Takto pred desiatimi rokmi sme boli iba pár mesiacov vzdialení od globálnej finančnej krízy. Na konci roka 2006 obrátená krivka s výnosmi s veľkou presnosťou predpovedala recesiu. Úroky na dlhodobý dlh boli nižšie ako na krátkodobý v porovnateľnej kvalite. V tom čase som počítal so stratami na úrovni minimálne 400-miliárd dolárov. Väčšina mojich čitateľov a kolegov mi napriek tomu hovorila, že som príliš skeptický.
Ukázalo sa, že straty výrazne presiahli dva bilióny dolárov. Spustili finančnú krízu a globálnu recesiu.
Iskra z krízy so „subprime“ hypotékami stačila na spustenie globálnej recesie. Vtedajšie podmienky na finančnom trhu boli žalostné. Veľa vecí bolo na hrane. Zdalo sa, že všetko sa pokazilo v rovnakom čase.
Momentálne obrátenú krivku s výnosmi nemáme. Ak centrálna banka umelo drží krátkodobé sadzby prinízko, je ťažké, ak nie nemožné, mať obrátenú krivku s výnosmi. Prvé varovné signály sme efektívne potlačili.
V budúcnosti však existuje možnosť ďalšej recesie. Pretože táto možnosť je tu vždy. Očakávať ju môžeme najneskôr do konca roku 2018. V globálnom meradle bude prinajmenšom taká deštruktívna ako tá posledná.
Tu sú tri scenáre, ktoré sú našimi potencionálnymi čiernymi labuťami. Pamätajte si, že aj neškodná biela labuť môže v tom správnom svetle pôsobiť čierno. Veľakrát to stačí na spustenie paniky.
Čierna labuť #1: Yellenovej prešľapy
Je zrejmé, že americká ekonomika nenapreduje tak rýchlo, ako viacerí bezprostredne po voľbách predpokladali:
- Napriek silnej viere prezident Trump s republikánmi neschválili žiadne z navrhovaných fiškálnych stimulov.
- Banky a energetické spoločnosti dostávajú väčšie úľavy z regulácií. Veľmi im to pomáha. Sľubovali sme rozsiahle reformy zdravotníctva, daňové škrty a zvýšenie výdajov na infraštruktúru, ktoré zatiaľ zostávajú iba peknou predstavou.
- Nízka ochota investovať. V skutočnosti sú ľudia pri svojich výdavkoch veľmi konzervatívni. Prieskumy ukazujú veci v lepšom svetle. Inflácia znovu ožíva v sektoroch, akými sú zdravotná starostlivosť, alebo bývanie. V ostatných segmentoch je stále prinízka, ak nie nulová.
Je ekonomika v takom štádiu aby mohol FED (americká centrálna banka) sprísňovať menovú politiku? Nie. Napriek tomu to robí.
S ukončením kvantitatívneho uvoľňovania (QE) a so znižovaním bilancie čakali pridlho. Členovia FOMC (federálny výbor pre voľný trh) vedia, že sú za čiarou. Chcú stihnúť niečo spraviť ešte pred tým, ako sa ich obdobie vo výbore skončí.
Členovia výboru FOMC spolu s Janet Yellen (šéfka Fed-u) a Stanley Fisherom sú fanaticky oddaní Phillipsovej krivke.
Riziko čiernej labute je, že FED sprísni menovú politiku priskoro a vo vyššej miere, ako si okolnosti vyžadujú. Z posledných správ od FOMC viem, že zopár členov to prehnalo so snahou zneškodniť očakávané fiškálne stimuly nastupujúcej administratívy. Stimuly neprichádzajú, ale FOMC sa stále tvári, akoby išiel do vojny.
Čo sa stane ak FED v raných fázach recesie zvýši úrokové sadzby namiesto ich zníženia? Logika nám napovedá, že FED tým obmedzí rast inflácie a ekonomiku zatlačí do recesie.
Deflácia ekonomiky zaťaženej dlhom, takým veľkým ako v americkom prípade, by mohla mať katastrofálne následky.
Dovoľte mi jednu neľahkú predpoveď. Vznikne Trumpov FED, keďže v priebehu budúceho roka bude mať právo zvoliť minimálne šiestich členov FOMC, s určitosťou môžeme povedať, že to bude Trumpov FED. Pôjdeme cestou masívneho kvantitatívneho uvoľňovania. Ak sa priblížime k recesii možno sa dostaneme aj do negatívnych čísel.
Nutkanie niečo spraviť, alebo sa o to aspoň pokúsiť, bude príliš silné.
Čierna labuť #2: Európskej Centrálnej Banke (ECB) dôjdu náboje
S prihliadnutím na relatívnu veľkosť eurozóny sú stimuly Maria Draghiho oveľa agresívnejšie ako kvantitatívne uvoľňovanie FED-u. ECB zvolila oveľa tvrdšie opatrenia. Úrokové sadzby idú hlbšie do mínusu. Opatrenia sa dotýkajú aj podnikových dlhopisov.
Radikálne zásahy málokedy končia šťastne. Tentokrát situácia vyzerá nad pomery dobre.
Európska ekonomika sa údajne vracia do normálu. Rôzne populistické opatrenia a bankové krízy miznú z dohľadu. Naozaj nám už nehrozí žiadne nebezpečenstvo, alebo sa len skrýva pod povrchom? Jednania o Brexite by mohli celú situáciu ľahko skomplikovať.
Anatol Koletsky z Gavekal je predsvedčený, že Drahgi je veľmi ďaleko od zmeny. Predpokladá, že prvé sprísnené nariadenia budú aktívne až v roku 2018. V dlhodobom horizonte očakáva kontinuálny rast nákupu dlhopisov a sadzby blízko nuly. Tempo nákupu sa môže spomaliť.
Vníma však aj prítomnosť rizika.
Sprísňovanie podmienok na strane Spojených štátov prišlo v čase, keď sa pre tvrdšie opatrenia rozhodli aj ECB a BOJ (centrálna banka Japonska). Znamená to, že globálne je likvidity dostatok. FED túto maličkosť prehliada. Draghi a neskôr aj Haruhiko Kuroda budú aj napriek absencii podpory zo strany FED-u nútení k normalizácii. To nemusí dobre fungovať.
Čierna labuť #3: zrútenie čínskeho dlhu
Čína je zjavne nezastaviteľná.
Podľa oficiálne dostupných informácii sa rast HDP spomalil na 6,9 percenta. Čísla môžu byť trošku nafúknuté. Rozmach krajiny sa napriek tomu nedá poprieť.
Ambose Evans-Pritchard v júli tohto roka v článku pre Telegraph uviedol priam šokujúce čísla.
Správa od People’s Bank of China (centrálna banka Číny) uvádza oveľa prudkejší nárast pôžičiek, ako sa predpokladalo. (Zaujímavosťou zostáva, že Čína zverejnila aj tieto informácie. Dokonca publikáciu inicioval sám prezident Xi.)
Minuloročný veľký nárast pravdepodobne odráža snahu znovu naštartovať ekonomiku po spomalení v roku 2015. Banky lejú olej do ohňa. Nechať situáciu bez dohľadu by mohlo mať fatálne následky. Umelo udržovať oheň sa tiež nedá večne.
Prezident Xi sa už nejaký čas opätovne snaží v štátnych bankách znížiť rast úverových sadzieb. V bankách, kde kontrola prezidenta nesiaha, výrazný nárast úverových sadzieb marí jeho snahy o drobné škrty.
Ľudia nechcú investovať na trhoch, kde prevláda presvedčenie že, „vláda všetko zachráni“. Čina je výnimkou, ktorou však nebude večne. Kolaps, ak príde, bude mať ohromné rozmery.
Hociktorá z týchto troch čiernych labutí môže viesť k spusteniu recesie v Spojených štátoch. A buďme úprimní, ak príde ďalšia recesia v Amerike, bude vždy súčasťou globálnej recesie. Jej výsledkom bude masívny nárast štátneho dlhu.
Neskončí sa to dobre.
Autor John Mauldin píše pre Forbes.com o investovaní a financiách.