemali zameriavať len na publikované rebríčky, ale jednotlivé školy aj navštíviť a rozprávať sa s ich zástupcami o úspešnosti absolventov na trhu práce.
Duál si hľadá cestu
S touto témou úzko súvisí aj popularizácia duálneho vzdelávania na Slovensku. Teda systému výučby, kde žiak chodí na teoretické hodiny do školy, ale praxuje u konkrétneho zamestnávateľa za dopredu určenú mzdu (firma musí študentovi zaplatiť minimálne polovicu z hodinovej minimálnej mzdy).
Tento systém, ktorý u nás funguje od roku 2015, sprevádzali rozpačité začiatky, nezáujem žiakov, či byrokratická záťaž pre firmy. Dnes je súčasťou duálu viac ako päťtisíc žiakov.
Stále však pretrvávajú obavy, že žiaci budú viazaní na zamestnávateľa po ukončení školy, alebo by ich ťažšie prijali na vysokú školu, čo odborníci vylučujú. Dnes je najviac zamestnávateľov, ktorí sú v partnerstve so strednými školami, v Košickom kraji.
Okrem spomínaných inštitúcií oslovil Forbes ohľadom hodnotenia škôl aj ministerstvo školstva. Z tlačového odboru však odkázali, že rezort podobné rebríčky nezostavuje. „Skôr sa zameriavame na inklúziu vo vzdelávaní a v napĺňaní výzvy ‚najbližšia škola najlepšia škola‘, čo znamená, že každá škola by mala žiakovi poskytnúť kvalitné vzdelávanie,“ vysvetlilo ministerstvo na záver v stanovisku.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
