Písal sa rok 2000 a na trh bola práve uvedená Nokia 3310, vďaka ktorej si ľudia medzi sebou posielali textové správy vo forme SMS a hrali populárnu hru Snake. Bolo to v čase končiacej dotcom bubliny, sedem rokov pred uvedením prvého iPhonu, ktorý vydláždil cestu k tomu, aby sa smartfóny stali súčasťou bežného života. Práve vtedy sa zrodil podnikateľský nápad, ktorý ovplyvnil miliardy ľudí po celom svete.
Shazam bol založený na zdanlivo jednoduchej túžbe – pomocou mobilu zistiť, aká pesnička práve hrá z reproduktorov. Príbeh Shazamu je revolučný v tom, že sa zrodil pred takmer štvrťstoročím, v čase, keď prakticky neexistovali aplikácie ani smartfóny. Svet vtedy ešte nevedel, čo je to iPod a ešte tri roky si musel počkať na vznik iTunes, kde boli tisíce digitalizovaných skladieb.
„Myslím si, že niekedy je celkom bežné, že podnikateľ môže skutočne predbehnúť svoju dobu,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Slovensko zakladateľ Shazamu Chris Barton. Spolu s Dhirajom Mukherjeeom a Philipom Inghelbrechtom sa spolu vydali na misiu s cieľom vytvoriť službu, ktorá by mohla identifikovať hudbu z krátkych zvukových vĺn. V tom čase nebola na svete žiadna technológia, ktorá by dokázala niečo podobné.
Ich prvou prekážkou tak bolo nájsť niekoho, kto by im takýto nový algoritmus dokázal vytvoriť. Mnohí ich od nápadu odhovárali a hovorili im, že ich myšlienka je nerealizovateľná. Vtedy prizvali doktoranda zo Stanfordu Averyho Wanga, aby doplnil ich tím. Hlavnou výzvou pre architekta služby bolo, aby dokázal rozoznať hudbu od ostatných rušivých zvukov v pozadí. Po rokoch vývoja prišla na svet služba Shazam, ktorá bola na míle vzdialená tomu, akú ju poznáme dnes.
Keďže ešte neexistovali smartfóny, používatelia museli vytočiť na svojich mobiloch štvorčíslie 2580. Pomocou reproduktora dochádzalo k prenosu skladby a na druhej strane linky prebiehala jej analýza. Keď bola pesnička úspešne identifikovaná, používateľ dostal za menší poplatok (50 pencí) do SMS meno interpreta a skladbu.
Tak ako mnohé začínajúce firmy, aj zakladatelia Shazamu zháňali od investorov peniaze na ďalší rozvoj biznisu. V mnohých prípadoch sa však dočkali rovnakej odpovede: „Nevidím dôvod, prečo by to niekto niekedy používal.“ Nakoniec sa im podarilo získať investorov pre svoj projekt a nie len ich.
Shazam si prešiel mnohými biznisovými modelmi, pretože firma dlhé roky pálila nemalú hotovosť a nebola zisková. Veci sa zmenili až s príchodom Apple App Store v roku 2008. Bola to pre Shazam záchrana života. Aplikácia sa rýchlo stala prvou voľbou pre milovníkov hudby a mnoho rokov sa držala na popredných miestach medzi najsťahovanejšími aplikáciami.
V súčasnosti má Shazam viac ako dve miliardy stiahnutí. Príbeh startupu sa končí tým, že spoločnosť Shazam v roku 2018 kúpila firma Apple za údajných 400 miliónov dolárov.
Súčasťou tohto fascinujúceho príbehu je aj jeden so spoluzakladateľov Shazamu Chris Barton. Jeho kariéra je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov. Síce založil a predal úspešný startup, ale vyskúšal si aj prácu v korporáte. Pracoval totiž osem rokov pre Google a štyri roky pre spoločnosť Dropbox.
Jeho najnovší podnik Guard má za cieľ využiť umelú inteligenciu na detekciu topiacich sa ľudí v bazénoch. Okrem toho je vynálezca 12 patentov a prednáša na štyroch online univerzitách. Forbes Slovensko sa s Chrisom Bartonom rozprával na biznis konferencii Slovenskej sporiteľne.
Shazam ste založili po tom, čo vám každý „odborník“ tvrdil, že váš nápad je nemožný. Akú radu by ste dali podnikateľom. Kedy sa držať alebo nasledovať svoje podnikateľské nápady a kedy počúvať odborníkov a podnikateľského nápadu sa vzdať?
To je dobrá otázka. Najväčšou výzvou úspešných podnikateľov je nájsť ten správny balans medzi presvedčením o ich vízii a držaní sa jej aj napriek tomu, že jej ostatní neveria a na druhej strane s pokorou počúvať ľudí a rozpoznať, čo treba zmeniť, alebo sa vízie dokonca vzdať. Ale musíte urobiť oboje, však? Ak budete len presvedčený o svojej vízii, môžete byť zaslepený. Môže to byť najhorší podnikateľský nápad vôbec, ale stále to skúšate. Na druhej strane, ak máte veľa pokory a skromnosti, vzdáte sa príliš rýchlo a nedosiahnete presne tie veci, ktoré ste si zaumienili. Je to nesmierne ťažké si správne vybrať a skôr by som to nazval umením než vedou. To rozhodnutie vychádza priamo z vás, tiež z vašich pocitov, vlastného skúmania, výskumu či presvedčenia. V mojom prípade to bolo presvedčenie, že táto technológia jednoducho je možná, aj keď významní profesori tvrdili, že nie.
Odkiaľ pramenilo to vaše presvedčenie?
Možno to pramení z toho, že moji rodičia boli vedci. Vyrastal som vo svete vedy, kde som cítil, že veda dokáže robiť vo svete ohromné veci. Aj keď to ešte dnes vedecky možné nie je, tak v budúcnosti to určite vďaka vede možné bude. Hovoril som si, že ak to dokážu ľudia, dokážu to aj počítače. To je vlastne definícia umelej inteligencie. Počítače robia veci, ktoré normálne vyžaduje ľudskú inteligenciu. V to som veril od začiatku.
Keď som si prečítal príbeh o Shazame, prekvapilo ma, že táto spoločnosť prežila až šesť krízových rokov, počas ktorých viackrát takmer skrachovala. Mali by podnikatelia bojovať za svoj projekt za každých okolností? Kedy je ten správny čas povedať, že projekt zlyhal a kedy je čas prejsť na iný projekt?
Zakladateľ Shazam Chris Barton. Zdroj: Slovenská sporiteľňa/Lukáš Klčo
Zakladateľ Shazam Chris Barton. Zdroj: Slovenská sporiteľňa/Lukáš Klčo
Opäť asi na to neexistuje jedna odpoveď. Je tam strašne veľa faktorov, ktoré zohrávajú úlohu. Je to o tom, či ste schopný identifikovať dôvody, prečo biznis bojuje o prežitie a či tie dôvody zlyhania vedia byť vyriešené. Treba si odpovedať na to, či vidím v budúcnosti spôsoby na to, aby som ich vyriešil. Môžem uviesť príklady mnohých spoločností. Nejde teda len o podnikateľov, ale aj o veľké spoločnosti. Málokto o tom vie, ale Amazon bol v minulosti až na 16. priečke ako predajca kníh na internete. Čo robilo tých 15 firiem pred ním? Možno Amazon nedokázal zohnať každú knihu, možno mali zákazníci problémy so zaplatením, možno mala spoločnosť problém s dodávaním. Je tam množstvo odpovedí.
Vráťme sa späť k Shazamu. Bol to váš prvý podnikateľský nápad a úspešný startup alebo ste mali pred Shazamom aj nejaké obchodné neúspechy?
Pred Shazamom som nemal žiadne startupy, takže to bola moja prvá spoločnosť. Mal som aj iné podnikateľské nápady pred Shazamom, ale nikdy som ich nepretavil do podnikania. Mnoho podnikateľov má množstvo biznisových nápadov a rozmýšľa, ktorý bude ten správny. Neuspejú s prvým, druhým či dokonca tretím podnikateľským nápadom, až nakoniec ten štvrtý im vyjde. Toto nebol môj prípad. Mal som aj šťastie, že sa mi to podarilo hneď na prvýkrát.
Prekvapilo ma, že ste najskôr vytvorili tím ľudí a až potom ste uvažovali nad tým, akú myšlienku pretavíte do podnikania. Je pre vás tím ľudí dôležitejší než samotný podnikateľský nápad?
Oba sú veľmi dôležité. Úprimne, ak vsadíte len na jeden a uprednostníte ho pred druhým, tak zlyháte. Musíte mať oba. Pred nápadom som mal len časť tímu, s ktorým sme zakladali Shazam. Povedali sme si, že budeme spolu podnikať, ale nevedeli sme presne, čo to bude. Poznal som sa s nimi a vedel som, že ide o tvrdo pracujúcich a inteligentných ľudí, ktorým som dôveroval, lebo som videl, že sú motivovaní a podnikaví. Potom sme našli Averyho, teda štvrtého spoluzakladateľa, ktorý vynašiel algoritmus.
Shazam ste založili hneď tesne po dotcom bubline. Ako ťažké bolo vtedy zohnať investora? Čítal som o vás nejaké príbehy, že ste si v telefónnom zozname vyhľadali čísla rôznych riaditeľov firiem a dali ste im elevator pitch (polminútová prezentácia startupu, pozn. red.), aby ste si zabezpečili stretnutie.
Bolo to v čase, keď sa všetko zrútilo a bolo extrémne ťažké nájsť investorov. Prešli sme asi stovku venture kapitálových investorov (zameraných na rizikový kapitál, pozn. red. ), ktorým sme prezentovali náš nápad. Je to šialené číslo, ktorým si väčšina podnikateľov nemusela prechádzať. Nepočul som príbeh, v ktorom by musela firma žiadať kapitál až od takto veľkého množstva investorov. Myslím, že sme v tom boli naozaj vytrvalí.
Ste tiež investor. Ste benevolentnejší k mladým podnikateľom, keď k vám pristupujú týmto spôsobom? Koniec koncov, možno ste boli v rovnakej situácii.
Nerobím až toľko investícií. Nie som veľmi aktívny anjelský investor (človek, ktorý poskytuje rizikový kapitál pre začínajúce firmy, pozn. red.), pretože som urobil len zopár investícií do startupov. Množstvo anjelských investorov bolo aj podnikateľmi v minulosti, takže rozumejú tomu, čo to všetko obnáša. Nemyslím si, že tie rozhodnutia o investíciách preto prichádzajú ľahšie. Povedal by som, že vám to viac dáva perspektívu, ktorá vás prinúti premýšľať o tom, čo by mohlo byť dobrým biznisom, ale tiež vám umožní uvedomiť si, aké ťažké je sa presadiť. Takže neviem, či som vám dal uspokojivú odpoveď, ale určite mám veľký rešpekt k podnikateľom. Keď sa snažia založiť vlastnú spoločnosť, vždy im želám to najlepšie, pretože viem, že všetci sa naozaj musia dlho snažiť.
Ako si spomínate na obdobie, keď bol v roku 2008 spustený App Store od spoločnosti Apple? Bola to život zachraňujúca epizóda v príbehu Shazamu?
Ak by sa to nestalo, neviem, či by sme to dokázali. Aj keď svet aplikácií už bol za rohom. Firme to zmenilo život. Dovtedy sme boli v režime boja o prežitie, pálili sme hotovosť a nevedeli sme nájsť spôsob, ako by to mohlo fungovať. Bola to teda významná udalosť v príbehu Shazamu. Myslím si, že niekedy je celkom bežné, že podnikateľ môže skutočne predbehnúť svoju dobu. Načasovanie je veľmi dôležité. Poviem príklad. Boli spoločnosti, ktoré boli podobné ako YouTube, ale prišli príliš skoro. Takže musíte prísť v tom správnom čase, keď sa technológie spoja. My sme takto predbehli dobu o šesť rokov. Pre samotnú spoločnosť to však boli kritické roky.
Ste tiež zakladateľom startupu Guard. Spolu so Shazamom ich spája globálny dosah. Vyberáte si podnikateľské nápady len s globálnym dosahom?
Špeciálne v oblasti technológií sa mnoho biznisových nápadov snaží o globálny dosah. Povedal by som, že Shazam a Guard majú spoločné to, že obe identifikujú a riešia veľmi zložitý technologický problém. Shazam identifikuje neznámu pesničku a Guard identifikuje osobu v bazéne, ktorá sa topí. V oboch prípadoch je tá identifikácia zložitá. Musíte totiž presne identifikovať v bazéne osoby, ktoré sa skutočne topia a nie len niekoho, kto v bazéne pláva. To si vyžaduje riešenie skutočne ťažkého technologického problému. Veľa technológií sa po uvedení na trh stane globálnymi. Ak je teda technologická spoločnosť úspešná, jej produkt sa stane aj globálne relevantným.
Doteraz sme sa venovali iba vášmu podnikaniu, no dlhé roky ste pracovali aj pre veľké technologické spoločnosti. Bolo to osem rokov pre Google a štyri roky pre DropBox. Viete teda porovnať tieto dva svety. Ktoré prostredie vám vyhovovalo viac?
Na oboch by som našiel pozitívne aj negatívne veci. Myslím si, že byť podnikateľom a začať svoj vlastný biznis je ťažké prekonať – pokiaľ ide o to, aké je to obohacujúce, pretože všetka vaša energia ide do toho, aby to bolo čo najlepšie. Na druhej strane vo väčších spoločnostiach veľa vašej energie smeruje len do toho, aby ste boli súčasťou väčšieho stroja. Je to tiež o pochopení politiky firmy, pozíciách, jednoducho tam zohrávate menšiu rolu. Vo veľkých spoločnostiach je to však aj zábava, lebo sa stretávate s naozaj talentovanými ľuďmi a v tom som mal šťastie. Bol som súčasťou spoločnosti Google a dostal som veľkú zodpovednosť za vytvorenie veľkých partnerstiev s mobilnými operátormi. Bolo to veľmi obohacujúce. Mohol som pracovať s naozaj úžasnými ľuďmi. To je vlastne jedna z tých úžasných vecí. Keď sa pripojíte k veľkej spoločnosti a tá, ak je úspešná a rastie s úžasnými ľuďmi, môžete sa naučiť toľko vecí, čo by ste sa sami nenaučili vo svojom vlastnom startupe. Takže oba svety majú svoje klady aj zápory. Vlastne si myslím, že sú oba dobré.
