Tatran patrí k najstarším vydavateľstvám na Slovensku, vlani oslávil už 75 rokov svojej existencie. Dnes vedú túto knižnú firmu, ktorá vydáva okrem iného autorov ako George R. R. Martin, Sebastian Fitzek či Amor Towles, dve ženy – majiteľka Eva Mládeková a jej nevesta Lucia Mládeková.
Tatran toho za trištvrte storočia zažil mnoho. Položil základy moderného slovenského prekladu a textológie, vydal tisícky kníh a medzi čitateľmi je ako brand jasne rozpoznateľný. Nie každé obdobie však bolo pre vydavateľstvo jednoduché.
Zvlášť to po nežnej revolúcii. Vtedy smeroval Tatran do konkurzu, z ktorého ho riaditeľka a súčasná majiteľka Eva Mládeková dostala a odkúpila všetky zamestnanecké podiely.
Desiatky titulov ročne
V nových spoločenských pomeroch sa muselo vydavateľstvo preorientovať zo slovenskej a svetovej klasiky na modernú súčasnú literatúru. Nové pomery zrodili aj nového čitateľa, ktorý hľadal v literatúre odraz súčasného sveta.
Z dlhoročnej skúsenosti viem, že v každej knihe zostanú nejaké chyby. Ak na päťdesiatich stranách objavíte jednu chybu, je to vynikajúce spracovanie textu. Zimomriavky mi však naskakujú z anglických úvodzoviek, ktoré bežne zostávajú v knihách.
Dnes je Tatran rodinnou firmou s 12 stálymi zamestnancami a desiatkami spolupracovníkov a prekladateľov. Zameriava sa na prekladovú tvorbu a vyhľadáva slovenských autorov, ktorí ponúkajú pútavý pohľad na okolitý svet.
Ročne prináša na trh 50 až 60 nových titulov. V jeho portfóliu sú čitateľsky obľúbené a oceňované diela autorov ako George R. R. Martin, Ken Follett, Stephenie Meyerová, Sebastian Fitzek, Lucinda Rileyová či Peter Wohlleben. Myslí však aj na najnáročnejších čitateľov a na trh prináša aj diela Gaëla Fayeho, Sylvaina Tessona, Amora Towlesa či Gábora T. Szántóa.
50 rokov vo vydavateľskom biznise
Eva Mládeková do Tatranu nastúpila v roku 1972 a v knižnom biznise sa tak pohybuje už 50 rokov. Keď nastal čas vybrať svoju nástupkyňu a pokračovateľku, jej voľba bola jednoznačná. Spolu s nevestou Luciou pracuje v Tatrane už 11 rokov a ako sama hovorí, vysoko si cení jej pracovitosť, invenciu a organizačný talent, ktorý získala v reklamnej agentúre, kde predtým pracovala.
Ako niekto, koho náplňou práce sú knihy, dokážete si ešte knihu po večeroch prečítať len tak, pre potešenie?
Eva Mládeková: Ja osobne po večeroch čítam pracovné veci, ktoré som cez deň nestihla. Hľadám v množstve rukopisov, ktoré nám chodia do redakcie od nádejných slovenských autorov, či neobjavím niečo skutočne zaujímavé, alebo sledujem texty zahraničních spisovateľov, ktorých plánujeme zaradiť do edičního plánu.
Pre potešenie čítam na dovolenke. Vtedy mám čas na dobrú detektívku, ale pracovná deformácia nepustí. Zaregistrujem každé previnenie voči slovenčine.
Ako tieto chyby vnímate?
Eva Mládeková: Z dlhoročnej skúsenosti viem, že v každej knihe zostanú nejaké chyby. Ak na päťdesiatich stranách objavíte jednu chybu, je to vynikajúce spracovanie textu. Zimomriavky mi však naskakujú z anglických úvodzoviek, ktoré bežne zostávajú v knihách.
Môže to byť napríklad generačná záležitosť? Možno to mladší korektori či prekladatelia nevnímajú až tak rušivo.
Lucia Mládeková: Alebo to jednoducho vypúšťajú. Sústredia sa na textové chyby, preklepy, čiarky, a toto už tak veľmi nesledujú.
Slováci majú radi estetické obálky a pri knihách preferujú pevnú väzbu, zhodujú sa Eva a Lucia Mládekové z Tatranu. Výber tituliek z ich vydavateľstva. Koláž: Vydavateľstvo TatranVráťme sa ešte k spomínaným detektívkam. Aký je váš obľúbený autor v tomto žánri?
Eva Mládeková: Moja obľúbená autorka je Írka Tana Frenchová. V Tatrane sme vydali jej dve knihy, ale čitateľ ju s takým nadšením neprijal. Mňa však nadchla: výborná profilácia postáv, osobitná atmosféra, premyslené dávkovanie napätia a deja. Píše tak sugestívne, že miestami sa cítite sami uprostred príbehu.
Čitatelia naopak milujú Sebastiana Fitzeka, ktorý sa nám predáva veľmi dobre, je to aj najpredávanejší autor v Nemecku. Akoby odrážal súčasnú dobu: je prešpekulovaný, drsný až vulgárny, ale je majstrom napätia.
Knihy ako relax? Nie pre vydavateľa
Aká je vaša denná rutina a ak nie s knihou, ako najradšej relaxujete?
Eva Mládeková: Ráno si urobím kávu, idem k počítaču a pozerám, čo je na knižnom trhu nové a zaujímavé. V podstate vstávam s knihou. Potom skontrolujem, či mi neprišli nejaké nové rukopisy a ponuky kníh od zahraničných agentov.
Do práce idem pešo popri Dunaji, aby som si prevetrala hlavu, a v práci znova čítam, robím korektúry a všetko, čo je potrebné. Potom sa znova pešo vraciam domov, je to prechádzka asi na trištvrte hodiny. Správy zásadne nepozerám, lebo sa zakaždým rozčúlim. A večer zase pozerám knihy, čítam rukopisy…
Musím sa teda priznať, že pri mojej práci už knihu za relax nepovažujem. Ale milujem kone a dvakrát do týždňa si chodím zajazdiť. To je pre mňa výborná psychohygiena.
Lucia Mládeková: Ja z pohľadu psychohygieny zase veľa športujem. Mojou srdcovka sú lyže, únik do sveta freeridu. Pri športe si najlepšie vyvetrám hlavu od všetkého, čo sa deje okolo mňa. Hory sú to miesto, kde čerpám energiu, nápady. Pohľad z hrebeňa našich Tatier ma nikdy neomrzí.
Kedysi bolo takmer pravidlom, že si ľudia bez problémov kúpili český preklad, ak bol vydaný skôr. Ale podľa všetkého sa doba zmenila. Ak má kniha vyjsť v českom aj slovenskom preklade, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že ľudia si radšej počkajú na slovenský preklad.
Predsa len sa ešte na chvíľu ku knihám vrátim. Aký je váš najobľúbenejší autor alebo kniha?
Eva Mládeková: Heinrich Böll a jeho dielo Haus ohne Hüter (voľný preklad: Dom bez strážcov, pozn. red.). Böll je prvý nemecký autor, ktorému udelili Nobelovu cenu. Vo svojich dielach hľadá ideál, niečo, čomu by sa dalo veriť v povojnovom Nemecku. Búri sa proti všetkému, no jeho najväčším nepriateľom je pokrytectvo. Ja sa však k svojim obľúbeným autorom a knihám nevraciam. Už niekoľkokrát sa mi stalo, že keď som sa ku knihe po rokoch vrátila, bola som z nej zúfalo sklamaná (smiech).
Dve generácie v Tatrane. Lucia Mládeková (vľavo) a Eva Mládeková. Foto: Miro Nôta pre Forbes Slovensko
Lucia Mládeková: Ja som vyštudovala ekonomickú školu, takže moje zameranie je trochu iné ako literárna klasika. Veľmi sa mi páčia Žitkovské bohyne Kataríny Tučkovej, ale aj Bohumil Hrabal a jeho Ostro sledované vlaky. Je to oddychovka, rýchle a vtipné čítanie.
Zo slovenských autorov mám veľmi rada Denisu Fulmekovú a jej Konváliu. Mňa si skôr vyberie kniha a nie ja knihu. Napríklad počas covidu sme vydali titul Dobré vibrácie, dobrý život a tá kniha mi prišla do života presne vtedy, keď som to najviac potrebovala.
Keď už spomínate Žítkovské bohyne, v Tatrane ste český originál preložili do slovenčiny. Prečo padlo takéto rozhodnutie? Nechcú už Slováci čítať knihy v češtine?
Eva Mládeková: Bola som presvedčená, že knihy v češtine ľudia bez problémov čítajú. Sama som vyrastala v čase, že sme české knihy bežne čítali. Ale to už dávno nie je pravidlom.
Podľa informácií, ktoré mám, aj v kníhkupectvách na 10 predaných kníh v slovenčine pripadne jedna predaná kniha v češtine pri prekladoch rovnakých autorov. Pritom kedysi bolo takmer pravidlom, že si ľudia bez problémov kúpili český preklad, ak bol vydaný skôr.
Ale podľa všetkého sa doba zmenila. Ak má kniha vyjsť v českom aj slovenskom preklade, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že ľudia si radšej počkajú na slovenský preklad.
Ak teda máte vyhliadnutý nejaký nový titul zahraničného autora a viete, že ho už prekladá nejaké české vydavateľstvo, už vás to neodradí?
Lucia Mládeková: Keď vidíme, že sa nejaký titul už prekladá do češtiny, snažíme sa aspoň o to, aby nebol medzi českým a slovenským vydaním priveľký časový rozdiel.
Aká dôležitá je pre vás ale aj pre čitateľov na Slovensku pekná obálka?
Eva Mládeková: Myslím si, že Slováci si veľmi potrpia, aby boli knihy aj esteticky príťažlivé, a keď váhajú, či si knihu kúpiť, alebo nie, často ich presvedčí práve pekná obálka.
Lucia Mládeková: Ale aj na to, čo je pekné, sú rôzne názory, je to veľmi subjektívne. Určite však platí, že aj na knižnú obálku sa už dnes pozeráme ako na malé umelecké dielo. Za seba musím povedať, že osobne mám radšej jednoduché, minimalistické obálky.
V lete majú e-knihy Vianoce
Zaujalo ma, že väčšinu kníh vydávate v pevnej väzbe. Prečo? Nemáte radi paperbacky? Alebo ich nemajú až tak radi slovenskí čitatelia?
Lucia Mládeková: Nemáme ich síce veľa, ale knihy v mäkkej väzbe vydávame. Je však pravda, že u nás prevláda pevná väzba.
Eva Mládeková: Do istej miery to ovplyvňuje aj fakt, že Slováci sa na knihu pozerajú ako na umelecký produkt. V tomto smere sú konzervatívnejší a preferujú knihu v pevnej väzbe.
Keď už hovoríme o formátoch, aké obľúbené sú medzi Slovákmi e-knihy a audioknihy?
Lucia Mládeková: Vo vydavateľstve prinášame e-knihy už pri väčšine titulov takmer automaticky. Ale audioknihy viac konzultujeme, pretože s tým súvisia zvýšené náklady. Za audioknihy platíme špeciálne tantiémy a slovenský trh je dosť malý.
Pri predajoch u nás stále jednoznačne vedú tlačené knihy, ale už teraz jasne vidíme, že napríklad predaj e-kníh výrazne narastá vždy v lete, keď ľudia chodia na dovolenky. Z pohľadu e-kníh sú to také malé Vianoce. Ale je to pochopiteľné, dovolenkári namiesto štyroch tlačených kníh, ktoré by mali ťahať so sebou v kufri, si radšej stiahnu štyri knihy do čítačky.
