Slováci a Česi sú pri rizikovom kapitále opatrnejší ako kolegovia z USA. Kapitál tu však je. A rovnako tak aj startupový talent. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo investor a podnikateľ Marek Moravec pred rokmi založil venture kapitálový fond Nation1, ktorý sa sústredí práve na investície v týchto dvoch krajinách.
S Marekom Moravcom sme sa rozprávali aj o tom, aká je nálada medzi investormi, na čo investori aktuálne prihliadajú a prečo podľa neho dnešná situácia až tak neovplyvní začínajúce firmy.
Aká je momentálne nálada medzi investormi?
Investorské prostredie je vo všeobecnej rovine veľmi rezervované. Nie je to dané len makroekonomickou situáciou, vojnou, ale aj letným obdobím. To znamená, že veľa investorov vyčkáva, čo sa stane po lete.
V technologickom segmente, kde je investor prítomný pri firme už na začiatku, však závisí úspech od toho, či firma nájde uplatnenie na trhu, zákazníkov a dopyt. Vždy záleží od nej, či prežije, bez ohľadu na to, aké sú podmienky. Naopak, je to aj príležitosť pre vznik firiem, ktoré riešia iné problémy.
Chuť investovať tu stále je
Vo venture kapitále sa teda investuje…
Investori majú stále chuť investovať – najmä do firiem, ktoré sú zaujímavé. Veríme v potenciál, ktorý by nemal byť ovplyvnený cyklom.
Dnes je medián exitu firmy, respektíve jej dospelosti, na úrovni sedem až osem rokov. Museli by sme teda predpokladať, že takáto situácia tu bude takto dlho, čo je nepredstaviteľné. Takže teoreticky to nemusíme brať do úvahy.
Aj tak však mám pocit, že v segmente VC vládne istá skepsa. Minulý rok na jeseň boli ešte rozhovory na túto tému viac optimistické. Je to vojnou na Ukrajine a infláciou?
Prvým impulzom bola určite vojna, ochladenie nemalo biznisové dôvody. Skôr to bol pre všetkých šok. V daný moment nebola ani chuť riešiť biznis.
Na to však následne naviazali makroekonomické otázky. Prvé ochladenie trhu so sebou prinieslo skepsu aj do venture kapitálu. Ako prvá prišla zmena pri valuáciách. Najskôr pri väčších investičných kolách, ale mení sa to už aj pri seed či pre-seed kolách.
Očakávania boli oveľa optimistickejšie a tento stav neistoty bude ešte chvíľu trvať, pretože sme na začiatku a neistota je stále veľká.
Orientácia na západné vs východné trhy
Na čo väčšmi prihliadate v tomto období pádu akcií?
Prirodzene sa vyhýbame biznisu, ktorý je orientovaný na rizikové východné trhy. Pokiaľ by biznis išiel týmto smerom, tak je to pre veľa investorov výstražné znamenie, aby do toho nešli. Primárne sa sústredíme na technologické firmy so zákazníkmi zo Západu, trhy v USA, teoreticky v Ázii. To je prvý bod.
Druhým je finančné plánovanie. Je potrebné dávať si väčší pozor pri plánovaní investičných kôl, pretože apetít už nie je taký vysoký a nebude také jednoduché zháňať co-investorov do nadväzujúcich investičných kôl. Rokovania s investormi môžu trvať dlhšie.
Každá firma by si mala revidovať svoje finančné plány a to, koľko prostriedkov potrebujú získať. Niektorí investori sa možno začnú zameriavať skôr na firmy, ktoré sú schopné generovať dobrý cash flow.
Okrem toho sú tu firmy v neskorších fázach, ktoré sú závislé od bankového financovania. Ale aj v tomto prípade je potrebné prehodnotiť cash flow a podmienky financovania strán, ktoré vstupujú do týchto biznis modelov.
Čo sa deje so startupmi, ktoré mali co-investovanie, prípadne ponuku na exit z Ruska?
Myslím si, že tieto obchody spadli zo stola. Či už morálne alebo technicky boli znemožnené. V našom portfóliu sme to nevnímali, ale vieme o pár prípadoch z regiónu, keď sa tak udialo.
Niektorým investičným fondom to môže spôsobiť problémy s fungovaním, pretože chcú ukončiť spoluprácu s Ruskom. Sú to validné dôvody.
Ak sa na to pozrieme z opačného brehu. Ako majú startupy čítať aktuálne nálady vo VC fondoch?
Pokiaľ je startup závislý alebo má potrebu financovania, tak musí prehodnotiť celý plán, začať rokovania s investormi oveľa skôr. Mal by sa pripraviť na to, že to bude ťažšie pre všetkých. Rovnako bude náročnejšie presvedčiť investora a každý si bude musieť siahnuť zrejme aj na svoje úspory.
Avšak aj toto môže byť príležitosť. Je to konkurenčné prostredie, schopnosť adaptácie na zmenu je veľmi dôležitá. To by mal zakladateľ firmy vedieť.
Aj z vlastného vrecka
Musia sa teda startupy pripraviť na to, že ak idú za investorom, tak ideálne aj s vlastným investovaným kapitálom?
Skôr som narážal na niečo iné. Množstvo firiem, ktoré získali od investorov obrovský kapitálo, začalo naberať nových ľudí a rozširovať tímy. Neskôr sa ukázalo, že nie sú až takí potrební. Museli prepúšťať.
Toto sa dialo pri množstve firiem. Niektoré si to uvedomili skôr, iné neskôr. No koniec-koncov to firmu stojí množstvo nákladov a čas, ktoré mohli využiť na prípravu pred ďalším investičným kolom.
O tom je tá adaptabilita zakladateľov. Aj keď to bohužiaľ znamenalo stratu zamestnancov, pre firmu to bol spôsob ozdravenia a získania času na premyslenie si ďalšej stratégie fungovania.
Samozrejme, to, o čom hovoríte vy, je v každej situácii obrovské plus pre investora. Ukazuje to, že zakladateľ má odvahu, je motivovaný tej firme dať nielen svoje know-how a čas, ale vloží do toho aj svoje peniaze.
čo je pre-seed a seed financovanie
Seed (kapitál alebo investičné kolo) označuje financovanie v začiatkoch startupu. Je to teda úvodný kapitál potrebný na naštartovanie biznisu.
Pre-seed je ešte pred seed financovaním, je to úplne prvá čiastka, prvý kapitál, ktorý má podporiť myšlienku a rozbeh potenciálneho startupu.
Na aké startupy sa sústredíte vy?
Nation 1 sa zameriava vo všeobecnosti na pre-seed a seed kolá. To znamená, že sa pozeráme na pre-revenue startupy, ktoré sú vo fáze overovania produktu, testovania prvých zákazníkov, získavania prvej spätnej väzby. Potom prichádza seed kolo.
Sme zameraní na veľmi mladé firmy. Segmentovo sa pozeráme po väčšinovo softvérovo zameraných firmách v B2B segmente, 80 percent tvoria firmy, ktoré sa zameriavajú všeobecne na digitalizáciu, respektíve optimalizáciu korporátnych procesov, segment cybersecurity. Máme B2B riešenia v oblasti e-commerce, healthcare.
Investor a podnikateľ Marek Moravec. Foto: Archív Mareka Moravca
Investor a podnikateľ Marek Moravec. Foto: Archív Mareka Moravca
Ideme do viacerých odborov. Na rozdiel od iných sme však pomerne otvorení investovať aj do hardvéru. V portfóliu máme napríklad Snuggs. Alebo Vrgineers, ktorí budujú virtuálny tréning pre pilotov. Pokiaľ vidíme veľmi kvalitný tím, zaujímavú inováciu/produkt, sme otvorení ísť aj do produktových, nie úplne VC štandardných investícií.
Prečo práve early stage (počiatočná fáza investovania, pozn. ed.)?
Keď sme po dlhom pôsobení v zahraničí zakladali Nation1, tak som mal pocit, že v našom česko-slovenskom regióne v podstate chýba rizikový kapitál. Situácia je aj dnes podobná, pokiaľ sa porovnáme s USA alebo Spojenom kráľovstve. V tej dobe však u nás bolo len zopár etablovaných fondov ako Credo Ventures a zopár profesionálnych investorov. Napočítali by sme ich na jednej ruke.
Avšak tým, ako tu rastie technický aj biznisový talent, buduje sa ekosystém, máme úspešné exity, tak zaujímavých príležitostí je stále viac. Avšak kultúra sa stále buduje a história toho ekosystému, v porovnaní s vyspelými ekonomikami, je stále pozadu.
Takže early-stage investovanie som vnímal najmä ako príležitosť. Naša misia je pomôcť čo najviac firmám, aby boli úspešné a vybudovali úspešný príbeh.
Potenciál nestačí
Aká je rizikovosť pri investovaní do startupov u nás? Platí poučka, že 9 z 10 startupov – respektíve investícií – nevyjde?
Určite sme omnoho opatrnejší, ak sa pozrieme na to, do čoho sa investuje v Amerike či v Spojenom kráľovstve. Trend sa však mení, ide sa už aj do väčšieho rizika.
Človek môže nadobudnúť pocit, že kapitálu je tu viac, je tu viac rizikových projektov, ale ak sa pozrieme na štatistiky o venture kapitáli, tak Česko a Slovensko je stále pomerne pozadu.
Pokiaľ sa porovnáme s Bulharskom alebo Gréckom, tak sme na tom približne ako oni. A ak sa porovnáme s Nemeckom, Estónskom či Poľskom, tak sme naozaj pozadu – v pomere počtu investícií na tisíc obyvateľov. Takže máme na čom pracovať a potenciál tu je.
Akú úlohu pri investíciách zohráva región v ktorom startup pôsobí?
Ja by som trh Česka a Slovenska nerozdeľoval. Vidíme, že tímy v startupoch sú často zmiešané. Ide o československých co-founderov, máme tímy, ktoré sú čisto slovenské alebo české. Nerozlišujeme to. Myslím si, že veľké úspechy ako UI Path alebo Rohlík robia tomuto regiónu obrovskú reklamu. Priťahujú investorov z Nemecka, z Británie, dostávajú sa viac do pozornosti.
Ale v hľadáčiku sú skôr firmy v pokročilejšej fáze. V early stage je to trošku ťažšie. Je potrebné niečo vybudovať, kým začnú mať zahraniční investori záujem. Pomaly sa to však mení, príležitosť tu je. Pokiaľ sa hneď od prvého dňa buduje globálna firma s globálnymi zákazníkmi, tak je to určite jednoduchšie, ako to bolo.
Aký je pomer medzi slovenskými a českými startupmi, do ktorých investovalo Nation1?
Ono sa to veľmi prelína. V našom portfóliu máme aj čisto slovenské tímy ako BuiltMind, YDistri, Mindpax, ktoré však vytvorili pôsobenie na českom trhu. Poznáme aj množstvo ďalších firiem, kde je kombinácia co-founderov.
Chodí za nami čoraz viac firiem, ktoré sedia v Banskej Bystrici, Bratislave, ale funguje to aj opačne. A teda že množstvo českých tímov chodí za slovenskými investormi. Ale myslím si, že je to dobre, pretože by sme sa mali ešte viac prepájať.
Dokonca by som do toho zapojil aj trojuholník s Viedňou, kde je v investičných fondoch a startupoch množstvo Čechov a Slovákov. Myslím si, že prelínanie by malo fungovať čím ďalej tým viac a je to v prospech ekosystému.
A tie firmy, ktoré sú v Zámorí?
Množstvo firiem odišlo do USA, kde fungujú. Investori boli zvyknutí, že tam chodia, no v poslednom období sa začali znovu obzerať späť za roh, pretože zisťujú, že už im tu zopár zaujímavých investíc uniklo.
Využiť čo najlepšie to, čo máme
Aj keď ste spomínali, že veľmi nerozdeľujete náš región na trh český a slovenský, ale dalo by sa povedať, aké sú výhody Slovenska a aké Česka?
Vnímam, že podľa slovenských zakladateľov, ktorí sú v Brne alebo v Prahe, je výhoda Česka určite vo veľkosti. Keď firma rastie a hľadá talent v zahraničí, napríklad na development alebo sales, a chce niekoho zamestnať z Londýna či Berlína, tak Praha je oproti Bratislave väčšia, známejšia. Taký je proste fakt. Takže je pre firmu jednoduchšie pritiahnuť talent zo zahraničia. Okrem toho, kapitálu a investorov je tu viac, takže aj to je jednoduchšie.
Na druhej strane je Praha exponovaná, je tu väčšia konkurencia, stále viac zahraničných firiem, ktoré vysávajú talent z trhu. Preto je jednoduchšie zamestnať človeka na Slovensku. Nie je to priamo moja skúsenosť, ale všimol som si, že pre začínajúcu firmu je jednoduchšie robiť nábor na Slovensku ako v Česku. Stojí na tom úspech niektorých super firiem z e-commerce odvetvia na Slovensku, kde je veľmi strategická a dobrá poloha v rámci CEE regiónu. Z toho ťažia firmy ako GymBeam a ďalší e-commerce hráči.
Mali by sme sa snažiť priblížiť v tomto segmente viac na západ alebo sa pokúsiť budovať ekosystém na našej výnimočnosti?
Záleží od biznismodelu. Keď človek stavia B2B softvérovú firmu, tak región nezohráva žiadnu úlohu. Ale pokiaľ sa sústredí na B2C e-commerce, tak je to určite zaujímavé. Nedá sa to paušalizovať a je ťažké na to odpovedať. Mali by sme sa skôr pozerať na zaužívané vzorce, ktoré fungujú. Po príklad ani nie je potrebné chodiť na Západ. Myslím si, že Izrael je takisto zaujímavý z pohľadu, ako sa dá inkubovať a predať technologická firma na veľký americký trh.
Mali by sme sa snažiť skopírovať skúsenosti od iných, pritiahnuť investičný kapitál veľkých fondov, zaujímavých značiek na naše trhy. Rovnako je však potrebné využiť super talent, ktorý tu máme. Každý región má svoje špecifiká, takže sa nedá len slepo kopírovať, ale snažiť sa aj čo najlepšie využiť to, čo tu máme.
Potenciál na ázijskom trhu
Máte skúsenosti s investovaním do startupov aj napríklad v juhovýchodnej Ázii. Aký je rozdiel pôsobiť na tomto trhu a v CEE regióne?
Juhovýchodná Ázia má obrovskú výhodu z pohľadu veľkosti trhu a počtu obyvateľov. Je to mnohonásobne väčší región než ten náš, a tak prirodzene priťahujú investorov – väčší objem kapitálu a teda väčší potenciál. Výhoda však je, že niektoré segmenty až čakajú na biznismodely firiem, ktoré u nás v Európe už fungujú. Je tam väčší priestor na trhu a menšia konkurencia.
V akých segmentoch?
Množstvo nevyužitého potenciálu je v e-commerce. Celý segment, ktorý je na našom trhu rozobratý, máme Heuréku, Seznam, Google, Alzu, tak tam je len vo vývoji a má potenciál rastu. Ázia však už má množstvo jednorožcov v tomto odvetví.
Obzeráte sa po investíciách v Nation1 aj na iných trhoch alebo sa sústredíte len na nás?
V tomto sme patrioti. Pokoje môžu byť firmy na trhu v USA, ale v tíme zakladateľov chceme mať vždy niekoho z regiónu. Nám sa najviac páčia modely, že firma začne vývoj v Československu a postupne sa presunie na veľký trh. A takýchto príkladov je kopec.
Dá sa predpokladať, ako bude vyzerať budúcnosť vo VC svete?
Už sa dá pozorovať, že firmy, ktoré majú silný fundament a biznismodel, tak rastú a nejdú s aktuálnym trendom. Sám som optimista a verím, že situácia sa zlepší, ale bude to o schopnosti adaptovať sa. Jednoducho sa treba prispôsobiť situácii.
