To, že sa v Česku robí biznis rovnako ako u nás, už dávno neplatí, tvrdí šéfka poradenskej firmy RSM Monika Marečková.
Krízový konsolidačný balíček, ktorý slovenská vláda schválila začiatkom novembra, bude mať výrazný dopad na slovenské podnikateľské prostredie. Nový zákon z kabinetu Roberta Fica pridá stredným a veľkým firmám ďalšie daňové zaťaženie.
Firmy s obratom nad päť miliónov eur už budú považované za veľké firmy. Bude sa ich teda týkať daňová penalizácia do výšky 24 percent. Ostatné firmy budú mať 15-percentnú daň.
Podľa výkonnej riaditeľky RSM Moniky Marečkovej ide o nebezpečné zvyšovanie rozdielov. V rozhovore pre český Forbes odhaduje, ako by na to mohli slovenské firmy reagovať.
„Päť miliónov eur nie je veľa a pre menšie firmy bude zmysluplnejšie založiť druhú eseročku, lebo 9-percentný rozdiel v daniach spraví veľa,“ myslí si Marečková.
Podľa nej si slovenská vláda jednoducho vezme peniaze od tých, ktorí ich majú. „Je to taký jánošikovský systém,“ tvrdí manažérka, ktorá sa práve vrátila z rokovania so slovenskými firmami.
S akými firmami ste v Bratislave komunikovali?
Komunikujeme najmä s českými firmami, ktoré sú aktívne na Slovensku. Tých je asi 14-tisíc. Všetci vedia o ČEZ, Agrofert či skupine CSG Michala Strnada, ale tých firiem je tam oveľa viac. Českí podnikatelia, ktorí chceli skúsiť expandovať za hranice, totiž brali Slovensko ako logickú cestu a nejako viac to neanalyzovali. Mysleli si, že je to tam rovnaké ako u nás, ale už dávno to tak nie je.
Mení sa teda zmýšľanie podnikateľov v tomto smere?
Myslím si, že si firmy oveľa lepšie rozmyslia, či pre ne nebude predstavovať lepšiu príležitosť napríklad Poľsko, aj keď tam je trh trochu zložitejší. Rovnako aj Nemecko. České firmy majú čoraz väčší záujem presadiť sa na veľkých trhoch, ktoré sú momentálne predvídateľnejšie ako Slovensko.
Aká je nálada medzi českými firmami na Slovensku?
Ak sa tam firme darí, utekať odtiaľ asi nebude, ale ak hospodári na nulovej hranici, môže to byť posledná kvapka. Pravdepodobne však budú zvažovať ďalšie investície. Ak máte výrobu v niekoľkých krajinách a rozmýšľate, kde doinvestovať a dokúpiť technológie, Slovensko nemusí byť práve prioritou.
TASR - Jakub Kotian
RSM pôsobí aj na Slovensku. Ako je na tom slovenský biznis?
Prirodzene sa zaujímame o slovenské stredne veľké firmy, často rodinné, ktoré existujú už desiatky rokov. Tie tiež premýšľajú, či sa im v súčasnej situácii oplatia väčšie investície do výroby – či nie je lepšie nechať si peniaze na plán B.
Našim klientom momentálne zakladáme veľa holdingov v Česku. Ani sa im nečudujem.
Čo je plán B?
Skúsiť to radšej v Česku. To je podľa toho, čo viem, aktuálne prevládajúca nálada. Pre Slovákov je to typický krok, nájdu u nás aj veľa slovensky hovoriacich ľudí, ktorých môžu zamestnať.
Takže útek?
Hovorme tomu radšej expanzia. Našim klientom momentálne zakladáme veľa holdingov v Česku. Ani sa im nečudujem. Súčasťou podnikania je porovnávanie rizík. Zoberte si napríklad IT firmu – presun z Bratislavy do Brna nie je nič zložité. Okrem toho, cynicky povedané, Brno má najlepšiu technickú školu pre Slovákov.
Nebudú teda veľkí hráči tlačiť na konsolidáciu trhu?
Niekto to môže poňať ako príležitosť. Niekto z menších hráčov môže usúdiť, že na to už nemá a firmu predať. Veľkí hráči si vedia podobnú situáciu lepšie optimalizovať.
Čo počúvate od slovenských podnikateľov najčastejšie?
To by som musela byť neslušná, ale slušne povedané, že sa na to môžu vykašľať a už to nepotrebujú.
Vnímate nejaké signály z venture kapitálových fondov? Nepriškrtí to slovenskú startupovú scénu?
Slovensko má o niečo priaznivejší režim pre startupy a zdalo sa, že sa uberá správnym smerom. Tieto zmeny však posunú startupy späť k Česku, a to môže byť príležitosť pre našu verziu Silicon Valley v Brne. Veľa Slovákov tam už aj tak študuje.
Môže sa stať, že firmy presunú svoje centrály do Česka a budú odtiaľ obchodovať na slovenskom trhu?
Česko je jednou z typických holdingových destinácií, kde je takéto niečo možné a nemajú taký problém dostať sa sem aj po rozbitej D1. Tak prečo nie? Prečo tu neurobiť hlavnú firmu a Slovensko mať ako jednu z nôh, na ktorých stojí? Firmy nemusia nutne začať vyrábať v Česku, môžu tu investovať, napríklad len do nehnuteľností, to vidíme často. Ale že by sa toho české firmy mali báť, to určite nie.
Aká je v takomto scenári príležitosť pre české firmy?
Ak sem budú smerovať slovenské investície, môže sa zvýšiť záujem o niektoré typy nehnuteľností. Môže sa to prejaviť v prihraničných regiónoch, v oblasti Brno – Viedeň – Bratislava, kde sa budú hľadať nové aktíva. Keby som bola slovenský podnikateľ, urobila by som to.
Ktoré segmenty hospodárstva chcela slovenská vláda podporiť?
Ťažko povedať. Celý konsolidačný balíček mi pripadá veľmi populistický, jednoducho preto, aby sa zvýšili dôchodky. Keďže slovenské verejné financie nie sú v dobrej kondícii, hľadali predovšetkým tam, kde sú dnes peniaze. A práve odtiaľ najviac zoberú.
Daň z finančných transakcií mala silnú negatívnu odozvu. Ako ovplyvní slovenské podnikanie?
Ide o pomerne výnimočnú daň, ktorou sa Slovensko inšpirovalo v Maďarsku. Ide o daň vo výške 0,4 percenta z každej platby. Hodili ju na banky, ktoré si to odnesú. Banky ju budú musieť spracovať, vypočítať a odviesť štátu. Nakoniec posunuli dátum účinnosti na 1. apríla, aby to banky stihli.
Tých 0,4 percenta sa nezdá až tak veľa, bude to mať veľký dopad?
Zdá sa to ako malá suma, ale nie je to tak. Keď ste veľkoobchodník, ktorý pracuje s veľkým objemom a malými maržami, pričom vám na každú platbu uvalia dodatočnú daň, je to veľa peňazí. Firmy prirodzene rozmýšľajú, čo s tým.
Čo zatiaľ vymysleli?
České firmy hovoria, že budú platiť slovenské faktúry za svoje dcérske spoločnosti odtiaľto, ale to nebude fungovať, pretože potom povinnosť platiť daň z finančných transakcií prechádza na subjekt na Slovensku, ktorý ju bude musieť priznať. Takže toto by som rozhodne neodporúčala. Čo sa určite stane, je to, že spoločnosti budú robiť vzájomné úvery.
Najdôležitejšie však je, že horná hranica dane je štyridsať eur na jednu platbu. Tomu by zodpovedalo aj to, že daň sa ďalej nezvyšuje, ak platba presiahne desaťtisíc eur. To povedie k tomu, že firmy budú čakať na nahromadenie faktúr a potom ich zaplatia svojim dodávateľom naraz. Pre dodávateľov to môže znamenať, že na platbu budú čakať mesiac alebo dva. Českým firmám by som odporučila, aby sa pripravili na zhoršenie platobnej morálky.
Z našich údajov vyplýva, že najviac zasiahnuté by malo byť stavebníctvo, ako aj dovoz automobilov a súčiastok.
Čo to bude znamenať pre fungovanie firiem?
Keď bude napríklad firma s 2 000 zamestnancami posielať výplaty, zaplatí túto daň z každej jednej platby zamestnancom. Nakoniec ju banka odpočíta z účtu firmy.
Ktoré segmenty budú najviac zasiahnuté?
Typicky prevádzky s nízkou maržou, ako sú rôzne obchody a veľkoobchody, ktoré točia veľké množstvo transakcií a ich zisk pochádza výlučne z obrovského objemu transakcií. Pre nich zatiaľ v legislatíve neexistuje žiadne odpustenie. Na druhej strane spoločnosti s menším objemom transakcií a vysokou maržou to nebudú cítiť tak zásadne.
Z našich údajov zároveň vyplýva, že dodatočné daňové zmeny zahrnuté v konsolidačnom balíčku sa najviac dotknú stavebníctva, ako aj dovozu automobilov a súčiastok, teda typicky silných českých odvetví. Na druhej strane by teoreticky mohli profitovať predajcovia základných potravín, pre ktorých sa DPH znižuje. Okrem toho niektoré odvetvia, ktoré najviac prispievajú do štátneho rozpočtu, dostali navyše špeciálnu daň.
Nižšiu?
Vyššiu. Mobilní operátori, rafinérie alebo farmaceutický priemysel. Znížili DPH na lieky, ale zaviedli osobitnú daň zo zisku. To povedie k nižším maržiam. Pridali niektoré dodatočné poplatky. Uvažovalo sa aj o energetickom sektore, ale ten nakoniec vypadol.
Ktorý zo susedných trhov môže zaujať pozíciu Slovenska a byť prvou voľbou pre expanziu českých firiem do zahraničia?
Poľsko má jasný potenciál. Osobne som veľmi rada, že české firmy sa už neboja Nemecka. Pri všetkej úcte k Nemcom, v niektorých odvetviach sme už pred nimi. Stačí sa pozrieť na Rohlík a na to, ako sa im tam darí. Vo všeobecnosti sme ako Česi skvelí v online službách. Na druhej strane Poľsko je zaujímavé veľkosťou trhu a tým, že je v podobnom štádiu vývoja ako my.
Kolegovia z celého sveta sa ma niekedy pýtajú, či je lepšie investovať v Česku alebo v Poľsku. Podľa môjho názoru, ak by zahraniční manažéri mali hlasovať srdcom, investovali by v Prahe. Páči sa im tam. Ale ak volia rozumom, čo aj robia, vyberajú si Varšavu. Tamojší trh je veľký a okrem toho poľský štát robí veľa pre jeho podporu.
Poznáte nejaké príklady takéhoto postupu v Poľsku?
Mám v Poľsku kolegu, ktorý tam vedie firmu. Nedávno mi povedal, že budúci rok porastú o 20 percent bez toho, aby museli čokoľvek urobiť. Je to len preto, že im rastú klienti a neustále získavajú zahraničných klientov, ktorí chcú investovať v Poľsku. Naopak, v Česku bolo tento rok takýchto klientov minimum.
Aká je pozícia Slovenska z hľadiska investícií v strednej Európe?
Smerujú k takému spoločnému ostrovčeku s Maďarskom. O Vyšehradskej štvorke alebo regióne strednej a východnej Európy môžeme len snívať. Nožnice v rámci nej sa otvárajú a som rada, že sme v tíme s Poľskom. Slovensko sa zatiaľ populistickou politikou, bohužiaľ, prikláňa k Maďarsku, kde je daň z finančných transakcií ešte vyššia.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Michal Bernáth.
