Niektoré otvárali cez pandémiu, iné našli spôsob, ako sériu lockdownov prežiť. Niektoré sú ocenené Michelinom, iné nemajú ani menu. Ale všetky stoja za návštevu.
Cestovateľka a prispievateľka amerického Forbesu Ann Abel zostavila zoznam jej aktuálne najobľúbenejších reštaurácií zo sveta. No nie je to súťaž – sú zoradené v abecednom poradí.
„Všetky mi pripomínajú pôvodný význam slova reštaurácia – miesto, kde sa o človeka starajú, obnovujú ho a dopĺňajú,“ hovorí autorka rebríčka.
Agriturismo Ramusè, Ascoli Piceno, Taliansko
Foto: Merlonghi Danilo
Prvú noc v Agriturismo Ramusè som s úžasom sledovala, ako majiteľ reštaurácie celých 30 sekúnd strúha čiernu hľuzovku rovno na moje cestoviny. Jednu z tých hľuzoviek, ktoré som s ním a jeho loveckými psami priniesla z lesa v ten deň.
Cestoviny boli len primo piatto (prvý chod, pozn. edit.) v polovici večere, z ktorej každý chod obsahoval luxusné množstvo hľuzoviek. Počas každej večere a dokonca aj raňajok bolo v ponuke to isté.
Ubytovanie vo vidieckom štýle s prírodným nábytok bolo neskutočne kúzelné, no toto miesto si budem pamätať práve vďaka hľuzovkám.
Alameda, Faro, Portugalsko
Foto: Alameda
Miestny šéfkuchár prišiel do reštaurácie po tom, čo vyhorel, no o svoje kulinárske schopnosti neprišiel. Vysoká a luxusná gastronómia ho však prestala baviť a svoje kuchárske umenie povýšil na inú úroveň na mieste s uvoľnenou a priateľskom atmosférou. Ide o koncept „fun fine dining“.
Jeho reštaurácia je plná tropických rastlín, z lámp visia sochy v tvare opíc a nechýba ani malá pekne udržiavaná predzáhradka. V Alamede uprednostňujú lokálne suroviny a nič tam nie je príliš komplikované.
Zvyčajne mám rada neopakovateľnosť jednorazovej návštevy reštaurácie s dvomi michelinskými hviezdami, no sem by som mohla chodiť každý týždeň. Aj preto, že ich menu sa často mení, podľa sezóny a dostupnosti lokálnych produktov. Vo všeobecnosti však dávajú dôraz na ryby a morské plody z najjužnejšieho regiónu Portugalska Algarve.
Azores Wine Company, Pico, Portugal
Foto: Francisco Nogueira
Pri tejto reštaurácii je na mieste doplniť kontext: odľahlé a vidiecke ostrovy Azory sú dobrým miestom, keď hľadáte čerstvé a jednoducho spracované ryby, hovädzie mäso z kráv kŕmených trávou alebo čerstvý syr a maslo.
Málokedy tam človek nájde ambiciózne gastronomické menu. O to pôsobivejší je úspech šéfkuchárov Josého Dioga Costu a Angeliny Pedra v novovzniknutej Azores Wine Company. V ponuke majú tri šesťchodové degustačné menu, ktoré servírujú vždy celej skupine sediacej pri okrúhlom stole, na čadičovom kameni.
Všetko pripravujú zo špičkových surovín a profesionálnymi postupmi. Ryby sú tam zabíjané japonskou technikou ike jime, ktorá im dodáva výbornú chuť. Všetko je navyše dômyselne spárované s vínom.
Bar Castañeda, Las Vegas, New Mexico
Foto: Hotel Castañeda
Vždy, keď sa vraciam do rodného Nového Mexika, očakávam hody so zeleným čili. Nikdy by mi nenapadlo, že pri železničnej trati v malom meste nájdem špičkovú reštauráciu.
No presne to sa mi stalo, keď som tam nedávno bola s niekoľkými kolegami – novinármi. Objavili sme reštauráciu, ktorá patrí šéfkuchárovi Seanovi Sinclairovi a jeho manželke Katey Sinclairovej. V ich ponuke sa spájajú miestne klasiky, čerstvé domáce mäso a sezónne produkty. Najväčším prekvapením bolo v púšti naozaj nečakané, no o to lepšie fish & chips.
Herdade da Malhadinha Nova, Alentejo, Portugalsko
Foto: Vasco Célio
Jazda na koči ťahanom koňmi plemena Lusitano na tienisté miesto pri vinohradoch, kde sú stoly obložené syrom a šunkou, chobotnicovým šalátom, dokonale čerstvými paradajkami, grilovanou zeleninou, údenými rybami, šalátom z tresky a desiatkami ďalších portugalských špecialít. To by mohlo byť reklamou na cestovný ruch v regióne Alentejo.
No je to aj pikniková obedová ponuka v nádhernom vinárskom hoteli Herdade da Malhadinha Nova, ktorý charakterizuje udržateľnosť. Pikniková ponuka je iba predjedlo, po ktorom nasledujú dobroty z nadrozmerného grilu. Ten obsluhuje sám šéfkuchár Rodrigo Madeira. Občas sa pri ňom objaví aj michelinský šéfkuchár Joachim Koerper, v sprievode svojej cukrárskej kúzelníčky Cintie.
Zlaté, slnkom zaliate večere pri stoloch so starými známymi aj novými priateľmi sú niečo, na čo človek nezabudne nikdy.
Noor, Córdoba, Španielsko
Foto: David Egui
„Gastroarcheológ“ Paco Morales strávil roky skúmaním, objavovaním a hraním sa s kulinárskymi tradíciami svojej rodnej Andalúzie – alebo Al-Ándalus, ako bola známa od 10. do 15. storočia, keď bola pod arabskou nadvládou.
Svoj projekt dnes opisuje mnohými spôsobmi. Môj najobľúbenejší je, že si predstavuje, že varí pre cisára alebo kalifa. Degustačné menu v jeho „dvojhviezde“ je oslnivou ukážkou ingrediencií, chutí aj prezentácie. Je totiž servírované na čierno-bielej keramike navrhnutej na mieru, s internými stolovými akcentami z 3D tlačiarne.
Každý rok pridáva v gastronomickej histórii jedno storočie a varí špeciality, v tom čase typické pre jeho región. V minulej sezóne napríklad oslávil príchod nových surovín – papriky a kukurice.
Osteria U Local, Buccheri, Taliansko
Foto: Italychrame
Táto miestna reštaurácia v malom sicílskom meste by bola pôsobivá sama o sebe. No pre mňa je nezabudnuteľná aj preto, že som vďaka nej spoznala historika jedla, autora kuchárskych kníh a miestu celebritu Pippa Formica. Ten reštauráciu vlastní so svojím bratom Sebastianom.
Steny reštaurácie sú prekryté novinovými výstrižkami a oceneniami. Dám bratom za slovo, že diviak je skvelý. Aj moje cestoviny s čerstvými rajčinami, vajcom a hľuzovkami jednoznačne boli.
Tsaghkunk Restaurant, Tsaghkunk, Arménsko
Foto: David Egui
Pravdupovediac, v tejto dedine asi hodinu od hlavného mesta Arménska som sa ocitla na podujatí, aké človek zažije len raz za život, a to v spolupráci medzi personálom reštaurácie a zakladajúcim šéfkuchárom známej kodanskej reštaurácie Noma Madsom Refslundom. Jeho cieľom bolo pozdvihnúť miestne varenie a zaradiť Arménsko na kulinársku mapu.
No treba povedať, že toto miesto bolo veľmi lákavé ešte predtým, ako tam zavítali Refslundom a jeho tím. Na raňajky nám šefkuchárka Susanna Guckasyan pripravila hostinu s čerstvými a údenými syrmi, čerstvými bylinkami, lavašom, vaječnými jedlami, niekoľkými druhmi lasagní, avelukom (divoký šťavel) a môj obľúbený gaylakhash, kyslú jogurtovú polievka so zeleninou.
Vespasia, Norcia, Taliansko
Foto: Daniele Malajoli
Hoci je hotel Relais & Châteaux Palazzo Seneca na poschodí, bratia, ktorým patria hotel aj reštaurácia, sa nepovažujú za majiteľov hotela s reštauráciou, ale za majiteľov reštaurácie s možnosťou ubytovania.
Vo Vespasii, jednej z dvoch reštaurácií v Umbrii s michelinskou hviezdou, sú dvaja šéfkuchári: Fabio Cappiello, ktorý pochádza z Puglie, a Fumiko Sakai, ktorý sa narodil v Japonsku. Aj keď je Norcia známa svojimi údenými a sušenými mäsami, neprehliadli moje preferencie rýb a zostavili päťchodové menu plné zaujímavých chutí a pekných prezentácií.
Viscri 125, Transylvania, Rumunsko
Foto: Viscri 125
Jednou z najlepších vecí na návšteve Transylvánie je pobyt na vidieckom statku. Viscri 125 je centrom rovnomennej dediny, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO a akoby v nej zastal čas.
Zbožňovala som svoju rozkošnú izbu so zeleným dreveným nábytkom a typickou truhlicou so saským vzorom kvetov. Ešte lepšia bola večera, ktorú pripravili kuchári z dediny, so zeleninou z vlastnej záhrady, vypestovanou zo vzácnych semien. Tradičné recepty prispôsobili tak, aby sa táto exotická stará zelenina zúročila.
Pripravili sarmale (plnené kapustné listy) s kelom, fazuľovú polievku s cavolo nero, švajčiarsky mangold quiche alebo feniklovú krémovú polievku. Jednoduchá večera, ktorú tvorili zeleninová polievka a polenta s hubami, bola jedným z mojich najobľúbenejších jedál na týždňovom výlete po Rumunsku.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.com. Jeho autorkou je cestovateľka Ann Abel.
