Je takmer sto rokov po smrti a nečakali by ste, že sa v ňom nájde súčasná mládež. A predsa sa tak stalo: pražský spisovateľ židovského pôvodu Franz Kafka je jedným z aktuálnych trendov na sociálnej sieti TikTok.
Najmladšia generácia obdivuje jeho milostné listy Milene Jesenskej a túži po prijímaní takej lásky od niekoho, akú on vyjadroval jej. A stotožňuje sa tiež s jeho pocitmi zmaru a osamenia spísanými v jeho posmrtne vydaných denníkoch.
„Ty sa tu raduješ preto, že ti nejaký nevzdelaný nepekný chlapec odpisuje na správy, keď Kafka napísal Milene: Nikdy ťa neprestanem chcieť držať pri sebe,“ znie popis jedného z populárnych TikTokov pod hashtagom #kafka.
Krátke videá o Franzovi Kafkovi majú na tejto sociálnej sieti už dohromady vyše 140 miliónov vzhliadnutí. Väčšinou ide o takzvané „fancamy“, na ktorých sú zostrihy s milovanou celebritou alebo fiktívnou postavou. Niekedy v nich vystupuje aj sám autor alebo autorka videa, ktorá sa nad zbožňovanou osobou romanticky dojíma.
Láske Kafku sa nič nevyrovná
V prípade Kafku sa rozplývajú predovšetkým nad jeho textami a milostnými listami. Mladí fanúšikovia a predovšetkým fanúšičky však obdivujú aj jeho fotografie a chvália jeho, podľa nich, nádherný mladícky zjav. Veľa z nich prisahá, že láske Kafku sa nič nevyrovná, a porovnávajú jeho milostné vyznania s nezaujímavými krátkymi správami, ktoré im posielajú rovesníci.
Prekvapivo sa tak kultový spisovateľ Franz Kafka stal takmer sto rokov po svojej smrti na TikToku romantickou ikonou najmladšej generácie a obľúbeným autorom, ktorého teraz mladí čítajú vo veľkom.
„Keď ti hovorí, že si pekná, ale Kafka napísal: Si plná jemných tajuplností, ktoré chcem po celý zvyšok života odhaľovať,“ zaznieva v ďalšom obľúbenom príspevku na TikToku.
Kafkove Listy Milene vyšli v päťdesiatych rokoch minulého storočia a je v nich takmer tristo strán milostnej korešpondencie – iba zo strany Kafku, listy od Jesenskej sa nezachovali. Budú tak poskytovať mladým tvorcom videí dostatok materiálu na natáčanie v rôznych variáciách ešte dlhú dobu.
Zomrel mladý, po 100 rokoch sa stáva symbolom
Kafka zomrel sám vo veku štyridsiatich rokov na tuberkulózu v takmer úplnom zabudnutí a pravdepodobne by ho prekvapilo, že sa pre mladú generáciu stal v podstate „sex symbolom“ a romantickým vzorom. Sám bol veľmi úzkostlivý, osamelý, bojoval s malým sebavedomím a prepadal stavom zmaru.
Za svojho života vydal pár poviedok, ale žiadne zo svojich rozsiahlejších diel nepublikoval. Niekoľko kníh nedokončil aj pre pochybnosti, ktoré mal celý život o kvalitách svojej tvorby. Dnes už je slávnou jeho prosba, keď pred smrťou apeloval na svojho priateľa Maxa Broda, aby všetku jeho tvorbu spálil.
To sa zjavne nestalo a posmrtne vyšlo postupne celé jeho dochované dielo vrátane románov Proces, Zámok, Amerika a novely Premena.
Stotožňuje sa s ním najosamelejšia generácia
Dáva však zmysel, že sa práve nepravdepodobný Kafka stal hrdinom „Gen Z“, dnes už potvrdene najosamelejšej generácie vôbec. Stále silnejšia prítomnosť technológií v našich životoch a pandemické roky v izolácii poznamenali všetkých. No najviac tých, ktorí mali chodiť do školy a učiť sa žiť sociálne, vytvárať si priateľské putá a zažívať lásku.
Veľa starších ľudí už dôležité vzťahy v životoch malo. Mnohí z nich už mali vlastné rodiny, a tak bolo ľahšie nadviazať po dvojročnej pauze tam, kde skončili pred pandémiou. Zatiaľ čo niektorí mladí takto prišli o dôležitú vývojovú časť svojho života: odnaučili sa zoznamovať a teraz je pre nich ťažké začínať s tým od začiatku.
Sociálne siete a fakt, že sa čoraz častejšie prepájame online, sú ďalším faktorom, ktorý k pocitu osamelosti prispieva.
Pandémia tiež znormalizovala prácu z domu, ktorá má množstvo výhod a v hybridnej podobe s fyzickou prítomnosťou v kancelárii je pravdepodobne pre mnohých ideálnou formou práce.
Ale fakt, že niektorí dvadsiatnici nevideli nikdy naživo ani jedného zo svojich spolupracovníkov, veľmi k pocitom spolupatričnosti neprispieva.
Apatický, bez sebadôvery a motivácie
Kafka vo svojich denníkoch opisuje veľmi výstižne pocity odlúčenia od spoločnosti a píše často o svojich chmúrnych stavoch, absencii motivácie, prepadoch sebadôvery a trápení s láskou, ktorú si v hlave idealizuje, ale v skutočnom vzťahu nie je schopný dlho vydržať, o čom svedčia aj jeho tri zasnúbenia, ktoré zakaždým odvolal.
„27. apríl. Je pre mňa nemožné žiť s ľuďmi, hovoriť s nimi. Kompletné ponorenie do seba samého. Som apatický, nemyslí mi to, sužuje ma strach. Nemám komu čo povedať, čo ponúknuť – nikdy,“ píše sa v jednom z jeho mnohých strohých a pre veľa ľudí blízko povedomých denníkových zápisoch.
Jedným z trendov na Twitteri, kde je autor tiež populárny, je písať tweety v štýle Kafkových denníkov, ktoré nakoniec v modernom kontexte vyznievajú humorne.
Aj ilustrácia z knihy Premena s obrím chrobákom ležiacim na posteli sa stala terčom populárnych vtipov, napríklad keď nad ňu jeden z užívateľov napísal: „Presne ako život na univerzite.“ Alebo chrobákovi prikreslia obrovské prsia a napíšu nad to: „Takto to vyzerá, keď muži – spisovatelia píšu o ženách s duševnou poruchou.“
Pomáha im ironický humor
Písanie Franza Kafku možno generácii Z imponuje tiež preto, že je v ňom silne prítomný suchý a ironický humor. A tiež šialená absurdita, ktorá je pre autorove diela typická. Internetové vtipy najmladšej generácie sú v skutočnosti dosť podobné.
Zo všetkých strán sa na nich hrnú zlé správy: o klimatickej kríze, zhoršujúcom sa stave ekonomiky, kríze bývania, o vojne a terorizme. A predtým nonstop o pandémii a stúpajúcom počte nakazených. A práve ironický humor je jednou z najčastejších ciest, ako mladí s úzkosťou a stresom sveta, ktorý sa okolo nich zdanlivo rozpadá, bojujú.
So silnejúcim tlakom na pracovný výkon a kariérny úspech u mladej generácie je potom fascinácia Kafkom tiež pochopiteľná. Práve jeho písanie v Premene môže byť pre mnohých o to silnejšie a viac rezonovať, pretože v nej autor opisuje absurdnú situáciu, v ktorej sa Gregor jedného rána prebudil a zistil, že sa premenil na veľkého chrobáka.
Tlak na ekonomický úspech
Ale čo ho trápi od začiatku najviac, nie je tento samotný fakt, ale to, že nemôže vstať, a preto príde neskoro do práce. A možno ho potom dokonca vyhodia. Jeho rodina sa spočiatku o svojho obrieho chrobáka snaží starať ako o syna, ale s postupom času oňho úplne stráca záujem práve preto, že už nie je schopný ďalej chodiť do práce a starať sa tak finančne o domácnosť.
Videnie človeka predovšetkým cez jeho kariéru a ekonomický úspech úplne presne zachytáva krátka novela pre mnohých (nielen) mladých ľudí, ktorí to isté cítia v spoločnosti.
Dôvodov, prečo sa teda Kafka stal po takmer sto rokoch od svojej smrti takýmto internetovým trendom, je veľa. Ten hlavný však je, že stále milujeme silné a sentimentálne vyznanie lásky, aj keď vieme, že normálny život nikdy taký ideálny nie je. Kafka sa stal na nejaký čas symbolom nenaplnenej, ale osudovej lásky.
A tá bola populárna už odkedy sme prvýkrát začali čítať a písať.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Jindřich Karásek.
