Už pred vyše dvesto rokmi Briti ničili tkacie stroje z obavy, že ich automatizácia v textilných manufaktúrach pripraví o prácu.
V súčasnosti zo strachu pred umelou inteligenciou síce počítače nik masovo nerozbíja, FOBO však pociťuje každý piaty Američan. Je to akronym pre výraz „fear of becoming obsolete“, čo je pomenovanie strachu z toho, že sa v práci staneme nepotrebnými. Výraz je nový, pocit vôbec nie.
Svet sa mení naozaj rýchlo. Napríklad ešte pred necelým desaťročím sa výraz FOBO spájal skôr s fenoménom „fear of better options“, teda akousi paralýzou v rozhodovaní sa. Ak ste sa v tom čase rozhodovali, akou kariérnou cestou sa vydať, možno vám lepšiu možnosť pomohol vybrať populárny online automat na portáli BBC, ktorý vznikol zo spolupráce Oxfordskej univerzity a spoločnosti Deloitte.
Pod jednoduchým titulkom„Ukradne mi robot prácu?“ ste mohli nájsť analýzu rôznych povolaní a percentuálne vyjadrenú pravdepodobnosť, či ich počas najbližších dvoch desaťročí nahradí robot. Najhoršie dopadli telefonický operátor, pisár a tester rutinných procesov, ktorých mala nahradiť automatizácia s pravdepodobnosťou nad 97 percent. Naproti tomu sa ako perspektívne kariéry ukazovali psychológ či logopéd a vo veľkom bezpečí mal byť aj umelec (len štvorpercentné riziko automatizácie).
V lete 2022 sa verejnosť mohla začať hrať s generatívnou umelou inteligenciou Midjourney a zem sa začala otriasať aj pod umelcami. Umelá inteligencia dokázala na základe pár kľúčových slov vytvárať najskôr nie veľmi podarené obrazy (kôň so šiestimi nohami), no boli čím ďalej, tým viac dokonalejšie. Zrazu sa zdalo, že už aj „umelci nebudou mít co žrát“.
Originálnych neohrozí
Keď sa Davida Holza, šéfa Midjourney a člena globálneho rebríčka Forbes 30 pod 30, po prvotnom šoku z jeho novej služby Forbes opýtal, či AI nahradí umelcov, odmietal to. „My len chceme rozšíriť predstavivosť ľudstva. Naším cieľom je, aby boli ľudia kreatívnejší, a nie vyrobiť kreatívneho robota. To je podľa mňa zásadný rozdiel,“ povedal. Podľa neho Midjourney umožňoval amatérom splniť si sny o tvorbe, profesionálom zase pomáhal pri otravných úlohách, ako je vytváranie prvotných konceptov pre klientov.
A čo na to umelci? Ešte v tom istom roku oslovil magazín Forbes jedného z prvých osvojiteľov novej platformy, slovenského grafického dizajnéra Doda Dobríka. „Neveril som, že niečo také bude raz technicky možné, ale je to tu,“ povedal na úvod. Okrem objavovania schopností „kresliacej“ AI cez súkromné projekty stihol už na jeseň 2022 s Midjourney vytvoriť aj komerčnú zákazku. Pre jeden kryptoprojekt robil NFT kolekciu a s pomocou AI vyrobil viaceré sci-fi pozadia.
Dobrík obavy v hlase nemal a bol presvedčený, že AI prácu ilustrátorom s jasným rukopisom nevezme. „Dopyt po vizuálnych riešeniach je veľmi veľký. Skôr si myslím, že vďaka umelej inteligencii sa bude viac ľudí vedieť dostať k vizuálom, ktoré potrebujú. Na druhej strane AI môže ohroziť výtvarníkov, ktorí produkujú veľmi generické diela, a taktiež fotobanky, ktoré sa živia predajom ilustrácií,“ dodal.
Ľudia sa proti automatizácii búrili už pred vyše dvesto rokmi. Karikatúra z roku 1812 zobrazuje lídra tzv. ludditov, hnutia, ktoré ničilo tkacie stroje z obavy, že ich pripravia o prácu.
Aj tak to treba skontrolovať
Kým Midjourney v lete 2022 zaujal, ale nešokoval, na sklonku roka ste sa už téme generatívnej AI nevyhli. V novembri 2022 dostala verejnosť k dispozícii platformu ChatGPT a médiá o nej informovali tak vytrvalo, že správne poradie písmen G, P, T sa muselo v hlavách uložiť aj dyslektikom. Navyše, ako vtipne upozornil komik John Oliver, mnohí novinári neodolali tomu, aby si správu o ChatGPT nechali napísať ChatomGPT osobne. Len pre kontext: novinári mali v roku 2015 riziko nahradenia robotmi na úrovni 8,5 percenta.
Medzi prvými osvojiteľmi boli tentoraz marketéri (riziko nahradenia 32,6 percenta). „Mám pocit, že v našej oblasti pracovali ľudia s ChatGPT ešte skôr, než nastal boom u širokej verejnosti,“ spomína marketingová špecialistka spoločnosti Innovatrics Lucia Zimanová. „Nepostrehla som, že by profesionáli v našej brandži vnímali túto platformu ako niečo negatívne, práve naopak. Reakcia bola: ‚Wow, to je šikovná vec, možno by mi vedela v mojej práci pomôcť a urýchliť ju.‘“ Zatiaľ sa to podľa nej aj napĺňa, keď jej ChatGPT pomáha pracovať efektívnejšie.
Zimanová ho začala využívať pri tvorbe jednoduchého pravidelného obsahu ako pomôcku pri hľadaní nápadov. „Zväčša pracujem štýlom myšlienkovej mapy. Aby som vymyslela niečo zaujímavé a chytľavé – napríklad nadpis, slogan do kampane, popisky do reklám – vytvorím si skupinu pojmov a kľúčových slov, z ktorých následne vyberiem najlepšie možné kombinácie. Tento súbor nalejem do ChatGPT a nechám AI pohrať sa s párovaním a návrhmi. Takmer nikdy z toho síce nedostanem niečo, do čoho by som ja už nezasahovala, ale proces to dokáže urýchliť,“ dodáva.
Nepláva jej napriek tomu občas v hlave, že sa stane nepotrebnou? „Možno by som sa mala báť, neviem. Momentálne mám však pocit, že umelá inteligencia mi bude skôr pomocníkom, než by ma mala úplne nahradiť. Na konci výstupu bude človek vždy dôležitý, rovnako aj za samotnou AI stojí človek. Kým to tak bude, o rekvalifikácii neuvažujem. Chcem sa ďalej vzdelávať vo svojom odbore, čo dnes zahŕňa aj naučiť sa efektívne pracovať s AI nástrojmi,“ hovorí Zimanová.
Je FOBO len mediálna bublina? To nie. V priemysle neutícha a pribúda aj v ďalších sférach pracovného sektora.
Učiteľ pre mladých kolegov
V rovnakom čase, keď portál BBC zverejnil miniaplikáciu „Ukradne mi robot prácu?“, odštartovala globálna advokátska firma Allen & Overy vo svojej londýnskej kancelárii nový technologický inkubátor (právnici vtedy mali šancu nahradenia robotom na úrovni 3,5 percenta). O sedem rokov neskôr sa z jeho dielne k právnikom po celom svete dostal systém Harvey. V slovenskej pobočke advokátskej kancelárie ho chvíľu vnímali iba ako ďalšiu zaujímavú hračku, až kým nezistili, že sa na jeho vývoji podieľal vývojár ChatGPT, spoločnosť OpenAI.
Okrem vývoja všeobecného AI chatbota sa OpenAI zamerala aj na spolupráce s odborníkmi a vyvíjala AI špecialistov. Rozdiel medzi ChatGPT a Harveym dobre ilustruje experiment, pri ktorom nechali oba systémy vypracovať britskú obdobu advokátskych skúšok. ChatGPT mal úspešnosť tesne nad päťdesiatimi percentami, Harvey uspel vo viac ako osemdesiatich percentách.
Na jar 2023 sa už Harvey u Allan & Overy využíval nie v testovacej, ale v ostrej prevádzke. Rozoznel sa teda umieračik FOBO aj medzi právnikmi? Podľa Martina Magála, partnera Allan & Overy pre Slovensko, by si minimálne koncipienti mali dávať pozor. „Do stavového riadku napríklad napíšem: ‚Vypracuj mi rešerš na otázku premlčania záväzkov v obchodnom práve.‘ Odpoveď mám do piatich minút a v štruktúre, aká je pre mňa ako právnika želateľná,“ tvrdí Magál. Mladému kolegovi by to podľa neho trvalo oveľa dlhšie, navyše by sám musel investovať nejaký čas do usmernenia kolegu.
Ani Magál si však nemyslí, že by Harvey pripravil o prácu jeho kolegov. „Skôr to podľa mňa povedie k zmene pracovných návykov nás právnikov a k zmene toho, ako učiť mladých kolegov. Zatiaľ sa ukazuje, že Harvey môže byť skvelým učiteľom formálne správneho písania textov,“ dodáva.
Biele goliere v panike
Je FOBO len mediálna bublina? To nie. Vlaňajší prieskum spoločnosti Gallup ukázal, že v Amerike stúpla úzkosť z možnosti nahradenia vlastnej pracovnej pozície automatizáciou na dvadsaťdva percent, čo bolo o sedem percentuálnych bodov viac ako dva roky predtým. Tento nárast však priniesli takmer výhradne obavy „bielych golierov“. Kým strach ľudí v priemysle pretrval na úrovni okolo dvadsaťštyri percent, u „ľudí z ofisov“ stúpli obavy z ôsmich percent na dvadsať.
Potvrdzujú sa teda slová z úvodu článku, že téma strachu z nahradenia technológiou je v priemysle stará dve storočia. Jej modernejšiu podobu – skutočnú automatizáciu – bravúrne zachytil americký spisovateľ Kurt Vonnegut. Inšpirovala ho k tomu udalosť z továrne General Electrics, kde pracoval krátko po druhej svetovej vojne. Raz sa na jeho oddelení znenazdajky objavili chlapíci, ktorí vymenili ručný stroj na frézovanie leteckých motorov za automat. Stačilo mu to ako námet na román Mechanické piano.
Tkacie stroje, robotické frézy ani generatívna AI však pracovný trh nezničili. Napriek tomu FOBO v priemysle neutícha a pribúda aj v ďalších sférach pracovného sektora. Je to len prirodzený strach z nového? Možno, ale ak ste Vonnegutov román čítali, viete, že celá téma nahrádzania nie je len o živobytí. Keď sa slávneho spisovateľa raz pýtali, prečo sa ho ten moment s robotickou frézou tak dotkol, povedal: „To, že nejaká škatuľka začne niečo vyrábať, nie je diabolské. Je však zlé pre ľudské bytosti, keď pri tom stratia svoju hrdosť.“
