Nikde ho nechcú. Neuspeje dokonca ani so žiadosťou o miesto vodiča sanitky, s ktorou jazdil počas prvej svetovej vojny vo Francúzsku. Vietor je mrazivý. Kvapky dažďa napriek vyhrnutému golieru chladia za krkom. Akoby chcel utiecť pred zlými časmi, kráča osemnásťročný mladík rýchlym krokom po Kansas City. A vskutku, o chvíľu sa pred ním rozprestrie krajina žiarivej budúcnosti.
Je rok 1919 a Walt Disney toho nemá veľa. Ak to meriame majetkom, nemá takmer nič. No predsa má to najpodstatnejšie. Základný kapitál, ktorý nespočíva vo výške konta, ale z ktorého povstane celá ríša, bohaté a mocné impérium.
Keď o mnoho rokov neskôr spomínal, ako rozširoval impérium, povedal: „Nemohol som presvedčiť finančníkov, že projekt Disneylandu je uskutočniteľný, pretože sny majú nízku záruku.“
Nie je to úplne pravda. Staviť na sny muža s fúzmi zastrihnutými pod nosom sa vyplatilo. Dokázal totiž sny pretaviť na realitu.
Walt Disney Foto: Wikimedia/NASA
Nie náhodou si ľudia dodnes pamätajú jeho výrok: „Keď o tom dokážeš snívať, dokážeš to urobiť.“ Od narodenia Walta Disneyho uplynulo 5. decembra 120 rokov a 15. decembra 55 rokov od jeho smrti.
Sny za 280 miliárd dolárov
Jeho príbeh je veľkolepý nielen kvôli závratnému množstvu peňazí. Spoločnosť nesúca Disneyho meno, z ktorej sa stal nadnárodný producentský a zábavný konglomerát a je v tomto smere najväčšou mediálnou veľmocou na planéte, mala v decembri trhovú hodnotu takmer 280 miliárd dolárov.
Je to dychberúce číslo, avšak rovnako dychberúci je spôsob, akým kráľ rozprávok cestu k rozprávkovému bohatstvu naštartoval.
Najvýznamnejší podnikatelia histórie sa na vrchol dostali prostredníctvom obchodu s kožušinami, ropou, oceľou, koľajnicami či – aby sme išli s dobou – softvérom. Čiže vďaka hmatateľným produktom s jednoduchým biznis modelom: udržať čo najnižšie náklady a predávať čo najviac. Walt Disney bol ale „vták iného peria“.
Svojím životom nám všetkým pripomína iný rozmer, ktorý musí byť (nielen) v biznise taktiež prítomý a Disney ho dotiahol do dokonalosti. Tým rozmerom je snívanie, nadčasové a ničím nezviazané vizionárstvo. Toto vizionárstvo z neho priamo sršalo.
Keď skrachovať, tak rýchlo
Vodič sanitky sa z Disneyho nestal a na začiatku roka 1920 bol po krátkej epizóde v jednom animátorskom štúdiu opäť bez práce. Zoznámil sa v ňom však s karikaturistom Ubom Iwerksom a bolo to osudové spojenie. Zo začiatku ale neúspešné. Keď sa pokúsili založiť vlastnú firmu, pripomínalo to vzlietnutie lietadla, ktoré sa zaborí nosom do zeme hneď, ako sa od nej odlepí. Okamžite skrachovali.
Rovnaký osud postihol kvôli dlhom aj druhú firmu, ale Disney ukázal, že je vo svojich víziách nezničiteľný a silnejší než Pepek námorník, jedna z jeho neskorších slávnych postáv. Presťahoval sa do Hollywoodu a tam si postupne budoval renomé.
Takže let nahor? Už žiadny nos zaborený do zeme? Vážne by ste chceli, aby veľké príbehy boli také jednoduché?
Disney Brothers Studio, ktoré Walt založil s bratom Royom a neskôr premenoval na Walt Disney Studio, slávilo vďaka práci spriatelených animátorov úspechy. Prvý priniesla postavička králika Oswalda. V ružovom opare počiatočnej slávy sa Walt vydáva do New Yorku, aby si nadiktoval lepšie finančné podmienky na chystaný film.
K jeho šoku sa však nedozvie len to, že rozpočet bude, naopak, znížený. Dozvie sa aj skutočnosť, že prišiel o práva na Oswalda a tiež o väčšinu zamestnancov, ktorých pritiahla konkurencia. Verný Iwerks zostal, vyzeralo to však, akoby títo dvaja mali magnety, na ktoré sa chytá smola.
Už nikdy nepracujem pre iných
Bez väčšiny spolupracovníkov i bez králika, oklamaný Disney cítil hnev. Práve z neho vznikla zásada, že už nikdy nebude pracovať pre druhých. Že vyrobí dielo a potom ho ponúkne distribútorom. Dobré rozhodnutie? Isteže, chýbala mu však „maličkosť“. Tvorca nemal čo ponúknuť. Oswald bol v inej „králikárni“ a jemu chýbala postava.
A tak sa z králika stala myš. V rozprávkovej evolúcii sa stala myš aj z Walta Disneyho – tak by sa dalo opísať to, že kreslenej postavičke prepožičal vlastný hlas. Ub Iwerks prerobil jeho náčrty, aby sa dali lepšie animovať a Mickey Mouse sa rozhýbal na plátne tak mocne, až sa z neho stal postupom času kult.
Synchronizácia animácie a zvuku bola na tú dobu dokonalá, nevídaná. Spoločnosť posunula v tomto smere hranice a byť na úplnej technologickej špičke sa pre ňu stalo výhodou v porovnaní s rivalmi. V nasledujúcich desaťročiach, a to vrátane hospodárskej krízy, vytvoril Disney prvé farebné filmy a tiež prvý celovečerný animovaný film – Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Rozprávka o Disneym sa však stále nekončí. Pokiaľ zvonec neoznámi, že „žil šťastne až do smrti“, stále sa nájdu nejaké prekážky. Výroba filmov, ktoré dnes považujeme za absolútnu klasiku, bola extrémne drahá a marža nízka, takže štúdio sa topilo v dlhoch.
Kohútiky neškrť ani v zlých časoch
Aby mohol dokončiť Snehulienku, ukázal jej časť úradníkom Bank of America, ktorí mu poskytli úver. Film pozbieral osem Oscarov, ale nedá sa povedať, že by sa tým štúdio definitívne zbavilo finančnej tiesne. Ani to však nezabránilo vzniku filmov Pinocchio, Fantasia, Bambi, Alica v krajine zázrakov, ani seriálom s Mickey Mousom, Káčerom Donaldom, Goofym či Plutom.
Disneyho taktikou nebolo ani v horších časoch priškrťovanie kohútikov. Sníval ešte viac. S bratom napríklad založil distribučnú spoločnosť Buena Vista a začali produkovať filmy o prírode, ktoré prinášali zisk a ten sa prelieval aj na prevádzku animačného štúdia.
Živiť niektoré sny, hlavne tie najsmelšie, vyšlo spoločnosť neskutočne draho. Napriek tomu sa Walt vyrtvalo držal idey vybudovať „najšťastnejšie miesto na svete“, a vďaka finančným manévrom sa mu to podarilo. Disneyland, vybudovaný za sedemnásť miliónov dolárov, otvoril v kalifornskom Anaheime svoje brány 17. júla 1955 a dnes Walt Disney Company prevádzkuje dokopy šesť zábavných parkov po celom svete.
Niekdajší mladík si vyhŕňal golier pred nepriazňou osudu. Zrelý muž na vrchole použil dáždnik: jedným z jeho posledných celovečerných filmov bola snímka Mary Poppins a ako inak, stal sa z nej obrovský komerčný hit.
Pätnásteho decembra 1966 sa Walt Disney vydal na miesta, kam za ním živí ísť nemôžu. Aj tam ho ako keby sprevádzali vlastné slová: „Otvárame nové dvere a robíme nové veci, pretože sme zvedaví. A zvedavosť nás vedie po nových cestách…“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
